Banková sústava Slovenska

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: zuzzka (17)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 16.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 493 slov
Počet zobrazení: 962
Tlačení: 65
Uložení: 63

Banková sústava

Postavenie bankovníctva:

Každý subjekt disponuje určitým množstvom voľných peňažných prostriedkov:

  • FO si ukladajú úspory
  • PO taktiež disponujú dočasne voľnými peňažnými prostriedkami, pretože nimi:
    • platia dodávateľom (s časovým odstupom)
    • vyplácajú zamestnancom mzdy (raz mesačne)

Subjekty svoje voľné peňažné prostriedky ukladajú do bánk, aby sa ich peniaze zhodnotili.

Vytvárajú si platobné rezervy t.j. odkladajú si peniaze lebo:

  • lebo budú musieť uskutočňovať platby
  • si vytvárajú úspory

Investovať môžu:

  • priamo = priama cesta od majiteľa k maklérovi
  • nepriamo = uloženie peňazí v banke alebo inej bankovej inštitúcii (musia mať
    povolenie od ministerstva financií)

Banky prijímajú voľné peňažné prostriedky z prebytkového sektoru (ten čo má peniaze) a požičiavajú ich deficitnému sektoru (ten čo si chce požičať). Medzi týmito sektormi sa peniaze požičiavajú:

- priamo napr. keď si FO požičia peniaze od inej FO, pričom úrok by mal byť rovný
obvyklému úroku na trhu

- nepriamo cez sprostredkovateľa t.j. banka alebo iná finančná inštitúcia

BANKA:

Subjekt, ktorý nakupuje vklady, a takto získané peniaze znovu investuje najčastejšie do pôžičiek alebo CP.

LEGISLATÍVNE NORMY:

2 základné právne normy, ktoré upravujú bankový systém:

  • Zákon o NBS
  • Zákon o bankách

BANKOVÁ SÚSTAVA:

Predstavuje systém bánk pôsobiacich v hospodárstve. BS môže byť:

  • jednostupňová
  • viacstupňová (najčastejšie býva dvojstupňová)

Stupeň rozvoja BS závisí od stupňa rozvoja hospodárstva a od typu ekonomiky.

jednostupňová banková sústava (centralizovaná):

Všetky operácie vykonáva jedna banka. Centrálnou bankou bola Štátna banka československá.

Viacstupňová banková sústava (decentralizovaná)

Môže mať dva alebo viac stupňov – ich počet závisí od rozvoja ekonomiky. Najčastejšie býva BS dvojstupňová. Centrálna banka sa stará o stabilitu menyostatné banky vykonávajú iné aktivity.

Dvojstupňová banková sústava

  1. stupeň

tvorí centrálna banka (emisná, ústredná, ceduľová). Zohráva úlohu makroekonomického centra. Jej základnou úlohou je udržanie cenovej stability.

  1. stupeň

tvoria ostatné banky. Majú obchodno-podnikateľský charakter. Sú zriadené za účelom dosahovania zisku – chcú zarobiť peniaze, sú súčasťou finančného trhu.

Banková sústava SR:

BS SR sa po roku 1989 transformovala z centralizovanejna decentralizovanú BS t.j. na BS trhovej ekonomiky, pričom táto premena prebehla v 3 fázach:

  1. fáza

rozdelenie jednostupňovej BS na dvojstupňovú → 1. 1. 1990 sa zriadila centrálna banka a 7 obchodných bánk

  1. fáza

vzniká zákon o centrálnej banke a zákon o obchodných bankách

  1. fáza

zaniká Štátna banka československá a vzniká Česká národná banka a Národná banka Slovenska (NBS)

BS SR sa začala budovať 1. 1. 1993, kedy vznikla samostatná SR. Naša BS je dvojstupňová:

  1. stupeň = NBS
  2. stupeň = ostatné banky - obchodné (komerčné)
    - sporiteľne
    - banky so špeciálnymi funkciami

Národná banka Slovenska:

- NBS: centrálna, ceduľová, ústredná, emisná

- NBS má nadradené postavenie nad ostatnými bankami

- Hlavný cieľ: udržanie cenovej stability (nevznikla za účelom dosahovania zisku). Hlavný
cieľ dosahuje regulovaním peňažnej menyv obehu alebo regulovaním úrokových
sadzieb
.

- Úlohy NBS:

  • emituje bankovky a mince

CB má monopol na vydávanie mincí a bankoviek – len ona ich môže vydávať

  • určuje menovú politiku
  • obchoduje na burzách

ktoré majú stabilitu

  • riadi peňažný obeh
  • koordinuje platobný styk (zabezpečuje vzťahy s centrálnymi bankami v zahraničí a medzinárodnými finančnými a bankovými inštitúciami)
  • spravuje štátne zlaté a devízové rezervy

Rozhoduje o ich rozmiestnení a využívaní. NBS môže devíza, zlato predávať na
medzinárodný trhoch – môže ich zvyšovať (zhodnocovať), ale nesmie o ne prísť
CB neobchodujú inkasne, obchodujú len na burzách

  • vedie príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu

spravuje verejné financie – peniaze, ktoré štát používa na financovanie verejných záujmov – obrana, bezpečnosť štátu, školstvo, kultúra . . . hl. na spravovanie štátu.

