Finančné právo – Definície, druhy, metódy, subjekty, funkcie

Finančné právo

Definície finančného práva

1. Finančné právo je právne odvetvie, pedagogická disciplína, ale aj predmet výučby.

Finančné právo je odvetvie verejného práva. Finančné právo je súhrn právnych noriem upravujúcich finančno-právne vzťahy pri získavaní, zhromažďovaní a použití finančných prostriedkov štátnymi orgánmi.

1. Finančné právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy vznikajúce v procese tvorby, rozdeľovania a používania finančnej masy.
2. Podľa M. Bákeša finančné právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú finančné vzťahy, vznikajúce v procese plánovitej tvorby, rozdeľovaní a používaní peňažných fondov za účelom zabezpečenia jeho úloh a funkcii v danej etape jeho vývoja.
3. Podľa V. Babčáka finančné právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce v súvislosti so sustreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov, ich rozdeľovaním a používaním na finančné zabezpečenie verejných potrieb a funkcii štátu, obcí a iných verejnoprávnych subjektov.
4. Podľa autorov Balka, Babčkáka finančné právo sú finančné vzťahy upravené normami finančného práva, je možné ich označiť ako finančno-právne vzťahy.
5. Podľa Slovinského a kolektívu finančné právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy vznikajúce v procese finančnej činnosti štátu vykonávanej za účelom zabezpečenia jeho funkcii a úloh v etape budovania rozvinutej spoločnosti .

Definícia financií

Financie sú súhrn špecifických peňažných vzťahov vznikajúcich pri tvorbe, rozdeľovaní, používaní peňažných fondov určitými ekonomickými subjektmi.

Financie predstavujú súhrn ekonomických javov spojených so zhromažďovaním. Peňažné výdavky a finančné prostriedky sa nazývajú peňažná masa.

Financie sú sústava peňažných operácii s reálnymi peniazmi, ktorými sa menia peňažné prostriedky u ekonomických subjektov s tým účelom, aby došlo k rozdeleniu a realizácii národného dôchodku

Financie predstavujú sústavu peňažných vzťahov, ktoré sú spojené so získaním a použitím nazhromaždených prostriedkov.

Financie môžu byť chápané aj ako peňažné javy alebo peňažné operácie.

Financie predstavujú peňažné prostriedky získavané a použité rôznymi hospodárskymi subjektmi, do ktorých je možné zhrnúť verejný sektor, verejné a obchodné podniky, podniky služieb a spotrebiteľské jednotky.

Financie predstavujú ekonomickú stránku hospodárenia s peniazmi v oblasti verejných a súkromných financií

Financie predstavujú peňažné fondy štátu, samosprávnych celkov, štátnych podnikov, organizácii a štátnych inštitúcii, ktoré sa využívajú v záujme potrieb spoločnosti.

Sú to finančné zdroje štátu.

Financie nezahŕňajú všetky peňažné vzťahy. Napríklad financiami nie sú peňažné vzťahy, ktoré vznikajú v rámci kúpnopredajných operácii, ani pri odmene za prácu teda tam, kde ide o ekvilalentné vyjadrenie spoločenského peňažného vzťahu.

V naturálnom hospodárstve sa nepoužívajú pojmy financie alebo peniaze. V naturálnom hospodárstve sa používa pojem tovarovo-peňažné hospodárstvo.

Predmetom financií je predovšetkým pohyb peňazí, ich tvorba v bankovom sektore, ich pohyb medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi, ale aj ukladanie úspor.

Prvotným prelomovým historickým momentom bola transformácia finančného práva resp. osamostatnenie sa od správneho práva. Táto transformácia sa začala konať v 50.rokoch 20.storočia.

Finančné právo sa zaoberá sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov . Toto právne odvetvie nie je kodifikované.

Pojmy pri finančnom práve

1. Finančný manažment alebo finančné riadenie

Finančný manažment alebo finančné riadenie je subjektívne ekonomická činnosť zaoberajúca sa získavaním potrebného množstva peňazí a kapitálu z rôznych zdrojov financovania, tiež alokáciou peňazí do rôznych foriem nepeňažného majetku a rozdeľovanie zisku s cieľom maximalizovať trhovú hodnotu majetku firmy

1. Finančné plánovanie

Finančné plánovanie určuje dlhodobú aj krátkodobú potrebu finančných prostriedkov. Finančné plánovanie je proces, ktorý predpokladá premietnuť do podnikového finančného plánu nielen ciele podniku, ale aj spôsob a nástroje, ktorými sa tieto ciele majú dosiahnuť

1. Finančné rozhodovanie

Finančné rozhodovanie na základe potrieb ľudí hľadá alternatívne riešenia, hodnotí a rozhoduje, ktorá alternatíva sa realizuje.

