Zahraničný obchod
1. Zahraničný obchod – je odvetvie národného hospodárstva, ktoré predstavuje tú časť obehu tovarov
určitej krajiny, ktorá presahuje hranice štátu a spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom.
Výhody
ZO:
- zabezpečuje dovoz tých tovarov a služieb, ktoré nie je možné vyrábať alebo získať v danej karjine
- umožňuje
rozšíriť trhy pre domácich predajcov
- umožňuje získavať poznatky o úrovní tovarov vyrábaných v zahraničí
Nevýhod ZO:
- ak určitá krajina veľmi závisí od trhov v nejakej oblasti, môže kríza
v týchto krajinách negatívne ovplyvniť aj vývoj vo vnútri tejto krajiny
- ak dovoz konkurujúcich zahraničných tovarov ničí domáce
odvetvia výroby
- niekedy môže zapríčiniť čiastočnú stratu národnej samostatnosti
2.
Vnútorné podmienky – surovinové a pôdné hospodárstvo, klimatické podmienky, veľkosť vnútorného trhu.
Vonkajšie podmienky – geografická poloha, vyspelosť ekonomík susedných krajín, ich vzťah, záujem o dobré kontakty,
hospodárska spolupráca.
3. ZO podľa smeru tovaru:
a) exportný ZO
(vývozný)
b) importný ZO (dovozný)
c) tranzitný ZO (ak tovar len cez danú krajinu prechádza)
ZO podľa organizácie predaja:
a) priamy (výrobca exportuje bez domáceho vývozcu)
b) nepriamy (zapája
sa aj sprostredkovateľ)
4. Priamy export – môže sa uskutočniť prostredníctvom pobočky
v zahraničí (podnik si založí vlastný výrobný podnik s organizáciou predaja)
Bez pobočky v zahraničí –
to je možné uskutočniť 2 spôsobmi spolupráce:
a) medzi domácimi podnikateľmi navzájom – ide o jednoduchú dohotu o
spolupráci
b) medzi domácimi a zahraničnými podnikmi – a to buď spolupráca na zmluvnom základe, jako spoluúčasť na
zahraničnom podniku, alebo založenie nového podniku so zahraničným partnerom (JOIN VENTURES)
5. Obchodné
zmluvy a obchodné dohody – patria k zmluvným prostriedkom obchodnej politiky, ktoré vznikli na základe dohovoru s inými štátmi.
Obchodné zmluvy:
a) dvojstranné – bilaterálne
b) viacstranné –
multilaterálne
- uplatňujú vzájomné hospodárske vzťahu medzi zmluvnými partnermi. Väčšinou sa uzatvárajú na dlhšie obdobie,
spravidla na 2 až 5 r. a niekedy viac. Obsahom zmluvy sú hlavné zásady vzájomných obchodných vzťahov a podobne. Obchodné zmluvy ratifikuje
hlava štátu po predchádzajúcom schválení parlamentu.
Ratifikácia – je udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu
príslušného štátu
Obchodné dohody – sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy a sú jedným zo základných
prostriedkov obchodnej politiky štátu. Väčšinou sú bilaterálne. Uzatvárajú sa väčšinou na obdobie 2 až 5 r. s možnosťou automatického
predĺženia.
Súčasťou obchodnej dohody sú tovarové listiny, ktoré sú vlastne zoznamami tovarov, ktoré sa majú vzájomne vyviezť a
doviezť.
Obchodné dohody upravujú spôsob udeľovania licencií, používanie kvant. kvót (kvóta – množstvo, ktoré sa môže doviesť a
vyviesť), colných sadzieb, daní a podobne.
6. Obchodná bilancia – vyjadruje vzťah medzi
celkovou hodnotu exportu a celkovou hodnotou importu za určité časové obdobie bez ohľadu na to, či prebehli platby alebo nie. Podľa
vzájomného vzťahu poznáme:
a) aktívna OB – celková hodnota exportu > celková hodnota importu…….aktívne saldo
OB
b) pasívna OB – celková hodnota exportu < celková hodnota importu …...pasívne saldo OB
c)
vyrovnaná OB – celková hodnota exportu = celková hodnota importu ….saldo = 0
Platobná bilancia –
predstavuje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny vzhľadom na ostatné krajiny světa. Môže mať podobu:
a) aktíva PB – suma príjmov > suma výdavkov ………aktívne saldo PB
b) pasívna PB – suma
príjmov < suma výdavkov …….pasívne saldo PB
c) vyrovnaná PB – suma príjmov = suma výdavkov……saldo = 0
Účet PB sa skladá z 2 častí:
- účet bežných platieb – ktorý zahŕňa hmotný obchod (tovary), nehmotný obchod
(služby), prevod platieb (dividendy, alimenty)
- účet kapitálových platieb – ktorý zahŕňa dlhodobé investície,…
Zones.sk – Zóny pre každého študenta