  • sleduje a reguluje platobné bilancie štátu

či sa viac dovezie alebo vyvezie. Obsahuje všetky príjmy a výdavky štátu so
zahraničím. Rozhodujúce je saldo platob. bilancie a pre štát je dobré aktívne saldo.
Keď príjmy zo zahraničia prevyšujú výdavky. NBS sleduje platobnú bilanciu neustále.

  • zabezpečuje vzťahy s finančnými inštitúciami v zahraničí
    Zahraničné vzťahy sú založené na dvojstranných vzťahoch. NBS konzultuje svoje zámery (kroky) aj s inými CB –riešia sa vzájomné cenové problémy, plato. styk, dohody. NBS nás zastupuje na rokovaniach v medzinárodných menových fondoch, v banke pre sociálne platby a v Európskej banke pre obnovu a rozvoj.
  • vykonáva dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi
    hlavnou úlohou bankového dohľadu (banková supervízia) je dozor nad činnosťou ostatných bánk a ich usmerňovanie → NBS to robí preto, aby aj banky a finančné inštitúcie mali rovnaký záujem ako NBS, aby dodržiavali menovú politiku. Ide o nezávislú kontrolu dodržiavania pravidiel obchodnými bankami.

NBS sleduje:

-kapitálovú primeranosť = KB musia mať kapitál na ZI okolo 0,5 miliardy

-likviditu = KB musia byť schopné vyplácať vklady

-úverové portfólio = štruktúra úverov

-poistenie vkladov = každá KB musí každoročne prispievať do fondu ochranných
vkladov

-prístup k informáciám = informácie musia banky podávať v slovenčine

-opatrenia proti praniu špinavých peňazí = KB musia každý vklad vyšší ako 100 000,- preveriť

orgány a organizácie NBS

Najvyšší riadiaci orgán:

Banková rada NBS

členovia: guvernér, 2 viceguvernéri, 2 vrchní riaditelia, 3 ďalší členovia

Najvyšší výkonový orgán:

Direktórium NBS

členovia: viceguvernér, vrchní riaditelia

Hospodárenie NBS

Vzhľadom na činnosť NBS je jej hospodárenie osobité. Hospodári podľa rozpočtu schváleného Bankovou radou.

Náklady uhrádza z dosiahnutých výnosov. Ak sú V > N = ZISK, ktorý sa použije na doplnenie rezervného fondu a ďalších fondov. Ak ešte aj tak zostane zisk, odvedie ho do štátneho rozpočtu.

menová politika centrálnej banky:

Forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu

A, množstva peňazí v obehu

B, úrokovej miery

Obe činnosti vykonáva centrálna banka s cieľom riadiť makroekonomické veličiny (ako vyzeráme v očiach sveta).

CB môže uplatňovať politiku:

a, expanzívnu (množstvo peňazí v obehu sa zvyšuje)

b, reštriktívnu (množstvo peňazí v obehu sa znižuje)

Menovú politiku CB riadi prostredníctvom menových nástrojov.

Menové nástroje rozdeľujeme na:

  • priame menové nástroje

Napr. úverové limity, pravidlá likvidity, stanovenie úrokových stropov, povinné vklady tzv. povinné rezervy, ktoré si vytvárajú komerčné banky v CB), minimálne percento z vkladov...

  • Nepriame menové nástroje

Napr. diskontná sadzba, povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, refinančné úvery, devízová a kurzová politika...

A:/ refinancovanie

ide o poskytovanie úverov centrálnou bankou komerčným bankám.

Úlohy refinancovania:

- umožniť uvoľňovať do obehu voľné peňažné prostriedky

- zhodnotiť voľné zdroje centrálnej banky

- regulovať množstvo peňazí v ekonomike

- upevniť stabilitu bankového systému

CB refinancuje komerčné banky prostredníctvom krátkodobého úveru, ktorý sa poskytuje na základe zmluvy. KB čerpajú refinančné úvery, aby prekonali dočasnú potrebu peňazí. Refinančné úvery sa poskytujú 2 spôsobmi:

1,nákupom zmeniek aleboiných CP od komerčných bánk

2,lombardným úverom (komerčné banky dajú do zálohy CP alebo kovy a CB im za to
poskytne úver, pri ktorom je úrok vyšší ako diskontná sadzba NBS a hovorí sa jej
lombardná sadzba)

B:/ diskontná sadzba

Určuje ju výlučne NBS . Je to základná úroková sadzba v ekonomike. Diskontnú sadzbu využíva NBS pri poskytovaní úverov a od nej sa odvíjajú všetky úrokové sadzby.

Ak sa diskontná sadzba zvýši → úroky zvýšia aj banky

Ak sa diskontná sadzba zníži → úroky znížia aj banky

Keď sa DS zvyšuje, peniaze sa stávajú drahšími a úvery sú drahšie (ľudia si nebudú brať úvery, a tak sa množstvo peňazí v obehu zníži)

C:/ operácie na voľnom trhu

Ide o obchodovanie s CP. NBS obchoduje s CP, ktoré vydali do obehu banky, súkromné spoločnosti, štát ale aj samotná NBS.

NBS najčastejšie obchoduje so štátnymi CP, lebo sú to hodnotovo stabilné CP.