Finančné rozhodovanie sa spája s procesom výberu optimálneho variantu získavania peňazí a príjmania efektívnych investičných rozhodnutí. 

1. Financie a podnik

Podnikové financie predstavujú sústavu peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, pri ich alokovaní v jednotlivých zložkách majetku pri produktívnom využívaní tohto majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov.

1. Finančný trh

Finančný trh predstavuje určitý finančný systém, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého ekonomického systému.

Je to trh, na ktorom sa stretáva dopyt a ponuka po voľných finančných prostriedkoch v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov.

Funkcie finančného trhu

1. Možnosť uchovania bohatstva
2. Možnosť výmeny za hotovosť s veľmi malým rizikom straty
3. Mechanizmus pre realizáciu platieb za tovary a služby
4. Funkcia ochrany proti riziku
5. Politická funkcia –

Vláda prostredníctvom finančného trhu realizuje svoju politiku

1. Regulačná funkcia-

Sprievodným javom regulačnej funkcie sú nástroje regulácie trhu 

Ďalšia definícia finančného trhu

Podľa Čunderlíka Ľ. finančný trh sa dá definovať ako systém vzťahov, inštitúcii a nástrojov, v rámci ktorého sustreďujú, rozmiestňujú a prerozdeľujú dočasne voľné peňažné prostriedky na základe dopytu a ponuky.

Poslanie finančného práva

Vytváranie organizačno-právnych predpokladov pre efektívne fungovanie trhového hospodárstva.

Finančné právo patrí medzi odvetvia, ktoré sa v rozhodujúcej miere podieľajú na vytváraní nevyhnutných organizačno-právnych predpokladov pre existenciu a rozvoj trhovej ekonomiky.

Je to nástroj štátu, ktorým štát, ale aj iné verejno-právne subjekty ovplyvňujú ekonomiku.

Finančné právo sú právne normy, ktoré upravujú vzť1ahy ohľadom financií.

Predmet finančného práva

Hlavným predmetom finančného práva sú finančné vzťahy.

Finančné vzťahy sú peňažné vzťahy, ktorými dochádza k tvorbe, prerozdeľovaniu a používaniu peňažných fondov a ich vnútorný prepojený systém.

Finančné vzťahy sú náuka zaoberajúca sa financiámi vo význame. Veľmi podobný význam má pojem teória financií/ finančná teória. Tu treba poznamenať, že pojem „ finančná veda“ obyčajne označuje len vedu o verejných financiách.

Zjednodušene možno povedať, že financie sú správa ( manažment) resp. príslušná náuka čí teória.

Druhy finančných vzťahov

1. Finančné vzťahy týkajúce sa sústavy štátnych a iných verejných peňažných fondov
2. Finančné vzťahy týkajúce sa vzťahov fyzických a právnických osôb k štátnym a iným verejným fondom
3. Finančné vzťahy týkajúce sa pravidiel a zásad hospodárenia a nakladania s prostriedkami štátnych a iných verejných peňažných fondov
4. Finančné vzťahy týkajúce sa oblasti existencie štátnych a iných verejných peňažných fondov
5. Finančné vzťahy týkajúce sa tvorby, rozdeľovania a používania
6. Finančné vzťahy týkajúce sa kompetencie a postupu štátnych a iných verejnoprávnych subjektov pri tvorbe, rozdeľovaní a používaní

Finančné vzťahy sa niekedy označujú aj pojmom peňažné transakcie. Finančné vzťahy súvisia so vznikom tovarovo-peňažných vzťahov a predstavujú peňažný styk medzi ekonomickými subjektmi v trhovej ekonomike. Činnosť realizácie finančných vzťahov sa považuje za financovanie.

Metódy právnej regulácie

1. Prikazovacia metóda

Pre finančné právo sú charakteristické normatívne vety. Tie môžu byť formulované ako príkazy alebo zákazy. Vo finančnom práve prevažujú príkazy, v trestnom práve prevažujú zákazy. 

1. Metóda dispozitívnosti

Metóda dispozitívnosti sa zaoberá možnosťou úpravy niektorých otázok finančného práva

1. Metóda vedeckej analýzy

Táto metóda má veľmi široké uplatnenie pri skúmaní predmetu vedy o finančnom práve. Umožňuje objasniť najširší okruh javov súvisiacich s právnou úpravou finančných vzťahov

1. Metóda vedeckej syntézy

Táto metóda je myšlienkový postup, pri ktorom sú spájané časti, vzťahy a súvislosti týkajúce sa finančno-právnych vzťahov do jedného celku. Ide teda o postup opačný ako v prípade metódy vedeckej analýzy.

1. Metóda indukcie a metóda dedukcie

Tieto metódy spolu úzko súvisia a sú akýmsi protipólom jednej a tej istej podstaty, ktorá má vyjadrovať zvolený metodologický postup. Indukcia vyjadruje postup od jednotlivému k zvláštnemu až podstatnému, dedukcia vyjadruje postup od všeobecného ku konkrétnemu.

1. Jazyková ( gramaticko-sématická metóda

Táto metóda sa zameriava na jazykovú stránku finančno-právnych noriem, pričom spočíva na gramatickej a sématickej analýze textu týchto noriem.

1. Metóda systematického výkladu

Táto metóda predstavuje výklad rôznych finančno-právnych predpisov založený na posúdení jazykového a logického kontextu.

1. Porovnávacia metóda

Táto metóda sa používa pri zisťovaní rozdiel medzi jednotlivými finančno-právnymi úpravami napríklad medzi novšou a staršou právnou úpravou

1. Historická metóda

Táto metóda umožňuje skúmať finančno-právne normy z hľadiska dynamiky a chronologických zmien. Má význam pri objasňovaní vzniku a vývoja jednotlivých finančno-právnych inštitútov, príčin ich zmien a podobne.

1. Sociologické metódy

Túto metódu je možné použiť predovšetkým pri posudzovaní účinnosti určitých finančno-právnych úprav ako aj pri zisťovaní konkrétnych výsledkov právnej regulácie finančných vzťahov. Týka sa to najmä tých finančno-právnych úprav, v ktorých vystupujú ako nositelia práv a povinností fyzické osoby v oblasti poisťovníctva, devízového hospodárstva

1. Matematicko-štatistické metódy

Tieto metódy majú široké uplatnenie predovšetkým pri skúmaní kvantitatívnych javov vo finančnom práve. Týka sa to napríklad zisťovania takých skutočností ako je počet a štruktúra vkladateľov, účastníkov jednotlivých druhov poistenia.

1. Metóda modelovania finančných vzťahov

Táto metóda úzko súvisí s matematicko-štatistickými metódami. Táto metóda sa vo väčšej miere uplatňuje vo finančno-ekonomickej vede. Možno ju však využiť aj pri skúmaní a objasňovaní podstaty niektorých zložitých finančno-právnych vzťahov. Týka sa to najmä rozpočtovo-právnych vzťahov.

Systém finančného práva

Finančné právo

Finančné právo je vnútorné členenie tohto odvetvia na skupiny resp. súbory, ktoré sa takto koncentrujú na podklade obsahovej pribuznosti prípadne totožnosti upravovaných finančné právo.

Členenie finančného práva podľa obsahu

• Všeobecnú časť

Všeobecná časť je úprava všeobecných otázok ako napríklad sústava fyzických osôb a inštitúcii, ich právomoci, formy a metódy činnosti, finančná kontrola a audit

• Osobitná časť

Do osobitnej časti patrí rozpočtové právo, colné právo, menové právo, právo finančného trhu a devízové právo.

Osobitná časť finančného práva predstavuje rozsiahly komplex hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem finančného práva.

Finančno-právne normy sú usporiadane na základe určitých kritérii a to obsahovej príbuznosti a vzájomnej podmienenosti.

Na Slovensku a v Čechách sú uvedené 2 systémové členenia osobitnej časti.

Prvá obsahuje podrobné črty, pričom podľa nej do osobitnej časti patria “ okruhy finančno-právnych noriem, sústavu daní z hmotnoprávnej a procesnosprávnej stránky.

1. Rozpočtové právo

Rozpočtové právo

Upravuje postavenie a funkcie verejných rozpočtov, ich príjmov, výdavkov rozpočtový proces, rozpočtové hospodárenie, rozpočtové zásady, štatné finančné aktíva a pasíva.

Rozpočtové právo

Je súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s právnou úpravou rozpočtovej sústavy, obsahu rozpočtu, rozpočtového procesu a vzťahov v rámci neho, ako aj zakotvením práv a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov.

Rozpočtové právo z užšieho slova zmyslu je súbor právnych noriem, ktoré upravuje rozpočtovú sústavu, rozpočtový proces ako aj výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov.

Rozpočtové právo zo širšieho slova zmyslu zahŕňa právne normy upravujúce jednotlivé druhy rozpočtových príjmov a výdavkov.

1. Finančné hospodárenie verejnoprávnych inštitúcii

Finančné hospodárenie verejnoprávnych inštitúcii sa týka Sociálnej poisťovne, verejných vysokých škôl, RTVS.

1. Finančné hospodárenie iných neziskových subjektov

Finančné hospodárenie iných neziskových subjektov sa týka cirkví, politických strán, hnutí a náboženských spoločností. Ide o subjekty zo sféry súkromného práva, ktoré získavajú prostriedky z verejných zdrojov.

1. Finančné hospodárenie štátnych podnikov

Finančné hospodárenie štátnych podnikov znamená znižovanie významu v danej oblasti.

