Charakteristika rodinného práva
Charakteristickým rysom rodinného práva je to, že na rozdiel od iných právnych odvetví upravuje vzťahy v rodine a je obmedzené svojim rámcom.
Hlavné ciele rodinného práva
Medzi hlavné ciele rodinného práva patria
Základné zásady rodinného práva
Metóda rodinného práva
Metóda rodinného práva je súbor metód, prostriedkov, techník ktoré upravujú vzťahy, ktoré sú súčasťou predmetu rodinného práva.
Rodinné právo musí byť tiež upravované, lebo rodinné stretnutia by boli chaotickejšie.
Rodinné právo upravuje práva a povinnosti medzi manželmi, ich deťmi a ďalšími členmi rodiny. Rodinné právo upravuje aj náhradnú osobnú starostlivosť, pestúnsku starostlivosť a ústavnú starostlivosť.
Najčastejšími nositeľmi rodičovských práv a povinnosti u detí sú rodičia, avšak rodičovské práva a povinnosti môžu byť zverené osobám a zariadeniu, kde dieťa žije.
Právo mať dieťa nemožno nikomu obmedziť.
Obaja partneri majú voči sebe rovnaké práva a povinnosti. Títo partneri majú právo rešpektovať sa, obaja by sa mali podieľať rovnakým dielom na starostlivosti o detí.
Vo vyspelých krajinách rodinné právo je upravené v občianskych zákonníkoch. Ďalšími prameňmi, ktoré upravujú rodinné právo patria zákon o rodine a ústava Slovenskej republiky.
Hlavným prameňom rodinného práva je Zákon o rodine z roku 2005.
Zákon o rodine je samostatným právnym odvetvím, ktoré je súborom právnych noriem a inštitúcii, ktoré upravujú osobné a súvisiace majetkové vzťahy vznikajúce na predmetu úpravy rodinného práva.
Časti zákona o rodine
Zásady rodinného práva
Táto zásada hovorí o manželstve muža a ženy
Táto zásada hovorí o manželstve 1 muža a 1 ženy
Vznik manželstva
Prekážky manželstva
Medzi prekážky manželstva patria blízky príbuzenský vzťah, maloletosť, nespôsobilosť na právne úkony a bigamia
Osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len s rozhodnutím súdu.
Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou
Manželstvo, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné, považuje sa za neuzavreté.
Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím, bolo urobené pred nepríslušným matričným úradom alebo bolo urobené pod cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná.
Rodičovské práva a povinnosti
Majetkové pomery sú vzťahy medzi manželmi ohľadom ich spoločného a oddeleného majetku.
Vyživovacia povinnosť rodičov trvá, kým sa deti neosamostatnia, v prípade študentov do 26.roku života.
Majetkový opatrovník
Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa
Zánik funkcie majetkového opatrovníka
Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa
Smrťou dieťaťa alebo majetkového opatrovníka
Zánikom funkcie majetkového opatrovníka prostredníctvom rozhodnutia súd
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Každý rodič bez ohľadu na majetkové pomery je povinný prispievať dieťaťu najmenej 30 % životného minima.
Výživne má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Výživne plnoletých detí súd upraví len na návrh.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak ho potrebujú
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť , iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh jedného z nich určí jej rozsah, tak aby bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na starostlivosť o domácnosť.
Práva detí v rodine
Hovorí o nediskriminácii, to znamená o rešpektovaní a zabezpečovaní práv bez ohľadu na jeho rasu, farbu pokožky, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické a iné zmýšľanie, národnostný, etnický a sociálny pôvod, majetok, telesnú alebo dúševnu nespôsobilosť a iné postavenie dieťaťa alebo jeho rodičov.
Toto právo sa zaoberá právom dieťaťa na život a záväzkom štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj dieťaťa.
Hneď po narodení by malo byť zaregistrované meno dieťaťa, dátum narodenia ako aj podľa možnosti mená rodičov dieťaťa.
Dieťa by nemalo byť odlúčené od svojich rodičov, iba ak by toto odlúčenie bolo v prospech dieťaťa. Dieťa má tiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.
Deti a ich rodičia majú právo odísť z ktorejkoľvek krajiny a vstúpiť do ich vlastnej za účelom spojenia alebo udržania vzťahov medzi deťmi a rodičmi.
Dieťa má právo na to, aby nebolo neoprávnene unesené.
Dieťa má právo stretávať sa s ostatnými, vytvárať alebo spájať sa do združení s inými ľuďmi, pokiaľ to nezasahuje do práva iných.
Dieťa má právo, aby nikto neoprávnene nezasahoval do súkromia.
Úlohou rodičov je pomoc dieťaťu naučiť ho rozlišovať dobro od zla.
Dieťa má právo získavať informácie z rôznych zdrojov ( rozhlas, televízia, internet, knihy) a z celého sveta.
Úlohou rodiča je zabezpečiť, aby dieťa dostávalo informácie zrozumiteľné jeho veku a schopnostiam.
Nikto dieťaťu nemôže ubližovať, dokonca na to nemajú právo ani jeho rodičia.
Dieťa, ktoré nemá rodičov alebo s nimi nemôže žiť, lebo to nie je pre neho bezpečné, má právo na zvláštnu ochranu a pomoc formou umiestnenia do zariadenia.
Dieťa má právo na najlepší zdravotný stav a prístup k zdravotníckym službám najvyššieho štandardu.
Povinnosťou štátu je, aby základné vzdelanie bolo bezplatné a povinné.
Povinnosťou štátu je tiež podporovať rôzne formy stredného vzdelania dostupného pre každé dieťa a spristupniť vysokoškolské vzdelanie podľa kapacity.
Každé dieťa má právo na zabezpečenie životnej úrovne, primeranej jeho telesnému, duševnému , duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. Povinnosťou štátu je, aby sa táto povinnosť plnila a mohla plniť. Zodpovednosť štátu môže zahrňovať materiálnu pomoc ich rodičom a deťom.
Každé dieťa má právo na oddych, hry, účasť na kultúrnom živote a umeleckých aktivitách.
Dieťa, ktoré sa stalo obeťou konfliktu, mučenia, zanedbávania , zlého zaobchádzania alebo vykorisťovania má právo na osobnú starostlivosť potrebnú pre zotavenie a sociálnu reintegráciu.
Dieťa má právo na ochranu pred prácou, ktorá ohrozuje jeho zdravie, výchovu alebo rozvoj.
Štát musí stanoviť najnižšiu vekovú hranicu pre vstup ľudí do zamestnania a určiť pracovné podmienky.
Povinností detí v rodine
Povinnosť detí v rodine podľa veku od veku 2 do 18 rokov
Vzťahy medzi manželmi
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach
Sú povinní žiť spolu, byť si verní ,vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Náhradná starostlivosť
Náhradnou starostlivosť je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
Je to buď dočasná alebo trvalá starostlivosť.
Popis foriem náhradnej starostlivosti
Poskytovateľom náhradnej osobnej starostlivosti je len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom jeho života bude vytvárať podmienky, ktoré budú v záujme dieťaťa.
V prípade náhradnej osobnej starostlivosti, tak dieťa je zverené rodinnému príslušníkovi.
Majú nárok na finančné príspevky od štátu
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti
Pestúnom môže byť len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života potvrdzuje, že pestúnsku starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého.
Pestún je zamestnanec štátu.
Pestún je človek, ktorý má špeciálne vzdelanie, je v po dstate takým profesionálnym rodičom. Voči deťom, ktoré má v opatere nemá vyživovaciu povinnosť
Rodičia sú naďalej biologickí rodičia dieťaťa.
Tí sa môžu s dieťaťom aj naďalej stýkať.
Dieťa je do pestúnskej starostlivosti zaradené len z rozhodnutia súdu.
Zánik pestúnskej starostlivosti
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narúšená a nie je možné zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti alebo náhradnej osobnej starostlivosti.
Dieťa je pri ústavnej starostlivosti umiestnené do detského domova, ústavu alebo do profesionálnej rodiny.
Za vážne ohrozenie alebo vážne narúšenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery maloletého dieťaťa.
Adopcia je druh náhradnej rodičovskej výchovy, pri ktorej vzniká rovnaký vzťah ako pri biologických rodičoch
Ak sú nažive aj biologickí rodičia, tak na adopciu je potrebný ich súhlas, výnimkou je, keď títo rodičia neprejavujú o dieťa záujem, v tom prípade sa dieťa považuje za právne voľné.
Adoptívnymi rodičmi sa môžu stať manželia, jednotlivec ( žena alebo muž), manžel, manželka rodiča.
Adoptívnym dieťaťom môže byť:
Postup pri vybavovaní adopcie
Akým spôsobom získať čo najviac informácii
Poručníctvo a opatrovníctvo
Poručníctvo je prideľované dieťaťu v nasledujúcich situáciách
Poručník nie je povinný osobne sa starať o dieťa.
Poručníkom dieťaťa môže byť aj obec.
Zánik poručníctva
Súd môže stanoviť za opatrovníka maloletého dieťaťa aj obec.
Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
Určenie rodičovstva a osvojenie
Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.
Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo vyhlásením súdu.
Čo sa týka určenia otcovstva, tak dieťa môže požiadať o genetické testy, ktoré vyvrátia alebo potvrdia príslušnosť k otcovi.
Normálne za otca sa považuje aktuálny manžel ženy.
Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva.
V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi, ak nežije ani jeden z rodičov, tak návrh nemožno podať.
Osvojením vzniká medzi osvojencom a osvojiteľom rovnaký vzťah.
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Osvojiteľom môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a patričné osobnostné predpoklady, ak je schopná vytvoriť podmienky osvojenia v záujme maloletého dieťaťa môže robiť osvojenie.
Medzi osvojencom a osvojiteľom by mal byť primeraný vekový rozdiel.
Osvojencom môže byť len maloletá osoba, ak je to v jej záujme.
Zánik manželstva
Rebríček súdnych rozhodnutí týkajúcich sa rodinného práva
Od roku 2012 majú súdy povinnosť vystavovať rozsudky. Podľa štatistiky tvorilo rodinné právo do roku 2016 13,6 % všetkých súdnych rozhodnutí.