Podnik a jeho činnosť
1. Podnik – je samostatná hospodárska jednotka, ktorá využívaním výrobných činiteľov vyrába výrobky
alebo poskytuje služby určené na predaj. Podnik môžeme charakterizovať aj ako súhrn hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania.
Ekonomická samostatnosť – znamená, že štát nezasahuje priamo do činnosti podniku. Úlohou štátu je určiť
len všeobecné pravidlá.
Právna subjektivita – podniky sú právnymi subjektmi a majú právnu subjektivitu. To
znamená, že majú právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektmi.
Podniky podľa predmetu činnosti
– podniky rozdeľujeme na 2 veľké skupiny:
1. Výrobné podniky – vyrábajú výrobky pre výrobnú a osobnú
spotrebu
2. Nevýrobné podniky – poskytujú rôzne druhy služieb
Možno ich ešte podrobnejšie členiť
na:
- priemyselné – sú ťažobné a spracovateľské (ťažba surovín, palív, spracovanie nábytku, textil)
-
stavebné – sú osobitným druhom spracovateľských podnikov. Výsledkom ich činnosti sú stavby.
- poľnohospodárske –
zaoberajú sa poľnohospodárskou prvovýrobou (živočíšna a rastlinná výroba)
- lesnícke – náplňou ich činnosti je
zakladanie, obnova, pestovanie a ochrana lesa.
- dopravné – premiestňujú náklady a osoby. Rozlišujeme: podniky individuálnej
dopravy (taxi), podniky hromadnej dopravy (vlak)
- cestovného ruchu – sú podniky poskytujúce služby súvisiace s cestovným
ruchom.
- obchodné – patria k ním podniky, ktoré zabezpečujú predaj potravinov. a priemyselného tovaru, ale aj reštaurácie,
jedálne, kaviarne, ... .
- kultúrne – poskytujú služby v oblasti vzdelávania a kultúry.
- finančné –
poskytujú služby, ktoré súvisia s finančnými operáciami.
- ostatné – sú napr. nemocnice, liečebne, podniky sociálnej
starostlivosti
Podľa veľkosti – podniky sa členia na malé, stredné a veľké
V západnej Európe
sa za malý podnik považuje podnik s počtom zamestnaných do 50 osôb. Za stredný podnik sa v Európe považuje podnik, zamestnávajúci do 500
osôb, v USA do 1000 osôb. Veľké podniky majú v záp. Európe viac ako 500 osôb, v USA viac ako 1000 osôb.
U nás má malý podnik do
25 osôb.
- Malé a stredné podniky – pôsobia vo sfére obchodu, v službách a remeslách, v priemysle,
najmä odvetviach spracovateľského priemyslu. Najväčší počet malých a stredných podnikov je najmä v ľahkom priemysle, ich výhoda je
rýchlo prispôsobiť sa požiadavkám trhu.
Malopodnikateľský sektor je v trhovej ekonomike najpočetnejší (vo vyspelých krajinách 95%
až 98% podnikov). Väčšinou sú to podniky, ktoré vlastní jedna osoba, alebo sú to rodinné podniky, ktoré majú nedostatok kapitálu. Ten
môžu získať od banky vo forme úveru, alebo nájdením si spoločníka a vytvorením spoločnosti.
- Veľké
podniky – sú najčastejšie akciovými spoločnosťami. Ich výhodou v porovnaní s malými podnikmi sú nižšie náklady pre
veľkosériovej výrobe. Veľké podniky sú úspešné, najmä v hutníckom, strojárskom, chemickom a v textilnom priemysle. Podstatnou črtou
veľkých podnikov, je rozptýlenie vlastníctva medzi veľké množstvo drobných akcionárov.
Podľa formy
vlastníctva – rozlišujeme 3 druhy podnikov:
1. Štátne
2. Súkromné
3.
Zmiešané
1. Štátne podniky – zakladajú ústredné alebo miestne orgány štátnej
správy (napr. ministerstvá), ktoré vykonávajú voči podniku funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. Majetok, s ktorým hospodária, je
vlastníctvom štátu.
Zákon o štátnom podniku umožňuje v súčasnosti u nás vytvárať dva typy štátnych podnikov:
a) štátne podniky manažérskeho typu
b) verejnoprospešné podniky
a)
manažérske – štátne podniky manažérskeho typu sú podnikateľské subjekty, ktorých cieľom je dosahovanie zisku.
Riadiacimi orgánmi sú riaditeľ a dozorná rada.
Riaditeľ riadi činnosť podniku, menuje a odvoláva svojho zástupcu. Počet členov
dozornej rady určuje zakladateľ. Členom rady nemôže byť riaditeľ ani jeho zástupca. Funkčné obdobie je 5 rokov. Do pôsobenia rady
patrí:
- prerokúvanie základných otázok koncepcie rozvoja podniku
- kontrola riadenia a hospodárenia podniku
- prerokúvanie
ročnej závierky a rozdelenie použiteľného zisku
- vyjadrovanie sa k rozdeleniu, zlúčeniu, splynutiu a zrušeniu podniku
b) verejnoprospešné – predmetom ich činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných záujmov (starostlivosť o životné prostredie),
nie dosahovanie zisku. Na ich čele je riaditeľ.
2. Súkromné podniky – základom trhového
hospodárstva sú súkromné podniky. Cieľom ich zakladania je najmä dosahovanie zisku. Majetok takýchto podnikov je súkromným vlastníctvom. Za
ich záväzky zodpovedajú ich vlastníci. Pri zakladaní podniku si môžu podnikatelia vybrať niektorú z právnych foriem podnikov. Podľa
právnej formy sa súkromné podniky členia na 3 skupiny:
- živnosti
- spoločnosti
- družstvá
3. Zmiešané podniky – vznikajú spravidla kombináciou dvoch foriem
vlastníctva. Najčastejšie ide o spojenie štátneho a súkromného vlastníctva.
