Výrobná činnosť

1. Výroba – je činnosť, prostredníctvom ktorej sa výrobné vstupy premieňajú na výrobné výstupy. Môže sa tiež označovať aj jako transf., kombinačný a reprodukčný proces.
 
-  transformačný – zohľadňuje vecnú stránku výroby
-  kombinačný – vyzdvihuje organizačnú stránku výroby (spájajú sa výr. faktory, navzájom sa kombinujú, s cieľom vyrobiť výrobky)
-  reprodukčný – vyzdvihuje hodnotiacu stránku výroby (kolobeh financií podniku)

Ciele výroby:
a) kvantitatívne ciele – zhotovenie určitého objemu (množstva výrobkov)
 
b) kvalitatívne ciele:
 
- produktivita – je ekon. veličina, ktorá nám vyjadruje koľko korún sme vyprodukovali z jednej vloženej koruny
PRODUKTIVITA = výrobné výstupy : výrobné vstupy = výnosy : náklady
 
- hospodárnosť – je eko. Veličina, ktorá nám vyjadruje koľko korún výrobných vstupov potrebujeme na vyprodukovanie jednej koruny výrobných výstupov.
HOSPODÁRNOSŤ = výrobné vstupy : výrobné výstupy = náklady : výnosy
 
2. Členenie výroby:
 
1.) podľa výrobného programu:
a) základná – zameriava sa na výrobky, ktoré predstavujú hlavný výrobný program podniku
b) doplnková – produkuje výrobky, ktoré nie sú hlavným výrobným programom podniku (z odpadu sa vyrobia parkety – doplnky)
c) pridružená – produkuje výrobky, ktoré nepatria do odboru špecializácie základnej výroby (Agrifop vyrába olej, ale aj sáčky)
 
2.) podľa vzťahu k výrobnému procesu:
a) hlavná – vykonávajú sa operácie na zhotovovaní základného výrobku.
b) pomocná – predstavuje produkciu výrobkov bezprostredne potrebných na zabezpečenie chodu hlavného výrobn. procesu (niekde v podniku sa pokazí stroj, tak vyrobia súčiastky na jeho opravu)
c) vedľajšia – v nej sa zabezpečuje produkcia rôznych druhov energií potrebných v hlavnej a pomocnej výrobe
 
3.) podľa priebehu (spojitosti) výr. procesov:
a) spojitá – prebieha bez časového prerušenia
b) nespojitá – je charakteristická časovými prestávkami
 
4.) podľa fáz:
a) predhotovujúca – v nej sa určitým spôsobom pripravuje materiál pre konkrétnu zhotovovaciu fázu
b) zhotovujúca – v nej sa z upraveného materiálu vyrába konkrétna súčiastka, …
c) dohotovujúca – výsledkom je konečná podoba výrobku
 
5.) podľa hromadnosti:
a) hromadná – za podniky s hromadnou výrobou sa pokladajú tie, v ktorých prevláda výroba jedného alebo malého počtu druhov výrobkov vyrábaných vo veľkom množstve.
- úzka špecializácia pracovísk
- podrobná techn. príprava výroby
- využívanie modernej techniky
- vysoký stupeň organizovanosti výr. procesu
b) sériová – charakt. znakom je, že po určitom čase sa na pracovisku striedajú jednotlivé druhy produkcie (Škoda 125, 130, Favorit, Fábia, Octávia,…) Rozozn.:
- veľkosériová – približuje sa k hromadnej výrobe
- strednosériová – má menšiu mieru znakov hromadnej výroby
- málosériová – má charakt. znaky kusovej výroby
c) kusová – vyznačuje sa neopakovateľnosťou jednotlivých druhov výrobkov (veľká náročnosť, vysoká kvalifikácia robotníkov) (len jeden druh topánok)
 
6.) podľa stupňa zložitosti:
a) jednoduchá – vyrábajú sa jednoduché výrobky z jedného kusa materiálu (tehly, ihly)
b) zložitá – vyrábajú sa zložité výrobky z mnoho častí (autá, lietadlá)
 
7.) podľa úrovne použitej výrobnej techniky:
a) ručná
b) strojová
c) aparatúrna
d) automatizovaná
 
3. Zákonitosti organizácie výrobného procesu – ktoré pozitívne vplývajú na jej výsledky sú:
 
a) proporcionálnosť – je to zákonitosť, ktorá znamená, že vo výr. procese by sme mali zachovávať a dodržiavať kvantitatívnu vyváženosť (počtu, množstva) medzi jednotlivými zložkami výr. procesu.
Napr.: musíme sledovať proporcionálnosť medzi prácnosťou výroby a počtom robotníkov, aby sme pre nedostato robotníkov nevyrobili menej výrobkov, ako sme si naplánovali.
 
