Základné ekonomické pojmy
1. Ekonómia – predstavuje systém poznatkov a názoro, o tom jako spoločnosť
rozhoduje o využití vzácnych zdrojov (pôdy, práce, kapitálu) na produkciu užitkových statkov. Skúma vš. Činnosti, ktoré sa spájajú
z ich výrobou, rozdeľovaním, výmenou a spotrebou.
- je vedná disciplína staršia jako 2 stor.
- Zakladateľ A. Smith
(Bohatstvo národov)
Delíme ju na:
a) pozitívna ekonómia – snaží sa, čo najpresnejšie opísať ekonomickú
realitu a objasniť fakty ekon. života.
b) normatívna ekonómia – zaoberá sa výsledkami ekon. činností, dáva návody a
vyslovuje súdy jako s má v hospodárskej politike postupovať, aby to osožilo človeku.
Ekonómiu členíme na:
1.)
mikroekonómiu – skúma ekonomiku podniku
2.) makroekonómiu – skúma ekonomiku v rámci celého
štátu
Ekonomika – je oblasť spoločenskej praxe, zameranej na cieľavedomú hospodársku činnosť (výrobu).
Ekonomika znamená hospodárstvo. Tvoria ju firmy, domácnosť, ich činnosť, výsledky a ekonomické vzťahy medzi nimi.
Cieľ ekonomiky –
uspokojovanie potreby celej spoločnosti.
Ekonomicku členíme na:
1.) mikroekonomiku – cieľavedomá hosp.
činnosť podniku, …
2.) makroekonomiku – hosp. činnosť veľkých celkov (štátu),…
Podľa toho
akým spôs. rieši ekonomika zákl. otázky ju rozd. na:
a) prebytková – vyrobí sa viac výrobkov a služieb ako
dokáže obyvateľ spotrebovať
b) nedostatková – vyrobí sa menej ako je potrebné
c) uzavretá – nemá spojenie so
svetom, vyskytuje sa výnimočne
d) otvorená – obchoduje a spolupracuje s inými krajinami, o miere, spolupráci rozh. jej účasť
na medzinárodnej deľbe práce
Podľa odlišnosti ekon. subjektov členíme ekonomiku na sektory:
a)
primárny sektor – patria tu činnosti spojené s prírodnými procesmi a živými organizmami (poľnohosp., lesné a vodné hosp.,…)
b) sekundárny sektor – činnosti spojené s premenou prír. zdrojou a činnosti spojené s priemyselným rozvojom (stavebníctvo,
energetika)
c) terciálny sektor – služby obsluhy a obsluhovanie prvých dvoch sfér (zdravotníctvo, sociálne, kult. zariadenia,
…)
d) kvarciárny sektor – informačné služy zamerané na tvorbu, spracovanie a prenos informácií.
Podľa
vlastníctva rozliš.:
- verejný sektor
- súkromný sektor
Podľa
formálnosti rozliš.:
- legálny sektor – legálne a štatisticky sledovateľné činnosti
- nelegálny
sektor – utajované a štatisticky nesledovateľné činnosti
3. Základné ekonomické
otázky:
- čo vyrábať?
- ako vyrábať?
- pre koho vyrábať?
Čo vyrábať –
prvá ot. rieši, aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby sa uspokojili potreby jednotlivcov a celej spoločnosti.
(firmy, to čo žiada zákazník a čo im prinesie zisky).
Ako vyrábať – druhá ot. znamená, akým spôsobom sa
budú vyrábať rôzne tovary a služby. Táto ot. v sebe skrýva množstvo problémov. Súvisia s technic. a technologic. možnosťami ekonomik
v závislosti od potrieb. (snaha maxim. zisk, prikazuje firmám vyrábať tak, aby výobné náklady boli čo najnižšie – umožňuje to
vytlačiť konkurenciu z trhu).
Pre koho vyrábať – tretia ot. rieši, pre koho sa budú tovary a služby
vyrábať. Rozdelenie ekon. statkov závisí od rozdeľovania príjmov a bohatstva. (závisí to od dôchodkov – príjmov spotrebiteľov, cien
tovarov a služieb od ponuky a dopytu na trhu výr. činiteľov).
So zákl. ekon. ot. sa spájajú ďalšie:
- otázka času,
kedy vyrábať
- pre aké trhy vyrábať
- v akej kvalite, sortimente
- za akú cenu vyrábať, aké výrobné zdroje
použiť
4. Potreba – je pocit určitého nedostatku, ktoré sa snaží člověk odstrániť
primeranými prostriedkami. Potreby nie sú stále, menia sa s rozvojom spol. – niektoré zanikajú a vznikajú nové potreby.
Podľa naliehavosti pozn.:
- životne nevyhnutné – (stravovanie, odievanie)
- luxusné – (návšteva divadla, kina, módne
odievanie)
- individuálne – (kúpiť mlieko, topánky)
- kolektívne – (potreba obyv. města mať kino, školu, nemocnicu)
-
hmotné – (materiálne – stravovanie, bývanie)
- nehmotné – (nemateriálne – potreba čítať, učiť sa)
Statky – sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka
Rozdeľ. ich na:
1.) voľné
statky – sú také statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené.
2.)
ekonomické (vzácne) statky – sú také statky, ktoré sú výsledkom hosp. činnosti a vo vzťahu k potrebám sú obmedzené.
Podľa účelu použitia rozliš.:
a) kapitálové statky – sú také, ktoré nepriamo uspokojujú potreby
ľudí (stroje, zariadenia)
b) spotrebné statky – sú také, ktoré priamo uspokojujú potreby ľudí (potr., šatstvo, odev)
STATKY:
- voľné statky
- ekonomické statky – kapitálové
- spotrebné
Služby
– sú činnosti, ktoré svojím priebehom uspokojujú ľudské potreby.
Delíme ich na:
1.) vecné služby – sú také,
ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí, so zabezp. čistoty a hygieny a s presunom osôb a tovarov (práčovne, obuvy)
2.) osobné
služby – sú také, ktoré uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí (služby školstva, zdravotníctva,
kaderníctva)
5. Výrobné faktory - Výrobné faktory – predstavujú všetky vstupy do výroby,
pomocou ktorých sa uskutočňuje podnikateľský transformačný proces a dosahujú sa vytýčené podnikateľské ciele.
a) elementárne – majú rozhodujúcu úlohu vo výrobnom procese, sú základnými prvkami transformačného procesu. Patria
k nim:
- dlhodobý majetok
- krátkodobý majetok
- produktívne pracovné sily
b)
dispozitívne – zabezpečujú podnikový transformačný proces z organizačnej stránky. Ich úlohou je nájsť najvhodnejšiu
kombináciu výrobných faktorov. Dispozitívne faktory sú jednotlivé zložky riadiaceho procesu:
- plánovanie
- organizovanie
-
rozhodovanie
- regulovanie
- kontrola
6. Deľba práce – je
špecializovaná účasť výrobkov na jednotlivých prac.činnostiach alebo prac. operáciach.
1.) prirodzená deľba
práce – najskôr sa na fyziologickom základe vyčlenili tzv. typicky mužské práce (lov, práca na poli) a typicky ženské práce
(šitie, varenie)
2.) spoločenská deľba práce – prvou veľkou spoločenskou deľ. práce bolo oddelenie
pastierskych rodov, kmeňov od poľnohosp.. V druhej sa oddelilo remeselníctvo od poľnohosp. a v tretej spoločenskej deľ. práce sa oddelil
obchod od ostatných hosp. činností.
3.) súčasné formy deľby práce – rozvoj deľby práce vždy
znamená čoraz väčšiu a z toho vyplývajúcu kooperáciu výroby, rozdeľovania a výmeny. Môže ísť pritom o:
- jednotlivú deľbu
práce – vnútropodniková
- vnútroodvetvovú – vo vnútri urč. odvetvia nár. hosp.
- medziodvetvovú – medzi jednotlivými
odvetvami v rámci daného nár. hosp.
- medzinárodnú - prerastá cez hranice príslušných štátov
a)
jednotlivá deľba práce – vnútropodniková deľ. práce spočíva v tom, že vo vnútri podniku sa vš. úlohy členia na
jednotlivé prac. úkony
b) odvetvová deľba práce – vo vyspelých ekonomikách sa výrazne presadzuje
vnútroodvetvová a medziodvetvová deľ. práce, kde proces špecializácie a kooperácie prekračuje rámec jedného podniku. Môže byť:
-
horizontálna – ide o vnútroodvet. deľ. práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale sa špecializujú na jednotl.
druhy výrob.
- vertikálna – predpokladá nadväznosť jednotl. výrob a odvetví.
c)
medzinárodná – osobitným druhom súčasnej formy deľ. práce, ktorá prerastá hranice krajín.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta