Živnosť - Živnosti, Živnostenský zákon
História živností
Cechy
– predchodcovia živností
- prvé cechy začali
vznikať v európskych krajinách už
v 12. storočí najmä v Anglicku, Nemecku, Taliansku,
- cechová sústava mala svoj poriadok tzv.
artikule,
úlohy cechov: rozvoj remesiel
organizovanie spoločného nákupu
rozdeľovanie
surovín, pomôcok
predaj výrobkov na trhoch.
- do začiatku 18. storočia bolo najviac cechov obuvníckych,
krajčírskych, mäsiarskych, kováčskych, kožušníckych.
- na Slovensku ich bolo približne 1800 – 2000.
Členstvo v
cechoch bolo povinné a stalo sa základnou podmienkou vykonávania remesla. Remeselník, ktorý nebol členom cechu bol označený za fušera, nesmel
mať učňov a predávať na trhoch. Na čele cechu stál cechmajster, ktorý okrem iného mal právo vyraďovať nekvalitné výrobky.
V roku
1872 dochádza k zrušeniu zákonom a remeselníci sa začínajú združovať v iných organizačne voľnejších formách: spolkoch,
spoločenstvách, jednotách a pod. Uhorský zákon z roku 1872 umožnil živnostníkom združovať sa do živnostenských spolkov, ktoré mali
podstatne liberálnejšie stanovy než cechy.
Súčasnosť
Zánik živnostníctva v roku 1952 znamenal aj zhabanie
veľkého majetku. Po násilnom prerušení existencie živnostníctva na Slovensku sa začali po roku 1989 znovu zakladať živnosti a organizovať
živnostenské spoločenstvá.
Od 1993 sú živnosti najpočetnejšou formou podnikania na Slovensku. Pôsobia najmä vo sfére obchodu a
služieb, v remeslách.
Podmienky živnostenského podnikania upravuje zákon
o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Zb.
(živnostenský zákon).
Živnostenský zákon sa označuje ako verejnoprávny predpis, pretože upravuje vzťahy
medzi štátom a podnikateľmi z hľadiska verejných záujmov.
Pod verejným záujmom rozumieme ochranu záujmov zákazníka, zdravia a
života občanov, majetkových hodnôt a bezpečnosť prevádzky.
Živnostenský zákon zabezpečuje určité minimum odbornej spôsobilosti
podnikateľov v záujme ochrany spotrebiteľov, ako aj širších verejných záujmov.
Živnostenský zákon sa odlišuje
týmto:
• od Obchodného zákonníka, ktorý upravuje právne vzťahy medzi podnikateľmi a právne formy podnikania,
• od
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzťahy medzi občanmi navzájom a vzťahmi medzi občanmi a podnikateľmi (napr. kúpna zmluva).
CHARAKTERISTIKA ŽIVNOSTI
Živnosť je v živnostenskom zákone (§ 2) vymedzená nasledovnými znakmi:
• ide o
sústavnú činnosť – vyžaduje súvislé alebo pravidelné opakované uskutočňovanie podnikania,
• vykonávanú podnikateľom samostatne
– za podnikanie sa nepovažuje činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný,
• vo vlastnom mene – znamená, že podnikateľ uskutočňuje
podnikanie pod svojím obchodným menom,
• na vlastnú zodpovednosť – podnikateľ nesie riziko za výsledky svojho podnikania, zodpovedá
za prevzaté záväzky aj prípadné straty z podnikania alebo aj úpadok,
• za účelom dosiahnutia zisku – zisk sa posudzuje ako motív,
zákon pritom nevyžaduje, aby bol zisk skutočne dosiahnutý, stačí, ak podnikateľ vykonáva činnosť s úmyslom zisk dosiahnuť,
• za
podmienok ustanovených týmto zákonom.
Vymedzenie živnosti je vymedzením tzv. negatívnym. Živnosťou sa rozumie akákoľvek
podnikateľská činnosť, pokiaľ nie je podľa zákona vylúčená zo živnosti, aj keď sa o nej zákon výslovne nezmieňuje alebo pokiaľ nie je
v rozpore s dobrými mravmi (napr. obchod s drogami).
