Materiálové hospodárstvo podniku

1. Zásobovacia činnosť – zabezpečuje obstaranie hmotných vstupov pre podnikový proces.
 
Predmet obstarávania – v zásobovacej činnosti sa diferencuje podľa typu podniku:
 
a) vstupné materiály – sú také, ktoré sa zúčastňujú  na podnikovom transf. procese:
- výrobné materiály – stávajú sa súčasťou výrobku (základný materiál – tvorí hmotnú podstatu výrobku) alebo (pomocný materiál – dotvára výrobok)
- technologický materiál – nástroje, mazadlá, oleje,…
 
b) polovýrobky – sú také predmety obstarávania, ktoré sa určitým spôsobom podieľajú na kompletizácii výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom procese (medziprodukty, súčiastky)
 
c) obchodné tovary – nepodieľajú sa na komletizovaní vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja z rôznych dôvodov
 
Spôsoby obstarávania:
-  náhodné obstarávanie – rieši dodávku až bezprostredne po vzniku potreby
-  obstarávanie do zásoby – znamená nakupovanie materiálov na sklad
-  bezskladové obstarávanie – nakupované materiály sa neskladujú, ale dávajú sa priamo do výroby

2. Nákupná politika – vychádza z odbytovej stratégie, z poznania podmienok a podmienok získavania materiálu na obstarávacom trhu.
Dôležitou súčasťou nákupnej politiky je prieskum obstarávacích trhov. Ide o prieskum zdrojov materiálu, pri ktorých sa získavajú najmä informácie:
-  o počte zdrojov jednotlivých materiálov, ich kvalite a rozmiestnení
-  o podmienkach získavania materiálu z jednotlivých zdrojov (cena, doprava, colné obmedzenie)
 
3. Pri výbere dodávateľa zohrávajú dôležitú úlohu dodacie podmienky:
-  cena
-  množstvo
-  kvalita
 
Hodnotenie dodávateľa sa zakladá predovšetkým na analýze obstaraných nákladov. Pri voľbe dodávateľa rešpektujeme všeobecné zásady:
a)  riziko nákupu sa zmenší, ak sa materiál nakupuje od viacerých dodávateľov
b) malé množstvo materiálu je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode ako u výrobcu
 
Najlacnejšieho dodávateľa možno posudzovať z 2 hľadísk:
-  buď sa vychádza iba z ceny ponúkaného materiálu
-  alebo sa zohľadňujú aj náklady spojené s dodaním materiálu

4. Metódy plánovania potrieb materiálu:
 
a) metóda grafov – používa sa pri zložitých výrobkoch, pri ktorých treba dôsledne zvažovať z akých súčastí sa skladajú (výroba automobilov)
 
b) metóda ABC – vychádza z poznania, že detailné plánovanie je veľmi prácne, ak nemáte k dispozícií výpočtovú techniku. Je založená na selektívnom prístupe (robiť výber) k materiálovým potrebám.
- skupina A materiálových zásob – predst. približne 70% z materiálových vstupov
- skupina B – predst. približne 20%
- skupina C – predst. približne 10%
 
Skupina A môže niekedy tvoriť, len jeden druh zásoby a napr. skupinu C môžu tvoriť 10, 20 aj 100 druhov zásob.
 
5. Určovanie potreby materiálu
 
a) Norma spotreby – je maximálne prístupné množstvo spotreb. materiálu na výrobu jednotky produkcie, je maximálnou mierou výrobnej spotreby materiálu. Delíme ju na:
 
- norma spotreby základného materiálu – meracou jednotkou spotreby je jednotka výrobku (ks, m, l,…)
 
- norma spotreby pomocného materiálu  - určuje sa podľa konkrétnych podmienok:
1.) při pomocnom materiály, ktorý sa pridáva k základnému materiálu, ale netvorí základný obsah hotového výrobku (farby, laky) je meracou jednotkou vyrábaný výrobok.
2.) při pomocnom materiály využívanom při obsluhe výrobného zariadenia (oleje) je meracou jednotkou jednotka tohoto zariadenia.
3.) při pomocnom materiály, ktorý používa pracovná sila (špec. odev, obuv) je meracou jednotkou jeden robotník, určitý počet pracovných dní, hodín.
 
Najznámejšie metódy určovania noriem spotreby materiálu sú:
prepočtovo-analytická – vychádza z technickej a technologickej dokumentácie
skúšobno-experimentálna – môže sa realizovať v 2 podobách – skúšobno laboratórna (skúšky sa robia v laboratóriach) alebo skúšobno prevádzková (skúšky sa robia vo výrobných prevádzkach)
štatistická – vychádza z určenia normy spotreby materiálu na základe priemernej štatistickej spotreby za uplynulé obdobie
 
Normovanie spotreby – je základom určenia celkovej potreby materiálu
 
b) Obstarávací čas – je časový interval, ktorý sa začína bodom objednávky a končí sa dodaním materiálu do skladu podniku.
 
Na celkový obstarávací čas vplývajú najmä tieto faktory:
- čas spotreby (ako dlho sa spotrebuje)
- objednávací čas (ako rýchlo objedná)
- dodací čas (pokiaľ sa dodá)
- prepravný čas (doprava, pokiaľ príde)
- manipulačný čas príjmu materiálu (ako dlho bude trvať kontrola)
- poistný čas (třeba počítať s rezervou)
- iné časy
 
6. Preprava, príjem, skladovanie a výdaj materiálu
 
1. Podnik sa môže rozhodnúť pre tieto spôsoby prepravy:
a) vlastnými dopravnými prostriedkami
b) cudzími prostriedkami – preprava zabezpečená dodávateľom materiálu
  - preprava inou osobou – špecializovaným prepravcom
 
Materiálové zásoby sa môžu prepravovať týmito prostriedkami:
- automobilom, lietadlom, ľoďou, želznicou, potrbím,…
 
2. Rozhodujúcimi kritériami při rozhodovaní o spôsobe prepr. a dopr. prostriedkov je hospodárnosť a špecifické vlastnosti prepravocov zásob.
 
Na prepravu nadväzuje príjem materiálu do podniku. Každý príjemca musí uskutočniť dôkladnú kvantitatívnu a kvalitatívnu kontrolu preberaním materiálu. Cieľom kontroly je zistiť, či dodávateľ a prepravca dodržali zmluvné podmienky. Kontrola sa väčšinou uskutočňuje 2krát, a to:
-  při preberaní materiálu od prepravcu
-  při príjme materiálu na sklad
Ak sa při kontrole zistia nedostatky musí sa urobiť písomný zápis o zistených nedostatkoch.
 
3.  Po príjme materiálu nasleduje jeho zaevidovanie do skladovej evidencie. Evidenčným dokladom príjmu je príjemka materiálu. Prijaté zásoby sa usklaňujú v zásobovacích skladoch, ktoré sú súčasťou skladov. hospodár.. (napr. odbytové, výrobné sklady)
 
Zásobovacie sklady vykonávajú nasledujúce činnosti:
-  príjem materiálu
-  organizácia a kontrola uskladnenia materiálu
-  ochrana materiálu
-  manipulácia s materiálom
 
4. Do skladovej evidencie sa musí zaevidovať aj každý výdaj materiálu. Pre evidovanie výdaja nám slúžia výdajky? materiálu (prevodky)

7. Reklamácia – je obchodný list, ktorým odberateľ upozorňuje dodávateľa na zistené chyby v dodávke, alebo na chyby vo výpočte faktúry. Má písomnú formu a odosiela sa doporučene.
Ak odberateľ zistí nezrovnalosti v množstve, respektíve v kvalite musí spísať Protokol o chybách za účasti dodávateľa alebo zástupcu z nestrannej organizácie (Mestského úradu). Protokol o chybách a Reklamačný list musí odberateľ ihneď aj s reklamáciou poslať dodávateľovi.
 
Náležitosti reklamácie:
1. podnet na list – potvrdenie prijatej zásielky
- presný opis chýb
2. vlastná žiadosť – požiadavky na predávajúceho
  - návrh
3. zdôvodnenie, očakávaná reakcia – očakávanie rýchlej nápravy
4. možné následky – čo sa stane, ak predávajúci nebude súhlasiť s návrhom
 
Odpoveď na reklamáciu môže byť:
-  kladná – uznanie reklamácie
-  záporná – odmietnutie reklamácie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/3015-materialove-hospodarstvo-podniku/