1. Colné právo

Colné právo je súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko – ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú pri regulácií slovenskej meny, jej sústavy, emisii platidiel, úprave peňažného obehu, menového kurzu a podobne.

1. Menové právo

Menové právo je okruh právnych noriem regulujúcich zákonné platidlo, jednotnú menu a menovú jednotku.

V rámci menového práva je významnou a neustále aktuálnou zmenou prechod meny Slovenskej republiky na EURO.

Menové právo je podsystém časti finančného práva, ktorý upravuje tie právne vzťahy, ktoré súvisia s ustanovením a určením náležitosti sústavy peňazí, ktoré obiehajú v určitom štáte alebo na území viacerých štátov a používajú sa ako zákonom stanovené platidlo pri plnení záväzkov pri plnení vzťahov.

1. Subjekty a nástroje finančného trhu
2. Devízové právo

Devízové právo je nadobúdanie a obchodovanie s devízovými hodnotami, práva a povinnosti tuzemcov a cudzozemcov pri nakladaní s týmito hodnotami.

Devízové právo má vzájomnú väzbu k menovému právu, pretože popri platidlách a platobných prostriedkoch v tuzemskej mene sú predmetom devízovo právnych vzťahov aj platidlá a platobné prostriedky znejúce na zahraničnú menu. 

Ďalším podsystémom osobitnej časti finančného práva je daňové a poplatkové právo.

Tvoria ho hmotnoprávne a procesnoprávne normy upravujúce problematiku daní a poplatkov, vzniku, zániku a obsahu daňových a poplatkových povinnosti ako aj daňové konanie.

Daň je zákonom striktne stanovený verejný peňažný záväzok fyzických a právnických osôb voči štátu.

Poplatky sú peňažné platby, ktoré sú povinne fyzické a právnické osoby platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho orgánu.

1. Právo finančného trhu

Podstatnou teoretickou otázkou je explanácia finančného trhu, ktorý hoci obsahuje špecifické prvky, avšak doteraz nie je tomu vytvorená zodpovedajúca univerzálna definícia.

Predmetom finančného práva sú spoločensko- ekonomické vzťahy, ktoré priamo alebo sprostredkované súvisia s tvorbou, rozdeľovaním a používaním štátnych a iných vernostných peňažných fondov určených na krytie finančných potrieb štátu a iných verejnoprávnych subjektov.

Druhy finančného trhu

1. Podľa časového aspektu obchodovania
2. Peňažný trh

Peňažný trh je krátkodobý finančný trh, ktorý obchoduje s peňažnými prostriedkami kratšie ako 1 rok.

1. Kapitálový trh

Kapitálový trh je strednodobý až dlhodobý finančný trh, ktorý obchoduje s peňažných prostriedkami dlhšie ako 1 rok. 

1. Podľa iného kritéria
2. Primárny trh

Primárny trh je finančný trh, ktorý obchoduje s novými emisiami cenných papierov.

1. Sekundárny trh

Sekundárny trh je finančný trh, ktorý obchoduje s už vydanými emisiami cenných papierov.

Funkcie finančného práva

1. Regulatívna funkcia
2. Represívna funkcia

Represívna funkcia je ukladanie povinnosti pod hrozbou sankcie, v prípade, že nebudú dodržané.

1. Stabilizačná funkcia
2. Stimulačná funkcia
3. Kontrolná funkcia

1. Princíp jednoznačného vyjadrenia fiškálnych záujmov štátu
2. Princíp priority fiškálnych záujmov štátu pred fiškálnymi záujmami územnej samosprávy
3. Princíp konformizmu
4. Princíp kogentnosti
5. Princíp imperatívnosti
6. Princíp účasti verejnosti na finančnej činnosti štátu a územnej samosprávy

Pramene finančného práva

Pramene finančného práva sú štátom ustanovené alebo štátom uznávané formy práva, v ktorých našli svoje vyjadrenie finančno-právne normy ako pravidlá správania sa subjektov v oblasti finančno-právnych vzťahov.

Sú normatívne právne akty, v ktorých štát vyjadruje finančno-právne normy sa označujú ako finančno-právne predpisy.

Normatívne právne akty sa členia na:

1. Pôvodné

Medzi pôvodné normatívne právne akty patria ústava, ústavne zákony a ostatné zákony.

1. Odvodené

Medzi odvodené normatívne právne akty patria nariadenia vlády SR, vyhlášky, výnosy, opatrenia ministerstiev, normatívne právne akty samosprávy.

1. Medzinárodné zmluvy a dohody
2. Právo Európskej únie
3. Primárne normatívne právne akty ( ústava Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony)
4. Sekundárne normatívne právne akty ( nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a iné všeobecné záväzné právne predpisy