ČINNOSTI, KTORÉ SA NEPOVAŽUJÚ ZA ŽIVNOSTI
Činnosti,
ktoré sú vylúčené zo živnostenského podnikania možno rozdeliť do týchto skupín:
a) sú to vyhradené činnosti, ktoré podľa
zvláštnych zákonov môže vykonávať iba štát alebo určitá právnická osoba(pošta),
b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej
činnosti ich autormi (umelci, spisovatelia, autori vynálezov atď.),
c) činnosti, ktoré zákon označuje ako výkon povolaní (lekári,
advokáti, znalci, tlmočníci, makléri,
reštaurátori, atď.),
d) činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať fyzické
aj právnické osoby, ale neupravuje ich živnostenský zákon, ale zvláštne predpisy (poľnohospodárska činnosť, činnosť bánk, poisťovní,
usporadúvanie lotérií, letecká doprava, rozhlasové a televízne vysielanie atď.)
e) činnosti v oblasti zdravotníctva, sociálnych
služieb, vzdelávania v školách, atď.
PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI
Živnosť môžu prevádzkovať
fyzické alebo právnické osoby, ak spĺňajú podmienky, ktoré stanovuje živnostenský zákon (§ 5).
Tieto podmienky môžeme rozdeliť
na:
• všeobecné (§ 6)
• osobitné (§ 7)
VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁZKOVANIA ŽIVNOSTÍ
Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:
• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne
úkony,
• bezúhonnosť (výpis z registra ).
Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol odsúdený za trestný čin hospodársky,
trestný čin proti
majetku, alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania.
U právnickej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať fyzická osoba (osoby), ktorá je jej štatutárnym orgánom.
OSOBITNÉ PODMIENKY PREVÁZKOVANIA ŽIVNOSTI
Sem patrí odborná alebo iná spôsobilosť. Práve skúmanie podmienok odbornej
spôsobilosti (uvedených
v prílohe zákona) zabezpečuje ochranu verejného záujmu. Nedostatok odbornej spôsobilosti podnikateľa možno
nahradiť ustanovením zodpovedného zástupcu. Zodpovedný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti.
Tento zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi (neplatí pre manžela, manželku).
Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné aj osobitné podmienky prevádzkovania živnosti a musí mať bydlisko na území SR.
Ak je
podnikateľom právnická osoba, musí všeobecné aj osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak prevádzkuje remeselnú, viazanú
alebo koncesovanú živnosť.
PREKÁŽKY PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI
Prekážky prevádzkovania živnosti sú (§
8):
a) návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý sa zamietol pre nedostatok majetku,
b)
ukončenie konkurzu v období troch rokov po ukončení konkurzu,
c) uloženie trestu zákazu činnosti súdom alebo správnym orgánom, ktorý
sa týka prevádzkovania živnosti.
ČLENENIE ŽIVNOSTÍ
V živnostenskom zákone sa živnosti členia podľa
niekoľkých hľadísk (§ 9).
Podľa spôsobu získavania živnostenského oprávnenia sa živnosti členia na:
•
ohlasovacie,
• koncesované.
Ohlasovacie živnosti sa podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť (§ 19) členia na:
•
remeselné,
• viazané,
• voľné.
Podľa predmetu podnikania (§ 32) sa živnosti členia na:
• obchodné,
• výrobné,
• poskytujúce služby.
ŽIVNOSTENSKÉ OPRÁVNENIE
Živnostenské oprávnenie je právo
uskutočňovať živnosť. Toto oprávnenie vzniká fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ splnia požiadavky vyžadované živnostenským
zákonom.
Živnostenské oprávnenie (§ 10) ako právo podnikateľa vykonávať živnosť vzniká:
• pri ohlasovacích
živnostiach dňom ohlásenia živnosti, príp. neskorším dňom, pokiaľ je uvedený v ohlásení, pri zahraničnej osobe dňom zápisu do
obchodného registra,
• pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.