4. Podnikové
ciele:
- vrcholové – vyjadrujú želaný budúci stav podniku
- čiastkové
– konkrétne ciele na kratšie časové obdobie
- ekonomické – sú zamerané na dosiahnutie:
a) určitých výkonov
podniku
b) určitej úrovne finančných ukazovateľov podniku
c) určitých hospodárskych výsledkov podniku
-
sociálne – sú obyčajne podriadené ekonomickým cieľom, lebo úspešné plnenie ekonomických cieľov vytvára predpoklady aj
na plnenie sociálnych cieľov
5. Založenie a vznik podniku – pri zakladaní podniku si treba
dôkladne premyslieť viaceré skutočnosti a zodpovedať na viaceré otázky. Na začiatku každého podnikania býva obyčajne dobrý nápad.
- podnikateľský zámer – úlohou je podrobne pripraviť založenie, vznik a ďalší rozvoj nového podniku. Treba
sa zamerať na:
a) vecne – technickú stránku (treba si zvoliť vhodný predmet podnikania, správny spôsob, ktorým budeme zvolenú
činnosť uskutočňovať).
b) právne – organizačnú stránku ( voľba vhodnej organizačno – právnej formy podniku, ako aj
splnenie právnych podmienok, ktoré sa pri zakladaní podniku vyžadujú).
c) ekonomickú stránku (ešte pred vznikom treba zistiť,
či bude budúce podnikanie ziskové).
- zakladateľský rozpočet – odhaduje sa ním potreba kapitálu, ako aj
pravdepodobný hospodársky výsledok. Zakladateľský rozpočet by mal obsahovať:
a) rozpočet nákladov, výnosov a zisku
b)
rozpočet potreby investičného a prevádzkového kapitálu
c) rozpočet zdrojov financovania
- vznik
podniku – podnik vzniká zápisom do obchodného registra (OR) alebo získaním živnostenského oprávnenia.
- odštepný
závod – sú menšie organizačné jednotky veľkých podnikov.
- prevádzka – časť podniku alebo priestor,
v ktorom sa uskutočňuje podnikateľská činnosť.
Stratégia podniku – stratégia je stanovenie si
základných dlhodobých cieľov v podniku a spôsob ako ich dosiahnuť. Poznám 3 druhy:
a) stratégia rastu – tu podniku
rozširuje svoje trhy, výrobu, teda expanduje. Sú 2 spôsoby uskutočnenia:
- koncentrácia – podnik sa tu spája s iným podnikom
rovnakého zamerania
- diverzifikácia – je to prenikanie do príbuzných odborov prípadne do úplne nových odborov výroby.
b)
stratégia stability – podnik sa snaží udržať momentálny stav.
d) stratégia útlmu – je výhodná vtedy, ak chceme
predísť neodvratnému a náhlemu bankrotu, ktorý by mohli spôsobiť prudké problémy (zamestnancom, veriteľom).
Zrušenie podniku:
- uplynutím doby, na ktorú bol založený
- dosiahnutím účelu, na ktorý bol založený
-
rozhodnutím podnikateľa o zrušení
- súdne rozhodnutie
- vzájomná dohoda spoločníkov
- vyhlásením konkurzu
Zrušenie môže prebehnúť:
- bez likvidácie – ide o dobrovoľné zrušenie a podnik má svojho právneho zástupcu
-
likvidácia – majetok podniku sa rozpredáva a takto získané peniaze sa používajú na uhradenie záväzkov podniku. Údaj o likvidácii
sa zapisuje do OR, likvidátora menuje štatutárny orgán, ktorý oznámi vstup podniku do likvidácie všetkým veriteľom, zároveň to zverejní
v Obchodnom vestníku, likvidačný zostatok sa rozdelí medzi majiteľov podniku.
- konkurz – vyhlasuje sa na majetok podniku,
ktorý nie je schopný uhrádzať svoje záväzky. Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní „cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť
pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.“ Vyhlásenie konkurzu sa zapisuje do OR. Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú
podstatu. Účastníkmi konkurzu sú veriteľ a dlžník. Najskôr sa uhradia náklady spojené so správou podstaty, ďalej nasleduje uspokojenie
pohľadávok.
- vyrovnanie – ešte pred vyhlásením konkurzu môže dlžník podať návrh na vyrovnanie, v ktorom uvedie, aké
vyrovnanie ponúka svojím veriteľom.
Zánik podniku – podnik zaniká vymazaním z OR alebo zánikom
živnostenského oprávnenia.
7. Výrobné faktory – predstavujú všetky vstupy do výroby,
pomocou ktorých sa uskutočňuje podnikateľský transformačný proces a dosahujú sa vytýčené podnikateľské ciele.
a) elementárne – majú rozhodujúcu úlohu vo výrobnom procese, sú základnými prvkami transformačného procesu. Patria
k nim:
- dlhodobý majetok
- krátkodobý majetok
- produktívne pracovné sily
b)
dispozitívne – zabezpečujú podnikový transformačný proces z organizačnej stránky. Ich úlohou je nájsť najvhodnejšiu
kombináciu výrobných faktorov. Dispozitívne faktory sú jednotlivé zložky riadiaceho procesu:
- plánovanie
- organizovanie
-
rozhodovanie
- regulovanie
- kontrola
Zones.sk – Zóny pre každého študenta