Nákupom CP sa množstvo peňazí v obehu zvyšuje

Predajom CP sa množstvo peňazí v obehu znižuje

Operácie na voľnom trhu ovplyvňuje množstvo peňazí

- musí fungovať peňažný trh

- musí byť dostatok CP

D:/ DEVÍZOVÁ A KURZOVÁ POLITIKA

Devízová politika

Hospodárenie s devízami, valutami a zlatom

Kurzová politika

Ovplyvňovanie menového kurzu. Stabilitu menového kurzu zabezpečuje intervenciami (zásahmi) na medzinárodných trhoch. Ak chce dosiahnuť zníženie kurzu, tak našu menu predáva na zahraničných trhoch. Ak chce menový kurz zvýšiť, tak kupuje. Množstvo obeživa zvyšuje tak, že predáva devízie komerčným bankám.

E:/ povinné minimálne rezervy

Sú to povinné vklady jednotlivých komerčných bánk v NBS. Sú uložené na zvláštnych účtoch. Prostredníctvom nich NBS ovplyvňuje použiteľné zdroje komerčných bánk.

Ak sa povinné vklady zvyšujú, tak sa množstvo peňazí v obehu znižuje.

Ak sa povinné vklady znižujú, tak sa množstvo peňazí v obehu zvyšuje(KB majú viac peňazí).

  • Ostatné nástroje NBS

Napr. depozitná politika, morálne presviedčanie....

A:/ depozitná politika

Ide o premiestňovanie zostatkov medzi NBS a komerčnými bankami

B:/ Morálne presviedčanie

NBS odporúča ostatným bankám, aby sa správali tak ako sa správa ona.

KOMERČNÉ BANKY

KB je inštitúcia, ktorá prijíma peňažné vklady od vkladateľov a na ich požiadanie vypláca vkladateľom naspäť. Vložené peniaze (dočasne voľné) požičiava vhodným zákazníkom. Z právneho hľadiska banka vystupuje voči svojim klientom vo svojom mene a na svoj účet.

Záväzok Záväzok

banky dlžníka

splatiť splatiť

vklad dlh

vkladateľovi banke

Význam bánk neustále rastie - sú schopné prijímať peniaze od miliónov drobných vkladateľov. Plnia sprostredkovateľskú úlohu – keďže požičiavajú peniaze vkladateľov, ktoré budú musieť vrátiť, dlžníkom požičajú peniaze až po starostlivom posúdení. Ak má banka pochybnosti o dlžníkovi, úver mu neposkytne.

organizačná štruktúra KB:

Keďže banky sú najčastejšie a. s. ,tak ich organizačnú štruktúru tvorí:

Predstavenstvo – štatutárny orgán (predstavujú banku navonok)

Dozorná rada - kontrolný orgán

Podmienkou je, že členom dozornej rady nesmie byť člen predstavenstva alebo zamestnanec a nesmú tam mať vložené peniaze.

Hlavným riadiacim článkom banky je ústredie, ktoré má v BA. Úlohou ústredia je tvorba marketingovej stratégie, riadenie likvidity, obchodná politika banky, riadenie informačného systému a personálna politika.

Okrem ústredia má banka aj pobočky, ktoré realizujú väčšinu obchodov so zákazníkom

Expozitúry = pobočky, ktoré vykonávajú len vybrané bankové operácie.

Ak má banka zastúpenie v zahraničí, tak má reprezentáciu.

HOSPODÁRENIE KB:

Hospodárenie KB upravuje Zákon o bankách 483/2001 → u nás môže banka vzniknúť len ako akciová spoločnosť (výnimka NBS, ktorá má vlastnú organizačnú štruktúru). Musí mať ZI minimálne 500 000 000,- Sk, ak chce poskytovať hypotekárny úver, tak minimálna výška ZI predstavuje 1 000 000 000,- Sk. Bankové činnosti môže vykonávať PO, ktorá získala povolenie od NBS (bankový dozor), ktorá to prekonzultuje s Ministerstvom financií SR (štátny dozor).

Vnútorný audit:

Každá banka si vykonáva vnútorný audit, aby analyzovala riziká, aby im predchádzala a aby mala zdroj informácií, že neporušila Zákon o bankách.

Vnútorný audit = kontrola činnosti banky- hospodárenia banky, pričom sa zisťuje:
- efektívnosť,

- hospodárnosť

- bezpečnosť transakcií.

Vnútorný audit vykonáva predstavenstvo a dozorná rada.

Vnútorný audit banky vykonávajú aby predchádzali možným rizikám.

Na základe finančno-ekonomickej analýzy hľadá slabé miesta t.j. kam unikajú peniaze.

Banky musia dodržiavať pravidlá:

  • primeranosť kapitálu
  • primeranosť korunovej a devízovej likvidity
  • povinné minimálne rezervy
  • limity úverov poskytované bankami jednotlivým klientom
  • pravidlá ochrany pred nelegálnymi praktikami

Základné funkcie KB:

  1. Prijímanie vkladov a úspor
  2. Poskytovanie úverov a pôžičiek
  3. Realizácia platobného a zúčtovacieho styku
  4. Poskytovanie finančných a poradenských služieb
  5. Financovanie zahraničného obchodu a s tým súvisiace služby
  6. Obchodovanie s CP

1 : Prijímanie vkladov a úspor:

Vklady predstavujú rozhodujúcu časť zdrojov banky. Členenie vkladov:

A:/ Podľa toho, od koho banka zdroj získa:

  1. Primárne - ak banka získa peniaze priamo od FO alebo PO(od vkladateľa)
  2. Sekundárne - keď vkladateľ vloží peniaze do nejakej banky a tá banka momentálne
    nepotrebuje peniaze, tak banka1 vloží peniaze do banky2, aby sa zúročili.

B:/ Z hľadiska meny:

  1. Korunové – v Sk
  2. Devízové – v cudzej mene

C:/ Z hľadiska uloženia:

  1. a) Neterminované – keď klient môže s peniazmi neobmedzene disponovať/pre banku sú
    menej stabilným/môže ísť o osobné alebo bežné.
  2. Terminované – prijímajú sa od klienta na určitý čas

-vklady s výpovednou lehotou – ak chcem s peniazmi disponovať musím to oznámiť

-vklady s viazanosťou

D:/ Z hľadiska času:

  1. a) Krátkodobé
  2. b) Strednodobé
  3. c) Dlhodobé

E:/ Podľa formy:

  1. a) V užšom slova zmysle - vklady na účtoch, na vkladných knižkách vo forme vklad.
    listov alebo depozitných certifikátov
  2. b) V širšom slova zmysle – banková obligácia. Banková obligácia ako CP v pravom
    slova zmysle je tvorená talónom, hárkom v listovej podobe, kupónmi. Obligácia je
    Je to CP, kde sa emitent /vydavateľ/ zaväzuje, že veriteľovi /ten, čo kupuje/
    splatí hodnotu dlhopisu + úrok v určitý dátum. Okrem bankových obligácií sú aj
    štátne, podnikové a komunálne.

Depozitný certifikát je alternatívou terminovaných vkladov. Je to potvrdenie o

nákupe zaokrúhlenej sumy vkladov. Banky ich vydávajú s LS na niekoľko

mesiacov, príp. 1-2 roky. V prípade, že je DC odcudzený, treba ho umoriť.

2: Poskytovanie úverov a pôžičiek:

Úver je návratný peňažný vzťah medzi bankou (veriteľ) a klientom. Dlžníkom môže byť PO alebo FO, kt. sa zaviaže, že v banke splatí požičanú sumu + dohodnutý úrok.

Pri poskytovaní úverov banka postupuje obozretne, očakáva od dlžníka, že splní tieto podmienky:

  • návratnosť

musí preukázať, že je schopná peniaze vrátiť. Keď sme FO, žiadajú od nás, aký máme príjem. Keď sme PO, chcú výkaz – napr. CASH FLOW

  • ručenie

v prípade nesplatenia úveru banka siahne na majetok. Záruku udávame my.

  • Účelovosť

banka poskytuje úver na vopred dohodnutý účel

  • Efektívnosť

pre banku musí byť úver efektívny

Úvery z hľadiska času:

Krátkodobé – sú splatné do 1 roka.

Kontokorentný, zmenkový-eskontný, lombardný, krátkodobý účelový, preklenovací

Strednodobé – od 1 do 4 rokov.

Revolvingový, lombardný, rozvojový

Dlhodobé – nad 4 roky.

Emisná pôžička, úver na úverový úpis, hypotekárny úver, rozvojový úver.

Banky poskytujú úvery : a, podnikateľským subjektom (PO alebo FO)

b, obyvateľom (spotrebné úvery)

3: realizácia platobného a zÚčtovacieho styku:

Banky ho realizujú prostredníctvom účtov a pokladničných operácií.

Hotovostný platobný styk = používajú sa konkrétne bankovky a mince. Ide o operácie, pri ktorých sa vkladá alebo vyberá hotovosť z pokladnici banky.

Rozhodujúcu časť plat. styku realizujeme bezhotovostne.

Podnikateľské subjekty a občania si uzatvárajú v bankách účty na základe zmluvyprostredníctvom písomných príkazov banka vykonáva platby /operácie/, ktoré môžu byť: inkasné (vybratie pohľadávky z účtu dlžníka)

 úhradové (množstvo peňazí na účte sa znižuje v prospech veriteľa)

4: Poskytovanie poradenských služieb:

Banky poskytujú klientom informácie o možnosti výnosnejšie uložiť dočasne voľné peňažné prostriedky.

5: Financovanie zahraničného obchodu:

V medzinárodnom obchode sa vyskytujú rôzne formy financovania.

Ich cieľom je zabezpečiť plynulosť medzinárodného platobného styku – platenie vopred, pri dodávke alebo platenie v určitý čas po dodaní...

Na podporu vývozu podnikateľom poskytujú úvery, financuje sa ja factoringom (odkúpenie krátkodobých pohľadávok), forfaitingom (odkúpenie dlhodobých pohľadávok), leasingom (prenájom s možnosťou následného odkúpenia)

6: obchodovanie s cennými papiermi:

Banky obchodujú s CP na trhu = investičné bankovníctvo

NAJZÁKLADNEJŠIE FUNKCIE KB:

- prijímanie vkladov

- poskytovanie úverov

Pre ďalšie činnosti musí dostať povolenie :