b) paralelnosť – zdôrazňuje potrebu vykonávať niektoré výr. operácie súbežne, čo nám umožní rýchlejšie vyhotovenie výrobku
 
c) rytmickosť – zdôrazňuje rovnomerný a pravidelný priebeh výroby, hodnotíme ju výrobným taktom
Výrobný takt – je priemerný časový interval medzi dohotovením dvoch po sebe nasledujúcich výrobkov (koľko výrobkov sa vyprodukuje za jednotku času)
 
d) nepretržitosť – je zákonitosť, ktorá zdôrazňuje potrebu oddiaľovať prerušenie výroby. Hodnotí sa na základe koeficientu pretržitosti. Čím je nižší tento koeficient, tým je vyššie nepretržitosť, čo znamená priaznivý stav.
 
4. Výrobok – je výstupom výrobných činnosti podniku.
 
Sú dva typy charakteru výrobkov:
-  finálny výrobok – taký, ktorý sa už ďalej nespracuváva (os. automobil)
-  polovýrobok – výrobok, ktorý prechádza na spracovanie do iného podniku (látka)
 
Nepodarok – je to, ak jednotlivé parametre nezodpovedajú stanoveným požiadavkám
Nový výrobok – za nový výrobok považujeme taký, ktorý uspokojuje nové potreby
 
Sú 4 funkcie výrobku:
-  základná funkcia – tvorí základ výrobku
-  obal, akosť, dizajn
-  servis, poradenstvo, špeciálne služby, spôsob distribúcie, plat. podmienky
-  značka, goodwill, image – konkurencieschopnosť
 
Právna ochrana výrobkov – sa realizuje ochrannými známkami
 
Ochranná známka – je označenie, ktoré je schopné odlíšiť výrobky pochádzajúce od rôznych výrobcov.
Musí spĺňať určité podmienky:
- musí mať rozlišovaciu schopnosť
- mala by byť krátka, ľahko zapamätateľná
- značkou nemôže byť štátna zástava, znak alebo názov štátu
 
Značka sa stáva ochrannou známkou po zápise do osobitného registra?
 
Ochranné známky môžu byť:
a) individuálne – slúži jednému podnikateľovi
b) kolektívne – slúži skupine podnikateľov
 
Ochranné známky majú rôzne výrazové prostriedky:
-  slovami – Škoda
-  písmenami – BMW
-  osobitným tvarom písma – Coca-cola
-  obrázkami
-  čislicami – Nr. 4711 – kolínska voda
 
Majiteľ ochr. známky má tieto práva:

- právo výlučného používania ochr. známky
- právo previesť ochr. známku na iného
- právo umožnenie inému jej užívanie na základe licenčnej zmluvy

5. Výrobný program – je súhrn výrobkov vyjadrených v sortimente a kvalite, na ktorý sa zameriava výrobná činnosť.
Je to program podniku, ktorý vychádza z analýzy trhu a určuje jeho výrobné zameranie – výrobný profil.
 
Plán výroby – je konkretizáciou výr. programu v objeme a čase.
 
Výrobná kapacita – predstavuje maximálnu výrobnú schopnosť podniku za dané obdobie. Niededy ju označujeme aj pojmom potenciálny výkon.
 
Pri určovní výr. kapacity treba vychádzať z toho, že sú podniky, ktorých potenciálny výkon určuje:
-  technické zariadenia (podniky náročné na stroje a zariadenia)
-  pracovná sila (podniky náročné na pracovnú silu)
 
Výrobná kapacita vyjadrená potenciálnym výkonom sa určuje:
a) buď jako výstupná veličina (výr. kapacita automobilky je 50 000 automobilov ročne)
b) alebo ako vstupná veličina (výr. kapacita rafinérií je daná schopnosťou spracovať ročne 50 000 tón ropy)
 
Základom výpočtu výr. kapacity je výrobná kapacita jedného stroja. Sú dva spôsoby:
-  výkonová norma stroja je daná jako norma množstva
-  výkonová norma stroja je daná jako norma času
 
6. Konštrukčná príprava – jej výsledkom je technické a materiálové riešenie výrobku. V jej závere sa vyhotoví projekt výrobku a tiež ju nazývame projektová príprava.
 
Technologická príprava – na konštrukčné riešenie výrobku nadväzuje príprava technológie jeho výroby. Techn. a konšt. príprava spolu veľmi úzko súvisia. Uvádzajú sa pod spol. pojmom technická príprava výroby.
 
Organizačná príprava – rieši organizačné usporiadanie jednotlivých pracovísk, ktoré zabezpečujú technologické operácie vo výrobnom procese. Rieši aj nadväznosť alebo súbežnosť vykonávania jednotlivých technolog. operácií pri výrobe výrobku.