Peniaze – podstata, vývoj, druhy a funkcia peňazí

Peniaze – podstata, vývoj, druhy a funkcia peňazí

Peniaze a ich vývoj

Za peniaze považujeme všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok al. platidlo.

V priebehu vývoja ľudskej spol. peniaze nadobúdali rôznu formu, ale všetky formy peňazí mali rovnakú podstatnú vlastnosť: peniaze sa prijímajú ako platby pri nákupe statkov a služieb. Peniaze ako peňažný tovar majú úžitkovú hodnotu, ale aj schopnosť uspokojovať isté ľudské potreby. Peniaze predstavujú univerzálny T, kt. slúži predovšetkým na vyjadrovanie cien T, na ich kúpu a predaj a na realizáciu rozličných platieb. Samotnú existenciu peňazí podmieňuje rozvoj výroby, deľba práce a výmena živelným vývojom. S rozvinutou deľbou práce boli zavedené peniaze a jedna transakcia nahradená dvoma. Ľudia už nevymieňajú priamo jeden statok za druhý, ale predajú jeden statok za peniaze a potom peniaze použijú na to, aby si kúpili statky, kt. potrebujú.

Formy peňazí

 tovarové peniaze– predstavujú typ peňazí, ktorých hodnota ako tovaru je taká veľká, ako ich hodnota ako peňazí. Slúžia ako výmenný prostriedok, ale súčasne sa predávajú a kupujú ako tovar. Historicky predstavujú prvú formu peňazí. Išlo o pestrú paletu tovarov, ktoré na rôznych miestach a v rôznych časoch plnili funkciu peňazí. Boli to: dobytok, plátno, kožušiny, olivový olej, pivo, víno, drahé kovy, diamanty, otroci a pod. Každý z nich má výhody a nevýhody. Dobytok nemožno rozdeliť na drobné, olivový olej možno deliť, ale zle sa s ním narába. Približne od 19. stor. sa tovarové peniaze obmedzovali takmer výlučne na drahé kovy (zlato, striebro). Striebro je ligotavé, stráca však svoj lesk. Vysoká špecifická váha zlata uľahčuje odhalenie falšovania alebo prímesí. Časom ich nahradili

 kovové peniaze– používali sa rôzne kovy, uprednostňovalo sa zlato a striebro. S kovovými peniazmi je ľahšia manipulácia, sú transportnejšie, majú trvalú hodnotu a sú deliteľné. Požadované množstvo sa zvážilo a z času na čas sa skontrolovala jeho pravosť – vážené peniaze. Právo na razenie peňazí si prisvojovali zástupcovia moci, králi, cisári, kniežatá. Vyrobili sa jednotlivé kusy určitej hmotnosti a razidlom sa na ne vyobrazil obrazec, na jednej strane obraz panovníka, na druhe strane štátny znak – razenie mincí (mincové právo). Vznik mincí sa pripisuje bájnemu Gygesovi a obajvili sa okolo r. 650-700 pr. n.l. v dnešnom západnom Turecku.

Mince, pri ktorých vyrazená hodnota zodpovedá hodnote kovu, sa nazývajú kurantné mince (v norme). Mince, pri ktorých je hodnota nižšia ako hodnota kovu (pod hodnotu), sa nazývajú drobné mince.

 papierové peniazeAj mince majú svoje nedostatky: množstvo mincí, ich veľká hmotnosť, pochybnosti o pravosti kovu a pod. narušovali obchod. Tak sa v stredoveku v 16. st. prešlo k uchovávaniu kvalitných mincí v bankách. Depozitné doklady (úschovné potvrdenk vystavené na uložené mince sa začali používať ako peniaze, a tak možno hovoriť o vzniku papierových peňazí. Peniaze ako peniaze, a nie ako tovar, sú žiadané nie pre ne samé, ale pre veci, ktoré za ne možno kúpiť. Používanie papierového obeživa (20-, 50-, 100-korunové bankovky atď. sa rozšírilo, pretože je vhodné ako výmenný prostriedok. Papierové peniaze možno ľahko prenášať a skladovať.

 bankové – (účtovné, depozitné) peniaze– ďalší vývoj peňažníctva viedol k tomu, že banky účtovne zaevidovali hodnoty dodané klientami pre iných klientov (k dobru) a takéto pohľadávky prenášali na iné banky. Vznikli účtovné peniaze (žíro-peniaze), a tým bol položený základ bezhotovostného platovného styku. Súčasnosť je vekom bankových peňazí – bankových kariet a šekov, vystavených na vklady v bankách al. iných finančných inštitúciách.

Funkcie peňazí – v každej ekonomike majú peniaze 3 zákl. funkcie:

• sú prostriedkom výmeny
• zúčtovacia jednotka– t.zn., že súčasné aj budúce ceny vymieňaných T a služieb sa vyjadrujú v tejto jednotke, t. j. v EUR, v USD,
• a uchovávateľ hodnôt– zhromažďujú sa ako úspory, kt. možno neskôr použiť buď na nákup kapitálu alebo pôdy,

Emisia peňazízn. vydávanie peňazí bo obehu. Pritom môže ísť o

• emisiu kovových peňazí – razbu – môže ísť o voľnú al. viazanú razbu. Pri voľnej razbe mal každý právo žiadať štátnu mincovňu o razbu zodpovedajúceho množstva mincí z prineseného kovu. Pri viazanej razbe štátna mincovňa razí len pre štát, a to z kovu, kt. mu patrí.
• emisiu papierových peňazí, , kt. sa môžu vyskytovať vo forme bankoviek, štátoviek, a vojenských peňazí
  • bankovka - je úverový cenný papier znejúci na určitú sumu, emitovaný centrálnou bankou. Bankovky vznikli na základe funkcie peňazí ako Boli kryté zlatom a zameniteľné za zlato v bankách , kt. ich vydávali pri odkupovaní zmeniek al. štátnych obligácií (dlžníckych listín). Pokiaľ bola emisná banka schopná zamieňať svoje bankovky za drahý kov, nevznikli v obehu žiadne problémy. V opačnom prípade dostali bankovky nútený obeh (štát nariadil, že ich občania mucia prijímať). Vo vnútornom platobnom a zúčtovacom styku krajiny význam bankoviek v obehu klesá v dôsledku rozšírenia bezhotovostného platobného styku
  • štátovky – sú peniaze, kt. vydáva štát priamo do obehu, bez prostredníctva emisnej banky, na financovanie štátnych potrieb. Štátovky nie sú kryté zlatom, a preto nie sú za zlato vymeniteľné.
  • vojenské peniaze - vyskytujú sa v určitých obdobiach, zvyčajne ich vydávajú okupantské armády.