  • platobný styk a zúčtovanie
  • investovanie do CP a obchodovanie s CP na vlastný účet a vo vl. mene ale aj na cudzí účet a meno (klienta)
  • finančný leasing
  • vydávanie plat. kariet a šekov
  • poskytovanie záruk (jedna banka ručí za klienta druhej banke)
  • otváranie a potvrdzovanie akreditívov - VÚB prenesie Sk do zahraničia
  • vydávanie CP
  • finančné sprostredkovanie - banka môže sprostredkovať aj úver
  • poradenské služby
  • obhospodarovanie pohľadávok - poradenstvo
  • depozit - anonymné odkladanie vzácností do schránok
  • prenájom bezpečnostných schránok - odloženie tržby
  • poskytovanie informácií v slovenskom jazyku
  • hypotekárne obchody -musí mať na to zvláštne povolenie, musí si ZI zvýšiť dvojnásobne - musí mať ZI v hodnote 1 miliarda Sk.
  • spracovanie bankoviek a mincí

O udelení tohto povolenia rozhoduje NBS (bankový dozor) po dohode s Ministerstvom financií SR (štátny dozor)

HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO:

Hypotekárne bankovníctvo umožnilo rozšíriť bankové produkty o:

  • hypotekárny úver

dlhodobý úver s lehotou splatnosti najmenej päť rokov, ktorý je zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti. Sú pre banky veľmi výhodné - predajom hypotekárnych záložných listov banka získava veľké množstvo peňazí.

  • komunálny úver

úver, ktorý banka poskytuje obciam, mestám a VÚC na určitý verejnoprospešný účel a určitú dobu splatnosti.

BANKOVÉ TAJOMSTVO:

Banky sú povinné uchovávať bankové tajomstvo, ktoré sa týka všetkých obchodov, peňažných služieb a stavov na účtoch. Banka chráni svojich klientov bankovým tajomstvom. Informácie môže poskytnúť iba na vyžiadanie:

  • súdu
  • notárov
  • orgánov činných v trestnom konaní
  • exekútora
  • úradu finančnej polície

FOND OCHRANY VKLADOV:

zvyšuje dôveryhodnosť bankového systému – chráni vklady vkladateľov v prípade krachubanky. Poistenie do tohto fondu platia všetky banky. Poistenie vkladovsa však vzťahuje len na neanonymné vklady (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo OP) – anonymné vklady nie sú chránené. Peniaze z fondu ochrany vkladov sa vyplácajú len na nedostupné vklady t.j. na vklady v bankách, ktoré nie sú po svojom krachu schopné klientom vyplatiť odškodné = 30 – násobok priemernej mesačnej mzdy SK (stavebná sporiteľňa 60 – násobok)

Aktívne bankové operácie:

Prehľad o bankových operáciách podáva bilancia banky:

Bilancia banky

Aktíva

Pasíva

Hmotný majetok

Nehmotný majetok

Portfólio aktív: primárne rezervy

sekundárne rezervy

úvery a pôžičky

investície

Vlastný kapitál : vlastné imanie

rezervný fond

ostatné fondy

Cudzí kapitál: úvery

pôžičky

Forma majetku

Zdroje krytia majetku

Portfólio aktív:

tu má banka uložené peniaze (vlastné aj cudzie) → toto je zdroj výnosovosti banky

  • Primárne rezervy

Zahŕňajú pokladničnú hotovosť, vklady v obchodných bankách a v NBS. Sú okamžite použiteľné na úhradu platobných záväzkov. Neprinášajú banke výnosy!

  • Sekundárne rezervy

Vytvárajú sa na podporu primárnych. Zahŕňajú pokladničné poukážky, komerčné CP... Sú rýchlo prevoditeľné na hotovostné peniaze, zabezpečujú likviditu. Prinášajú istý výnos.

  • Úvery a pôžičky

Banka ich poskytuje vtedy, keď má dostatok lik. aktív. Sú menej likvidné ako sekundárne rezervy. Sú rentabilné t.j. prinášajú výnos.

  • Investície

Banka využíva dočasne voľné peňažné prostriedky na investovanie do CP. Týmto investovaním banka získava ďalšie zdroje príjmov – výnosy z CP (úrok, dividendy). Investície majú dlhodobý charakter.

Aktívne bankové operácie :

  • Úverové operácie
  • Investičné činnosti bánk

A:/ Úverové operácie

Banka poskytuje svojim klientom úvery (bankové produkty):

a,peňažné úvery

b,záväzkové rezervy a záruky
banka sa zaručí za svojho klienta v druhej banke, že úver splatí

c,alternatívne formy financovania
-leasing – prenájom majetku, s možnosťou následného odkúpenia

-faktoring – odkúpenie krátkodobých pohľadávok

-forfaiting – odkúpenie dlhodobých pohľadávok

Žiadosť o úver

Klient sa uchádza o úver žiadosťou o poskytnutie úveru, v ktorej sa uvádza:

  • presná identifikácia klienta
  • údaje o finančných, majetkových pomeroch klienta
  • spôsob ručenia
  • druh a výška úveru
  • čerpanie úveru
  • splácanie úveru
  • údaje o už čerpaných úveroch.
  • prílohy k žiadosti

Prílohy slúžia na posúdenie bonity klienta. Najčastejšie sa predkladajú doklady o právnejspôsobilosti - výpis z obchodného registra, živnostenský list, výpis z registratrestov,podnikateľský zámer, účtovná závierka a všetky doklady týkajúce sa mnou navrhovaného ručenia.

Pri PO robí banka na základe poskytnutých informácií z podnikateľského zámeru (plánu)a účtovnej závierky úverovú analýzu klienta, pričom banka posudzuje:

  • úverovú schopnosť klienta
  • hospodársku situáciu
  • dôveryhodnosť klienta

krátkodobé úvery:

  • kontokorentný

Kombinácia účtu a úveru. Klient si v banke otvorí bežný účet kde môže mať kreditný aj debetný zostatok.

  • revolvingový

Podľa potreby sa pravidelne opakuje na určitú pôvodnú sumu. Poskytuje sa len spoľahlivým klientom.

  • zmenkový eskontný

Na základe postúpenej zmenky – kúpou zmenky od klienta pred jej splatnosťou so
zrážkou úrokov

  • akceptačný

Akcept zmenky banky znamená, že banka predala klientovi svoje dobré meno. Banka pri akceptácii zmeniek dlžníka nepotrebuje reálne peniaze pre poskytnutie úveru. Banka sa dohodne s klientom, že v období splatnosti zmenky musí uložiť príslušnú peňažnú sumu na účte v banke. Z tejto sumy banka splní svoj záväzok zo zmenky.

  • avalový

Banka pri poskytovaní avalového úveru vystupuje v úlohe ručiteľa. Ručí za splnenie záväzku dlžníka voči tretej osobe. Banka tu predáva svoje meno. Banka ako ručiteľ môže byť automaticky požiadaná pri nesplnení záväzku hlavným dlžníkom, aby ako vedľajší dlžník na základe ručenia splnila záväzok za hlavného dlžníka.

Pri akceptačnom a avalovom úvere banka neposkytuje platobné prostriedky, ale poskytuje úver podložený dobrým menom banky.

  • lombardný

Zabezpečený založením hnuteľnej veci – môžu to byť CP, tovar, pohľadávka (najčastejšie CP) pričom úver je nižší ako hodnota zálohy.

  • účelový

Banka poskytuje úver na vopred určený účel – chce vedieť na čo klient peniaze použije.

Strednodobé a dlhodobé úvery:

  • emisná pôžička

Priama pôžička podnikateľskému subjektu. Emitent sa emisiou dlhopisov obracia na ekonomickú verejnosť so žiadosťou o odkúpenie svojich dlhopisov. Predaj dlhopisov si môže podnik zabezpečiť sám alebo prostredníctvom banky a vtedy vzniká samotná emisná pôžička – ide o bankový úver (nejde o poskytnutie úveru na základe úverovej zmluvy). Banka dlhopisy umiestni na kapitálovom trhu a snaží sa ich predať.

  • úver na úverový úpis

Úver sa poskytuje na základe podpísanej záväzkovej listiny – úverového listu. Táto
listina je dôkazom o pohľadávke, nie je však cenným papierom, čo je nevýhoda,
pretože ho veriteľ nemôže premeniť na likvidné prostriedky pred jeho splatnosťou.
Obsahuje vyhlásenie, že dlžník je zaviazaný zaplatiť v stanovenom termíne požičanú
sumu.

  • hypotekárny úver

úver poskytovaný bankou na základe založenia nehnuteľností. Čerpá sa pri kúpe,
prestavbe alebo modernizácii nehnuteľnosti. Poskytuje sa na obdobie 5 – 30 rokov.
Patrí k najstarším druhom bankového úveru. Klient musí banke predložiť:

- doklad o vlastníctve nehnuteľnosti

- odhad ceny nehnuteľnosti

- doklad o stavebnom sporení

- potvrdenie o výške príjmu

B:/ INVESTIČNÉ OPERÁCIE

Banky sa okrem úverových operácií orientujú aj na investovanie do CP, s ktorými obchodujú na kapitálovom trhu – tieto činnosti sa označujú ako investičné bankovníctvo

Pasívne bankové operácie:

PASÍVA:

Na strane pasív sú zdroje krytiaaktívnych obchodov pričom môže ísť o vlastné zdroje, ktoré si banka vytvára vlastnou činnosťou alebo cudzie zdroje, ktoré banka získava od veriteľov (úverový princíp).

Pasíva banky tvoria dve základné skupiny:

  1. vlastné zdroje
  • vlastné imanie – akciový kapitál (min 8%)
  • účet prebytku
  • všeobecné rezervy - rezervný fond 10% zo ZI
  • účelové rezervy
  • nerozdelený zisk
  1. cudzie zdroje

prijaté peňažné prostriedky, ktoré sú vlastne záväzkami banky. Ide o vklady prijaté od obyvateľstva, firiem, iných bánk.

PASÍVNE BANKOVÉ OPERÁCIE:

Pasívnymi bankovými operáciami rozumieme formy sústreďovania cudzieho kapitálu., s ktorým banka následne podniká. Podstatnú časť cudzieho kapitálu banka získava prostredníctvom vkladov – vkladové operácie, alebo emisiou vlastných dlhopisov, no existujú i iné formy sústreďovania cudzieho kapitálu. 

VKLADY:

  • vklady v užšom slova zmysle

- neterminované vklady

-terminované vklady

-úsporné vklady

  • vklady v širšom slova zmysle

-vklady v užšom slova zmysle

-depozitné certifikáty (vkladové listy)

-bankové obligácie

-hypotekárne záložné listy

-úvery od komerčných bánk alebo centrálnej banky

Vklady v užšom slova zmysle:

A:/ Neterminované vklady (vklady na požiadanie)

finančné prostriedky, ktoré si klient ukladá na svoj účet s tým, aby ich denne mohol používať na bežné finančné hospodárenie. Pre banky tieto vklady nepredstavujú stabilný zdroj.

  • Neterminované vklady sa poskytujú FO - osobný účet aj PO - bežný účet, pričom na týchto účtoch je minimálne úročenie.
  • Vkladové účty = účty kde si klient ukladá úspory, ktoré si môže kedykoľvek vybrať a na ktorých je o čosi väčšíúrok (avšak nie o veľa).

B:/ Terminované vklady

Vklady na pevnú sumu, pri ktorých sa klient dobrovoľne zaviaže k časovému obmedzeniudisponovania s vkladom. Pomerne stabilný peňažný zdroj, ktorý banka môže využívať celé dohodnuté obdobie než dôjde k výberu. U vkladateľov je hlavným motívom týchto vkladov, záujem o úrokový výnos. Úroková sadzba je tým vyššia čím vyššia je uložená suma a doba splatnosti (viazanosti). Rozoznávame 3 základné typy termínovaných vkladov:

  • vklady na pevnú lehotu

peniaze sú uložené v banke na vopred dohodnutú pevnú lehotu – termín splatnosti je pevne stanovený t.j. klient si ich nemôže skôr vybrať

  • vklady s výpovednou lehotou

ak si chce klient peniaze vybrať, musí to banke ohlásiť vopred napr. výpovedná lehota 2 roky = klient musí ohlásiť dva roky vopred, že si vyberie peniaze

  • kombinácia 1. a 2. možnosti

vkladateľ vyberie vklad najskôr za rok, ale výber musí oznámiť 30 dní pred splatnosťou

Hľadiská dĺžky obmedzenia vkladu: - krátkodobé
- dlhodobé

- strednodobé

C:/ Úsporné vklady

peniaze uložené prevažne súkromnými osobami v banke spravidla na dlhšiu dobu.

Môže ísť o úsporné vklady:

  • na vkladových účtoch

najrozšírenejšie úsporné vklady, kedy banka vydáva vkladnú knižku - CP, ktorú
vkladateľ dostane pri 1. vklade. Vkladné knižky sú vedené na meno. Pri vkladných
knižkách rozlišujeme 2 druhy:
-obyčajná vkladná knižka (neterminovaný vklad)

-vkladná knižka s výpovednou lehotou (terminovaný vklad)

  • na účtoch majetkového sporenia

slúžia vkladateľom na dlhodobé investovanie úspor do CP. Úroková miera sa odvíja od
výnosovosti na kapitálovom trhu.

  • na účtoch stavebného sporenia

klient ukladá peniaze na vopred stanovený účel 

  • na účtoch poistného sporenia

ide o kombináciu sporenia a životného poistenia. Na tomto účte vkladateľ vkladá
pravidelne stanovenú sumu počas dohodnutej doby.

  • na prémiových účtoch

banka dá klientovi pri otvorení účtu prémiu

Vklady v širšom slova zmysle:

Banky môžu získať zdroje aj emisiou vlastných dlhopisov, ktoré môžu byť rôzne - líšia sa dobou splatnosti, prevoditeľnosťou, sekundárnou obchodovateľnosťou, formou

  • Vkladové listy

je to potvrdenka banky na krátkodobé až strednodobé uloženie peňazí za vopred stanovených podmienok - pre obyvateľstvo sa vydávajú malé nominácie

( Sk 1000 – Sk 5000)

- pre podnikateľskú sféru sa vydávajú stredné nominácie

(Sk 10 000)

Vkladové listy predstavujú pre banky stabilný zdroj.

Vydávajú sa na doručiteľa, sú prevoditeľné na inú osobu, možno ich darovať i dediť, úroky sa vyplácajú v deň splatnosti vkladov, úrok býva vyjadrený v %.

  • Bankové obligácie

Obligácia = peňažný dlžobný úpis. Ide o strednodobý až dlhodobý úverový CP. Peniaze, ktoré dá klient banke, predstavujú NH obligáciebanka po uplynutí splatnosti vyplatí klientovi NH obligácie + úrok.

Peňažné zdroje, ktoré banka týmto spôsobom získa sú stabilné a má ich k dispozícii celú dobu splatnosti, preto sú aj dobre úročené. Banka vydáva obligácie, aby z peňazí, ktoré získa financovala úvery.

  • Hypotekárne záložné listy

bežné CP, ktoré banka vydáva na financovanie hypotekárnych úverov

ÚVERY:

A:/ Úvery od centrálnej banky (NBS)

  • reeskontný úver – NBS odkupuje od komerčných bánk zmenky
  • lombardný úver – NBS poskytne komerčným bankám úver za zálohu
  • aukčný úver – NBS oznámi výšku ponúkaného úveru do aukcie a lehotu jeho splatnosti. KB sa o tento úver uchádzajú – oznámia NBS sumu a úrok, ktorý sú ochotní zaplatiť.

B:/ Úvery od iných komerčných bánk

Komerčné banky si požičiavajú peniaze, aby zvýšili úverové zdrojedodržali likviditu banky. Najčastejšie čerpajú krátkodobé úvery – formou zmeniek, úverov na bežnom účte, vkladmi v bankách.