Preukaz živnostenského
oprávnenia
Je to zákonom stanovená písomnosť, ktorou podnikateľ preukazuje svoje živnostenské oprávnenie.
OHLASOVACIE ŽIVNOSTI
Ohlasovacie živnosti sa smú prevádzkovať po splnení podmienok na základe ohlásenia
živnostenskému úradu (§ 10).
Podnikateľ uvedie v ohlásení všetky potrebné náležitosti
(§ 45):
Fyzická
osoba:
a) osobné údaje (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo) a údaj, či súd neuložil zákaz činnosti,
b) obchodné
meno,
c) predmet podnikania,
d) identifikačné číslo, ak bolo pridelené (prideľuje živnostenský úrad),
e) miesto
podnikania,
f) prevádzkarne, ak sú zriadené,
g) dobu ukončenia podnikania (ak sa zamýšľa prevádzkovať živnosť len po dobu
určitú),
h) deň začatia živnosti (ak chce začať neskôr ako dňom ohlásenia).
Fyzická osoba je povinná preukázať odbornú
spôsobilosť (v prípade, že to právny predpis vyžaduje), pripojiť výpis z registra trestov a splniť ďalšie náležitosti stanovené zákonom
(§ 46).
Právnická osoba:
a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, meno a bydlisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom,
osobné údaje zodpovedného zástupcu,
b) identifikačné číslo,
c) predmet podnikania,
d) prevádzkarne, ak sú zriadené,
e) dobu ukončenia podnikania (ak sa zamýšľa prevádzkovať živnosť len po dobu
určitú),
f) deň začatia živnosti.
Právnická osoba je povinná preukázať odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, pripojiť výpis z registra trestov osôb, ktoré
sú jej štatutárnym orgánom a splniť ďalšie náležitosti stanovené zákonom (§ 46).
V prípade, že má podnikateľ záujem podnikať
vo viacerých oblastiach, musí ich všetky v ohlásení uviesť.
Ak má ohlásenie všetky náležitosti a podnikateľ spĺňa
podmienky požadované zákonom, vydá mu živnostenský úrad do 5 dní živnostenský list ako doklad o oprávnení uskutočňovať príslušnú
živnosť. Živnostenský list (§ 47) obsahuje tie isté údaje ako ohlásenie, navyše ešte dátum vydania živnostenského listu. Okrem tohto
živnostenského listu je preukazom živnostenského oprávnenia aj výpis zo živnostenského registra.
REMESELNÉ
ŽIVNOSTI
Za remeselné živnosti (§ 21) sa považujú také činnosti, podmienkou ktorých je odborná spôsobilosť získaná
vyučením
v odbore (v učebnom alebo študijnom).
Odborná spôsobilosť (schopnosť vykonávať ich) sa preukazuje:
•
výučným listom alebo
• iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru ( maturitné vysvedčenie,
vysokoškolský diplom, osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky) a
• dokladom o vykonaní najmenej 1 ročnej praxe v odbore alebo 2
ročnej praxe v príbuznom odbore /pre strednú odbornú školu/.
Remeselné živnosti (§ 20) sú uvedené v prílohe č. 1 zákona.
Napr. zámočníctvo, hodinárstvo, kamenárstvo, stolárstvo, mäsiarstvo, kaderníctvo, kozmetické služby.
VIAZANÉ
ŽIVNOSTI
Viazané živnosti (§ 24) sú náročnejšie činností, pri ktorých je odborná spôsobilosť upravená osobitnými
predpismi. Zákon presne určuje podmienky pre konkrétne živnosti, t.j. pre každú živnosť zvlášť.
Viazané živnosti (§ 23) sú
uvedené v prílohe č. 2 k zákonu.
Napr. zlievanie drahých kovov, očná optika, zubná technika, preskúšavanie komínov, masérske
služby, sprievodca cestovného ruchu, pedikúra, realitná činnosť.
VOĽNÉ ŽIVNOSTI
Voľnými živnosťami
(§ 25) sú činnosti, ktoré si nevyžadujú žiadnu odbornú spôsobilosť, čiže odborná spôsobilosť sa vôbec nepreukazuje. Stačí, ak
podnikateľ spĺňa všeobecné podmienky.
Voľné živnosti nie sú uvedené v žiadnej prílohe zákona. Sú to teda všetky ostatné
živnosti, ktoré spĺňajú znaky podnikateľskej činnosti, napr. podomový obchod, predaj v tržnici.
KONCESOVANÉ
ŽIVNOSTI
Zaraďujeme sem náročné živnosti, ktorých povoľovanie si vyžaduje splnenie určitých podmienok.
Odborná
spôsobilosť pre tieto živnosti je upravená osobitnými predpismi. Osobitnou podmienkou (§ 27) je spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k
predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov.
Podmienku spoľahlivosti
nesplní napr. osoba, ktorá má síce čistý trestný register, ale je známa svojou závislosťou
na alkohole alebo drogách.
Základným rozlišujúcim znakom koncesovaných živností (§ 50) je potreba úradného povolenia.
Na rozdiel od ohlasovacích
živností, u ktorých podnikateľ realizuje nárok na živnostenské oprávnenie ohlásením (jednostranným právnym úkonom) na uskutočňovanie
koncesovaných živností nárok nie je a záujemca musí žiadať o povolenie – koncesiu miestne príslušný živnostenský
úrad, ktorý
rozhodne o žiadosti do 30 dní od podania žiadosti (§ 53). Povolenie/zamietnutie/ úrad vydá do 20 dní.
Skôr, ako živnostenský úrad
rozhodne o udelení koncesie, zisťuje, či sú splnené všetky podmienky pre uskutočňovanie živnosti.
Ak je na prevádzkovanie živnosti
potrebné oprávnenie, povolenie alebo vyjadrenie, je ním živnostenský
úrad viazaný. Napr. pri zmenárni sa vyžaduje devízová licencia
podľa devízového zákona.
Koncesia je živnostenským úradom udelené povolenie na prevádzkovanie koncesovaných živností. Preukazom
živnostenského oprávnenia pri koncesovaných živnostiach je koncesná listina a výpis zo živnostenského registra.
Koncesované
živnosti sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu (§26). Koncesovanými živnosťami sú napr. nákup, predaj zbraní a streliva a ich preprava,
prevádzkovanie strelníc, vývoj a výroba zbraní a streliva, prevádzkovanie pohrebísk, zmenárne, zasielateľstvo.
ŽIVNOSTI PODĽA PREDMETU PODNIKANIA
OBCHODNÉ ŽIVNOSTI(§ 33) sú:
• kúpa tovaru na
účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
• pohostinská činnosť.
VÝROBNÉ ŽIVNOSTI
Výrobné živnosti (§ 42) sa síce v zákone presne
nevymedzujú, ale ich podstatou je:
• zhotovovanie strojov, náradí a prípravkov určených na výrobu finálneho výrobku,
•
vykonávanie súboru nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu,
• predaj a oprava výrobkov,
• montáž, nastavenie, údržba výrobkov.
ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE SLUŽBY
Živnostenský zákon pod službami
(§ 43) rozumie:
• poskytovanie opráv a údržby vecí,
• preprava osôb a tovaru,
• iné práce a výkony na uspokojovanie
ďalších potrieb.
Živnosti poskytujúce služby sa presnejšie vymedzujú v rámci rozsahu živnostenského oprávnenia, čím sa umožní
podnikateľovi vykonávať aj niektoré činnosti, ktoré nemajú charakter služieb ( napr. podávanie občerstvenia v dopravných prostriedkoch).
ZALOŽENIE ŽIVNOSTI
Na Slovensku je v súčasnosti 50 jednotných kontaktných miest (JKM), kde môžu začínajúci
podnikatelia nielen požiadať o vydanie živnostenského listu či koncesie, ale hneď si aj splniť niektoré registračné povinnosti, ktoré
súvisia so začiatkom podnikania. Jednotné kontaktné miesta sa nachádzajú na odboroch živnostenského podnikania obvodných
úradov.
Vyplnením formulára získajú JKM okamžitý prehľad o trestnej bezúhonnosti žiadateľov a o vzniku nového podnikateľského subjektu
/pridelenie IČO – identifikačné číslo organizácie/ sa automaticky dozvedia aj príslušné daňové úrady a zdravotné poisťovne.
Jednotné kontaktné miesta zaregistrujú podnikateľské subjekty aj za platiteľov dane z príjmov a poistného do verejného zdravotného
poistenia.
No tým sa možnosti registrácie na centrálnom pracovisku končia.
JKM zaregistrujú nové firmy v súvislosti s
následným
plnením daňových povinností len v obmedzenom rozsahu. Prihlasujú právnické alebo fyzické osoby iba za platiteľov dane z
príjmov. Žiadosti o registráciu za platiteľov iných druhov daní, napr. dane z pridanej hodnoty, dane zo závislej činnosti (ide väčšinou o
daň z príjmov zamestnancov), treba
podať osobne/priamo/ na miestne príslušnom daňovom úrade.
Na JKM nepochodia tí
podnikatelia, ktorých predmet činnosti sa viaže na niektorú zo spotrebných daní, napríklad dane z tabakových výrobkov, piva, vína, liehu
alebo minerálnych olejov. Správu spotrebných daní vykonáva colná správa.
Novo registrovanej firme bude pridelené daňové
identifikačné číslo. Registráciu vykoná daňový úrad do siedmich dní. Lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov z
JKM do daňového informačného systému. Daňový úrad potom doručí zaregistrovanému daňovému subjektu desaťmiestne
DIČ, ktoré je
uvedené na kartičke označenej ako
„Osvedčenie o registrácii“.
Živnostenský list môže od 1. októbra 2007 obsahovať
už len jednu ohlasovaciu živnosť a koncesná listina jeden predmet podnikania. Správne poplatky súvisiace s vydaním živnostenského listu a
koncesnej listiny sú: ………………… .
VÝHODY ŽIVNOSTI
1. jednoduchosť
založenia
- živnosť je možné si založiť v priebehu jedného týždňa a žiadateľovi stačí
navštíviť
živnostenský úrad na vhodnom úrade, alebo vo väčšine prípadov
navštíviť len jednotné konkrétne miesto JKM na vhodnom úrade.
Ten sa postará o povinnosti spojené s registráciou žiadateľa
na daňovom úrade ako aj jeho prihlásenie do systému zdravotného
poistenia.
2. počiatočné náklady podnikateľa na živnosť sú nízke
pri založení živnosti nemá
podnikateľ zákonom stanovenú povinnosť
vložiť do podnikania minimálny počiatočný kapitál a náklady spojené so
získaním
živnostenského oprávnenia sú oveľa nižšie ako náklady spojené so
založením iných foriem podnikania.
3.
samostatnosť podnikateľ rozhoduje o všetkých záležitostiach sám.
4. zisk sa nerozdeľuje, celý si ponechá
živnostník.
5. jednoduchosť prevádzkovania
môže si uplatniť tzv. paušálne výdavky. Tieto
predstavujú určité percento
z celkových príjmov podnikateľa. V prípade paušálnych výdavkov nie je
živnostník povinný
viesť účtovníctvo. Túto možnosť však nemôže využiť, ak
je platiteľom DPH.
NEVÝHODY
ŽIVNOSTI
1. ručenie
- ručí za záväzky celým svojím majetkom t.j. majetkom používaným na
podnikanie, ale aj svojím súkromným majetkom, vrátane majetku manželského partnera v bezpodielovom spoluvlastníctve. V prípade bezpodielového
spoluvlastníctva je možné z ručenia vylúčiť časť majetku, ktorý patrí manželovi (manželke).
2. možnosť získania
dodatočného kapitálu
– pri rozširovaní svojho podnikania sa podnikateľ musí spoliehať hlavne na vlastné zdroje alebo úvery
od bánk. Banky sú však veľmi opatrné, čo sa týka malého a stredného podnikania a žiadajú veľké záruky. Ide o „ONE MAN SHOW“ čo
znamená, že za všetko je zodpovedný človek.
3. registrácia živnostníka
– získaní živnostenského
oprávnenia je živnostník povinný oznámiť začatie podnikania:
- na daňovom úrade
- v zdravotnej poisťovni
- v sociálnej
poisťovni
Daňový úrad – každý živnostník je povinný vykonať registráciu na daň z príjmov. Tento krok za
neho zariadi JKM alebo sa na daňovom úrade zaregistruje osobne. Osobná registrácia na DÚ je tiež nevyhnutná v prípade registrácie na daň z
pridanej hodnoty.
Zdravotná poisťovňa – živnostník je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie a preto má povinnosť do
8 dní od vydania živnostenského oprávnenia navštíviť svoju zdravotnú poisťovňu a oznámiť výšku preddavkov, ktoré bude platiť na
verejné zdravotné poistenie. K oznámeniu v zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť nasledovné podklady:
- kópiu živnostenského
oprávnenia a originál k nahliadnutiu
- občiansky preukaz
Sociálna poisťovňa – začínajúci podnikateľ sa pri založení
živnosti v sociálnej poisťovni zaregistruje iba v prípade, že chce byť dobrovoľným platiteľom sociálneho poistenia. Povinnosť registrovať
sa má až po prekročení zákonom stanoveného obratu po podaní daňového priznania /k 1. júlu/. Podklady potrebné pre prihlásenie:
-
kópia živnostenského oprávnenia a originál k nahliadnutiu
- občiansky preukaz
POVINNOSTI
PODNIKATEĽA
Podnikateľ je povinný:
– pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené
týmto
zákonom
- prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne
– prevádzkareň označiť, spôsob označenia
prevádzkarne určujú predpisy
– chrániť životné a pracovné prostredie
– plniť si daňové povinnosti voči štátu
–
viesť účtovníctvo
– hodnoverne preukázať pôvod a spôsob získania tovaru
– tovar označiť cenami
- zákazníkovi
vydať doklad o zakúpení tovaru
– viesť inšpekčnú knihu autorizovanú živnostenským úradom, do ktorej sa
zapisujú všetky
kontrolné zápisy obchodnej inšpekcie, hygienika, daňového
úradu a pod.
Prevádzkareň je priestor, kde sa vykonáva
živnosť. Musí byť na vhodnom a viditeľnom mieste označená (obchodné meno, sídlo, prevádzková doba, zodpovedný vedúci, kategória napr.
pohostinstva a pod.)
ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER
Je to verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú všetky
dôležité údaje týkajúce sa podnikateľských subjektov, ktorým sa vydalo živnostenské oprávnenie. Tieto registre (§ 60) vedú
živnostenské úrady a zapisujú do nich podnikateľov, ktorí majú živnosť v územnom obvode ich pôsobnosti. Registre
majú evidenčnú a
kontrolnú funkciu.
Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejná časť obsahuje osobné údaje fyzickej osoby
živnostníka a zodpovedného zástupcu (meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo). Do verejnej časti registra má právo nahliadnuť každý. K
identifikácii postačuje obchodné meno a miesto podnikania.
ZÁNIK ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA
Živnostenské oprávnenie zaniká (§ 57):
• smrťou fyzickej osoby, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva,
• zánikom právnickej osoby,
• uplynutím času, ak živnostenské oprávnenia bolo vydané na určitý čas,
• rozhodnutím
živnostenského úradu,
• vtedy, ak to ustanoví osobitný zákon,
• uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého
pobytu podnikateľa.
Živnostenský úrad je povinný živnostenské oprávnenie zrušiť, ak (§ 58):
a)
podnikateľ prestal spĺňať podmienky na vznik živnostenského oprávnenia,
b) nastanú prekážky podnikania,
c) podnikateľ o to
požiada u koncesovaných živností.
Živnostenský úrad môže živnostenské oprávnenie zrušiť, ak
(§ 58):
a)
podnikateľ porušuje podmienky stanovené koncesnou listinou alebo zákonom,
b) podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej
ako dva roky od
vydania živnostenského oprávnenia,
c) z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie
najmenej šiestich mesiacov
Zones.sk – Zóny pre každého študenta