Základné ekonomické pojmy

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: Nikolka
Typ práce: Referát
Dátum: 29.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 050 slov
Počet zobrazení: 11 759
Tlačení: 597
Uložení: 530
1. Ekonómia – predstavuje systém poznatkov a názoro, o tom jako spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych zdrojov (pôdy, práce, kapitálu) na produkciu užitkových statkov. Skúma vš. Činnosti, ktoré sa spájajú z ich výrobou, rozdeľovaním, výmenou a spotrebou.
-  je vedná disciplína staršia jako 2 stor.
-  Zakladateľ A. Smith (Bohatstvo národov)
 
Delíme ju na:
a)  pozitívna ekonómia – snaží sa, čo najpresnejšie opísať ekonomickú realitu a objasniť fakty ekon. života.
b)  normatívna ekonómia – zaoberá sa výsledkami ekon. činností, dáva návody a vyslovuje súdy jako s má v hospodárskej politike postupovať, aby to osožilo človeku.
 
Ekonómiu členíme na:
1.)  mikroekonómiu – skúma ekonomiku podniku
2.)  makroekonómiu – skúma ekonomiku v rámci celého štátu

Ekonomika – je oblasť spoločenskej praxe, zameranej na cieľavedomú hospodársku činnosť (výrobu). Ekonomika znamená hospodárstvo. Tvoria ju firmy, domácnosť, ich činnosť, výsledky a ekonomické vzťahy medzi nimi.
Cieľ ekonomiky – uspokojovanie potreby celej spoločnosti.
 
Ekonomicku členíme na:
1.)  mikroekonomiku – cieľavedomá hosp. činnosť podniku, …
2.)  makroekonomiku – hosp. činnosť veľkých celkov (štátu),…
 
Podľa toho akým spôs. rieši ekonomika zákl. otázky ju rozd. na:
a) prebytková – vyrobí sa viac výrobkov a služieb ako dokáže obyvateľ spotrebovať
b) nedostatková – vyrobí sa menej ako je potrebné
c) uzavretá – nemá spojenie so svetom, vyskytuje sa výnimočne
d) otvorená – obchoduje a spolupracuje s inými krajinami, o miere, spolupráci rozh. jej účasť na medzinárodnej deľbe práce
 
Podľa odlišnosti ekon. subjektov členíme ekonomiku na sektory:
a) primárny sektor – patria tu činnosti spojené s prírodnými procesmi a živými organizmami (poľnohosp., lesné a vodné hosp.,…)
b) sekundárny sektor – činnosti spojené s premenou prír. zdrojou a činnosti spojené s priemyselným rozvojom (stavebníctvo, energetika)
c) terciálny sektor – služby obsluhy a obsluhovanie prvých dvoch sfér (zdravotníctvo, sociálne, kult. zariadenia, …)
d) kvarciárny sektor – informačné služy zamerané na tvorbu, spracovanie a prenos informácií.
 
Podľa vlastníctva rozliš.:
verejný sektor
súkromný sektor
 
Podľa formálnosti rozliš.:
legálny sektor – legálne a štatisticky sledovateľné činnosti
nelegálny sektor – utajované a štatisticky nesledovateľné činnosti

3. Základné ekonomické otázky:
-  čo vyrábať?
-  ako vyrábať?
-  pre koho vyrábať?
 
Čo vyrábať – prvá ot. rieši, aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby sa uspokojili potreby jednotlivcov a celej spoločnosti. (firmy, to čo žiada zákazník a čo im prinesie zisky).
 
Ako vyrábať – druhá ot. znamená, akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby. Táto ot. v sebe skrýva množstvo problémov. Súvisia s technic. a technologic. možnosťami ekonomik v závislosti od potrieb. (snaha maxim. zisk, prikazuje firmám vyrábať tak, aby výobné náklady boli čo najnižšie – umožňuje to vytlačiť konkurenciu z trhu).
 
Pre koho vyrábať – tretia ot. rieši, pre koho sa budú tovary a služby vyrábať. Rozdelenie ekon. statkov závisí od rozdeľovania príjmov a bohatstva. (závisí to od dôchodkov – príjmov spotrebiteľov, cien tovarov a služieb od ponuky a dopytu na trhu výr. činiteľov).
 
So zákl. ekon. ot. sa spájajú ďalšie:
-  otázka času, kedy vyrábať
-  pre aké trhy vyrábať
-  v akej kvalite, sortimente
-  za akú cenu vyrábať, aké výrobné zdroje použiť

4. Potreba – je pocit určitého nedostatku, ktoré sa snaží člověk odstrániť primeranými prostriedkami. Potreby nie sú stále, menia sa s rozvojom spol. – niektoré zanikajú a vznikajú nové potreby.
 
Podľa naliehavosti pozn.:
- životne nevyhnutné – (stravovanie, odievanie)
- luxusné – (návšteva divadla, kina, módne odievanie)
- individuálne – (kúpiť mlieko, topánky)
- kolektívne – (potreba obyv. města mať kino, školu, nemocnicu)
- hmotné – (materiálne – stravovanie, bývanie)
- nehmotné – (nemateriálne – potreba čítať, učiť sa)
 
Statky – sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka
 
Rozdeľ. ich na:
1.) voľné statky – sú také statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené.
2.) ekonomické (vzácne) statky – sú také statky, ktoré sú výsledkom hosp. činnosti a vo vzťahu k potrebám sú obmedzené.
 
Podľa účelu použitia rozliš.:
a) kapitálové statky – sú také, ktoré nepriamo uspokojujú potreby ľudí (stroje, zariadenia)
b) spotrebné statky – sú také, ktoré priamo uspokojujú potreby ľudí (potr., šatstvo, odev)
 
STATKY:
-  voľné statky
-  ekonomické statky – kapitálové
 - spotrebné
 
Služby – sú činnosti, ktoré svojím priebehom uspokojujú ľudské potreby.
 
Delíme ich na:
1.) vecné služby – sú také, ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí, so zabezp. čistoty a hygieny a s presunom osôb a tovarov (práčovne, obuvy)
2.) osobné služby – sú také, ktoré uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí (služby školstva, zdravotníctva, kaderníctva)

5. Výrobné faktory - Výrobné faktory – predstavujú všetky vstupy do výroby, pomocou ktorých sa uskutočňuje podnikateľský transformačný proces a dosahujú sa vytýčené podnikateľské ciele.
 
a) elementárne – majú rozhodujúcu úlohu vo výrobnom procese, sú základnými prvkami transformačného procesu. Patria k nim:
- dlhodobý majetok
- krátkodobý majetok
- produktívne pracovné sily
 
b) dispozitívne – zabezpečujú podnikový transformačný proces z organizačnej stránky. Ich úlohou je nájsť najvhodnejšiu kombináciu výrobných faktorov. Dispozitívne faktory sú jednotlivé zložky riadiaceho procesu:
- plánovanie
- organizovanie
- rozhodovanie
- regulovanie
- kontrola
 
6. Deľba práce – je špecializovaná účasť výrobkov na jednotlivých prac.činnostiach alebo prac. operáciach.
 
1.) prirodzená deľba práce – najskôr sa na fyziologickom základe vyčlenili tzv. typicky mužské práce (lov, práca na poli) a typicky ženské práce (šitie, varenie)
2.) spoločenská deľba práce – prvou veľkou spoločenskou deľ. práce bolo oddelenie pastierskych rodov, kmeňov od poľnohosp.. V druhej sa oddelilo remeselníctvo od poľnohosp. a v tretej spoločenskej deľ. práce sa oddelil obchod od ostatných hosp. činností.
 
3.) súčasné formy deľby práce – rozvoj deľby práce vždy znamená čoraz väčšiu a z toho vyplývajúcu kooperáciu výroby, rozdeľovania a výmeny. Môže ísť pritom o:
- jednotlivú deľbu práce – vnútropodniková
- vnútroodvetvovú – vo vnútri urč. odvetvia nár. hosp.
- medziodvetvovú – medzi jednotlivými odvetvami v rámci daného nár. hosp.
- medzinárodnú - prerastá cez hranice príslušných štátov
 
a) jednotlivá deľba práce – vnútropodniková deľ. práce spočíva v tom, že vo vnútri podniku sa vš. úlohy členia na jednotlivé prac. úkony
 
b) odvetvová deľba práce – vo vyspelých ekonomikách sa výrazne presadzuje vnútroodvetvová a medziodvetvová deľ. práce, kde proces špecializácie a kooperácie prekračuje rámec jedného podniku. Môže byť:
- horizontálna – ide o vnútroodvet. deľ. práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale sa špecializujú na jednotl. druhy výrob.
- vertikálna – predpokladá nadväznosť  jednotl. výrob a odvetví.
 
c) medzinárodná – osobitným druhom súčasnej formy deľ. práce, ktorá prerastá hranice krajín.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.347