Úrokovanie:

k =kapitál Výpočet úroku: u =  p  t

p = ročná úroková sadzba 36 000

t = doba splatnosti v dňoch

A:/ Jednoduché úrokovanie

úroky sa počítajú stále iba z pôvodného kapitálu – nevznikajú úroky z úrokov

kn = ko (1 + i  u)

B:/ Zložené úrokovanie

počíta sa aj úrok z úroku – úroky sa pripisujú k pôvodnému kapitálu – úrokuje sa so sumou stále sa navyšujúcou o úrok

kn = ko (1 + i  u)n

vzťahy medzi bankami – medzibankový platobný styk:

A:/ Medzibankový platobný styk na základe korešpondenčného
princípu

pri tomto systéme banky korešpondujú priamo (bez sprostredkovateľa). vzájomný platobný styk sa uskutočňuje tak, že si banky navzájom otvoria nostro účtyloro účty (naše účty a vaše účty). Každá banka si otvára aj nostro aj loro účty.

Nostro účty sú účty na ktorých má príslušná banka viazané prostriedky, na ktorom sleduje ich stav, a ktoré si vedie v iných bankách.

Loro účty sú bežné účty iných bánk vedené v príslušnej banke.

B:/ medzibankový platobný styk na základe vzájomného
zúčtovania

pri tomto systéme banky korešpondujú medzi sebou pomocou sprostredkovateľaBankové a zúčtovacie centrum Slovenska. Každá banka má v zúčtovacom centre len 1nostro účet, na ktorom si sleduje stav prostriedkov. Zúčtovacie centrum nie je bankou, uskutočňuje len platby medzi bankami. Tento systém sa nazýva clearing.

druhy platieb:

  • príkaz na úhradu (musí sa vykonať do 3 dní)

platobný doklad vyhotovený platiteľom, aby banka z jeho účtu uhradila stanovenú sumu
príjemcovi.

  • príkaz na inkaso (musí sa vykonať do 5 prac. dní)

doklad vyhotovený príjemcom pre bezhotovostný prevod z účtu platiteľa v prospech účtu
príjemcu

  • príkaz z tretej strany (musí sa vykonať do 2 dní)
  • príkaz na rýchlu platbu (on-line, musia sa zaplatiť ihneď)

bankové riziká:

banka sa vystavuje neistote, že výsledkom jej podnikateľskej aktivity bude strata. Preto, aby neohrozila peniaze vkladateľov ako aj svoje prostriedky, ukladá peniaze do rôznych aktivít. Druhým veľkým rizikom pre banku je situácia, keď sa banke prostriedky, ktoré uložila do niektorej aktivity portfólia nevrátia.

Rozlišujeme externé a interné bankové riziká:

A:/ externé bankové riziká

vznikajú nezávisle od činnosti banky, no na podnikateľskú činnosť banky však majú výrazný vplyv

  • politické riziká

vyskytujú sa v štátoch s vysokou mierou nestability t.j. štáty kde sa výrazne mení politické smerovanie

  • teritoriálne riziká

ovplyvňujú podnikateľské aktivity banky na určitom území – väčšinou sú to krajiny v ktorých je vojna a pod.

  • menové riziká

spočívajú v pravdepodobnosti prijatia menových opatrení. Vyskytujú sa v krajinách, v ktorých môže dôjsť k devalvácii a inflácii.

  • kurzové riziká

prejavujú sa vo vzťahu k zahraničným menám. Pri obchodovaní zo zahraničím majú banky pohľadávky a záväzky v cudzej mene a vplyvom zmien kurzu zahraničných mien vznikajú banke kurzové rozdiely. Pre banku je to riziko vtedy, ak suma kurzových strát je vyššia ako suma kurzových ziskov t.j. kurzové straty > kurzové zisky.

  • úrokové riziká

vznikajú ak úroky klesajú – ak klesajú úroky, klesajú aj príjmy banky

B:/ interné bankové riziká

týkajú sa hlavne bankových operácií

  • úverové riziká

banka sa pri poskytovaní úverov vystavuje riziku, že klient úver nesplatí. Preto pri každom úvere posudzuje stupeň rizika – na posúdenie stupňa rizika majú banky vypracované interné smernice

  • riziká z majetkových účastín

banka sa im vystavuje v prípade nákupu akcií iných spoločností

  • riziko chybného dohľadu

toto riziko existuje v tom prípade, keď bankový dohľad (NBS) prikáže banke urobiť nesprávne opatrenia

  • platobné riziká

pre banku nastanú keď sa platba neuskutoční včas alebo vôbec a banka tým pádom nedostane zaplatené (od niekoho iného)

  • likvidačné riziká

ide o ohrozenie likvidity banky

  • manažérske riziká

vznikajú, keď robí manažment banky zlé rozhodnutia a banku nesprávne riadi.

  • technické a technologické riziká

týkajú sa vybavenia banky – riziko nastáva, ak by zlyhal softvér, hardvér, siete, bezpečnostný systém, zaraďujeme sem i chybovosť pracovníkov a pod.

Aby banky týmto rizikám predchádzali, môžu sa chrániť diverzifikáciou (rozdelenie, rozčlenenie) t.j. rozložia svoje aktivity a budú štrukturovať portfólio aktív podľa miery rizika.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu