Hospodárska politika

Hospodárska politika

• Úlohy štátu v ekonomike

1. zabezpečiť stabilitu – to znamená zabezpečiť rastúcu úroveň HDP , zabezpečiť zamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti, zabezpečiť cenovú stabilitu, zabezpečiť rovnováhu platobnej bilancie

1. zabezpečiť efektívnosť – štát sa usiluje zabezpečiť konkurenciu zmierniť neg. činnosť monopól, obmedziť znehodnocovanie životného prostredia, podporiť činnosť verejného sektora, ktorého úlohou je prinášať úžitok celej spoločnosti

1. zabezpečiť rovnosť – dôchodková nerovnosť medzi ľuďmi, je výsledkom ich rozdielnych schopností, aktivity, podnikateľnosti ale tiež výsledkom šťastia sociálnych a životných podmienok, dôchodková nerovnosť prehlbuje nerovnosť medzi ľuďmi uspokojovaním potrieb, na zmierenie tejto nerovnosti vláda využíva systém zdaňovania a sociálnej pomoci

• Charakteristika hospodárskej politiky a jej ciele

Je to samostatná vedná disciplína, ktorá predstavuje súhrn nástrojov, metód a cieľov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomiky

Nositeľom(subjektom) hospodárskej politiky je vláda, parlament a orgány štátnej správy

Objektom, ktorými sú ovplyvňované rozhodovaním subjektom sú podniky a domácnosti

Ciele hospodárskej politiky

• Z časového hľadiska

1. Krátkodobé (dni, týždne, mesiace)
2. Strednodobé ( 2 až 4 roky)
3. Dlhodobé (od 5 do 20 rokov)

• Z hľadiska stability ekonomiky

1. Zamestnanosť - cieľom je udržať zamestnanosť na úrovni, ktorá sa približuje prirodzenej miere nezamestnanosti, za prirodzenou mierov nezamestnanosti rozumieme takú pri ktorej je počet nezamestnaných menší alebo rovná sa počtu voľných pracovných miest
2. Cenová stabilita – vláda sa usiluje minimalizovať cenové zmeny, zabraňuje cenovým výkyvom a rastu inflácie
3. Ekonomický rast – to znamená rast HDP, štát sa snaží aby rástol rovnomerným tempom, ktorý zabezpečuje cenovú stabilitu a zamestnanosť
4. Rovnováha platobnej bilancie – štát musí pôsobiť na rovnováhu platobnej bilancie aby sa príliž nezadlžoval
5. Optimálne rozdelovanie dôchodkov – úlohou vlády je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť a tým zmierňovať sociálne napätie spoločnosti (predchádzanie štrajkov)

• Nástroje HP

Ciele ktoré si štát v ekonomike stanovil dosahuje určitými prostriedkami, ktoré nazývame nástroje HP

Sú to konkrétne rozhodnutia, ktoré štát sleduje z makroekonomického hľadiska.

Voľba nástrojov závisí od toho, ktoré ekonomické veličiny chce štát ovplyvňovať a čo chce dosiahnuť.

Konkrétne rozhodnutia štátu nazývame štátne zásahy do ekonomiky.

Nástroje HP

• monetárna HP ( menová, peňažno – úverová)
• rozpočtová HP ( fiškálna)
• dôchodková HP ( cenová, mzdová)
• zahranično obchodná HP

Rozpočtová politika

Štátny rozpočet – vznikol približne pred 300 rokmi, je to základný finančný plán vlády vyjadrený v číslach a schválený parlamentom na určité obdobie 1 ROK, v SR sa rozpočtový rok zhoduje s kalendárnych rokom

Charakteristika – ŠR – ekonomická kategória, ktorú môžeme chápať ako:

1. FOND – znamená to že ŠR je centralizovaný peňažný fond, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenavratného a neekvivalentného spôsobu rozdeľovania. Sústreďujú sa v ňom peňažné prostriedky štátu
2. BILANCIA – z účtovného hľadiska je ŠR bilanciou príjmov a výdavkov

• PRÍJMY – najväčšou položkou sú dane , poplatky, clá, iné príjmy od FO a PO
• VÝDAVKY – nimi štát zabezpečuje svoje úlohy v rôznych oblastiach – školstvo, zdravotníctvo, kultúra, obrana a bezpečnosť, uplatňuje sa tu územný princíp, to znamená že, výdavky ŠR smerujú do tých regiónov ktoré chce štát podporiť

1. ZÁKON- ŠR schvaľujú zákonodarné orgány(parlament) a po schválení sa stáva záväzným

finančným plánom štátu

Z účtovného hľadiska rozlišujeme ŠR

• Vyrovnaný – príjmy = výdavky
• Prebytkový – príjmy > výdavky
• Deficitný – príjmy < výdavky

Rozpočtový proces – súhrn prác ktoré súvisia zo ŠR na príslušný kalendárny rok

ETAPY ROZPOČTOVÉHO PROCESU

• Vypracovanie návrhu ŠR – vypracuváva ministerstvo financií na základe požiadaviek jednotlivých rezortov
• Schválenie návrhu ŠR – vypracovaný návrh sa posudzuje vo vláde, vláda ho schváli, a posunie sa na prerokovanie do parlamentu, tam sa prerokuje najskôr v jednotlivých komisiách parlamentu, takto prerokovaný ŠR sa schvaľuje na zasadnutí parlamentu, schválený rozpočet ma silu zákona
• Plnenie a kontrola ŠR – v priebehu roka plynú do ŠR rozličné príjmy a uhrádzajú sa z neho rozličné výdavky, v prípade zistenia nedostatkov sa príjmajú opatrenia na ich odstránenie
• Vypracovanie a schválenie štátneho záverečného účtu – po skončení rozpočtového roka predkladá vláda parlamentu výsledky rozpočtového hospodárenia, je to formou štátneho záverečného účtu = dokument , zostavuje ho ministerstvo financií a opäť ho schvaluje parlament

Ak na príslušný rok nebol schválený ŠR vzniká tzv. rozpočtové provizórium

Štátny dlh – nahromadené sumy vypožičaných peňazí

• Vonkajší – ak si štát požičiava v zahraničí
• Vnútorný – ak si štát požičiava od domácich subjektov

TYPY ROZPOČTOVEJ POLITIKY

• EXPANZÍVNA ROZPOČTOVÁ POLITIKA –
• Dosahuje sa znižovaním daní
• Štát podporuje agregátny dopyt, podnikovú aktivitu výrobcov a stimuluje ekonomický rast
• Táto politika sa spája zo znižovaním daní
• REŠTRIKTÍVNA ROZPOČTOVÁ POLITIKA
• Znižuje investície
• Štát obmedzuje agregátny dopyt, ekonomický rast, investície a výrobu
• Spája sa so zvyšovaním daní

Agregátny dopyt

• Súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť
• Závisí od cien, dôchodkov ale aj od očakávaní vývoja ekonomiky v budúcnosti

Agregátna ponuka

• Predstavuje objem statkov a služieb, ktoré firmy v danom období vyrobili a ponúkajú na trhu
• Vyjadruje výkon štátu ako makroekonomického systému

Dôchodková politika

• Je súčasťou stabilizačnej politiky a je veľmi úzko spojená s fiškálnou politikov, lebo využíva nástroje ktoré súvisia s mechanizmom štátneho rozpočtu
• Funkcie dôchodkovej politiky
• Ovplyvňovanie celkového dopytu – cena, kvalita, značka, mzda, odvody
• Stabilizácia cenovej hladiny – úlohou je zabrániť tomu aby nedošlo k situácii vysokej zamestnanosti a súčasne k vzniku inflačných tlakov
• Znižovanie rozdielov v soc. Postavení

Nástroje dôchodkovej politiky

• Daňové sadzby – poskytovanie resp. neposkytovanie daňovej úľavy, priama vládna regulácia cien a miezd

Dôchodková politika zahŕňa CENOVU A MZDOVU politiku

CENOVÁ POLITIKA

• Patria sem – cenové regulácie, cenová kontrola a cenová stratégia

Cenové regulácie

• stanovená max. cena , stanovená min. cena
• Cenovú reguláciu v podmienkach SR upravuje zákon o cenách

Cenová kontrola

• Cenové orgány kontrolujú či jednotlivé subjekty neporušujú cenové predpisy a zákon o cenách

Cenová stratégia

• Predstavuje súhrn opatrení, pokynov, pravidiel a zásahov štátu v oblasti cien, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov štátu v oblasti cenovej politiky

MZDOVÁ POLITIKA

• Hlavným nástrojom je minimálna mzda
• Je záväzná pre všetky podnikateľské subjekty a je stanovená formou mesačnej mzdy v zákone o minimálnych mzdách
• Minimálna mzda je stanovená na tripartitných rokovaniach, ktoré sa každoročne konajú medzi vládou, zamestnávateľskými zväzmi a odbormi ( zastupujú zamestnancov)
• Od 1.1.2012 je minimálna mzda 327,20 e
• Minimálna mzda by mala pôsobiť stimulačne – mala by vyvolávať záujem pracovať

Dôchodková politika je sústava opatrení, ktoré sa snažia udržiavať pod kontrolou infláciu a zároveň obmedzovať negatívne sociálne dôsledky