Finančné hospodárenie podniku

1. Finančné riadenie – je aktívna činnosť finančníkov, finančných manažérov. Zahrňujúcu získavanie potrebného objemu peňažných prostriedkov a kapitálu z rôznych finančných zdrojov, alokáciu (umiestnenie) peňažných prostriedkov a kapitálu do rôznych zložiek aktív a rozdelenie zisku.
 
Finančný manažér – je sprostredkovateľ stojaci medzi aktívami podniku a finančným trhom.
- zodpovedá za 2 ťažiskové rozhodnutia:
a) investičné rozhodnutie – t. j. koľko a do akých konkrétnych aktív bude podnik investovať, s akou výnosnosťou
b) finančné rozhodnutie – t. j. kde, za akých podmienok a za akú cenu získa peňažné prostriedky a kapitál
 
- úlohou finančnýho manažéra je získať na finančnom trhu peňažné prostriedky a kapitál. Rozhoduje o alokácii prostriedkov do aktív podniku.
 
2. Investície – znamenajú vynaložiť určitý výdavok s cieľom získať v budúcnosti zisk
 
a) vecné investície – ich výsledkom je hmotný DM (pozemky, budovy)
b) nehmotné – jako je nákup licencií, patentov, know – how, ktoré tvoria nehmotný DM
c) finančné – ich cieľom je nákup rôznych cenných papierov. Je to osobitný druh investovania, ktorý podnik uskutočňuje v týchto prípadoch:
- ak je finančné investovanie výnosnejšie jako vecné investície
- ak je to súčasťou stratégie podniku a podnik chce mať podiel na inom podniku prípadne sa chce s iným podnikom spojiť
- ak to podnik využíva jako formu sporenia na získanie zdrojov na budúce projekty.
Predmetom finanč. investícií je – cenné papiere, umelecké diela a zbierky, drahé kovy a predmety z drahých kovov ak ich podnik nakupuje za účelom investovania.
 
3. Finančné zdroje podniku – peňažné prostriedky, či už v pohotovej forme alebo viazané jako kapitál, môže podnik získať rôznym spôsobom.
Delíme ich z viacerých hľadísk:
 
1.) podľa toho, do ktorej časti aktív investujeme:
- finančné zdroje jako kapitál – slúžia na investovanie do budov, pozemkov
- finančné zdroje jako peniaze – slúžia na zabezpečenie krátkodobých potrieb
 
2.) podľa vlastníctva:
- vlastné – zisk, vklad majiteľa
- cudzie – pôžičky, úvery, záväzky
 
3.) podľa zdroja plynutia:
- interné – zisk, odpisy, ostatné interné finančné zdroje
- externé – vklady vlastníkov, dotácie
 
4.) podľa dobyt splatnosti:
- dlhodobé – nad 1 rok
- krátkodobé – do 1 roka
 
4. Interné finančné zdroje – ak podnik na financovanie svojich činností využíva interné zdroje financovania hovoríme o samofinancovaní.
- Ak do samofinancovania zaratávame zisk po zdanení a odrátame tantiemy a dividendy, hovoríme o samofinancovaní v užšom slova zmysle
- Ak do samofinancovania zahŕňame okrem zisku aj odpisy z DM hovoríme o samofinancovaní v širšom slova zmysle
 
Dividendy – časť zisku vyplácaná akcionárom
Tantiemy – časť zisku vyplácaná členom orgánov (štatutárny orgán)
 
Interné zdroje:
- zisk – je jedným z najdôležitejších finančných výsledkov v podniku, ktorý vyjadruje úspešnosť a efektívnosť podnikateľskej činnosti. Je to kladný rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku.
- odpisy – peňažné vyjadrenie opotrebenia DM. Patria k najstabilnejším interným finančným zdrojom. Podnik môže používať odpisy na financovanie akéjkoľvek potreby, pretože nie sú účelovo viazané.
- ostatné interné finančné zdroje – patia k ním:
- príjmy z predaja nepotrebného majetku
- zdroje vytvorené zvýšením efektívnosti podnik. činnosti
- rezervné fondy
 
Externé finančné zdroje – sú omnoho rozmanitejšie jako interné, čo je spôsobené rozvinutosťou finančného trhu. Umožňujú pružnejšile reagovať na podmienky trhu.
 
- vklady vlastníkov – je základným finančným zdrojom, ktorý podnik získava při svojom vzniku. Ak v priebehu činnosti vznikne potreba ďalších finančných zdrojov môžu sa uskutočniť ďalšie vklady vlastníkov.
Formy vkladu závisia od organizácie – právnej formy podnikania. U individuálneho podnikateľa, je výška vkladu limitovaná majetkom podnikateľa. Pre malé a stredné podniky sa tvoria vklady vlastníkov na základe zmluvy o forme a výške vkladu. V a. s. tvoria základný kapitál akcie.
Poznáme 2 základné druhy akcií:
a)  kmeňové akcie – majitelia akcií majú právo hlasovať, spolurozhodovať o riadení podniku na dividendy, na majetkový zostatok při likvidáciu podniku a prednostný nákup akcií při ďalšej emisii.
b)  prioritné akcie – majiteľ má prednostné právo na výplatu dividend před kmeňovými akciami, nemá však právo zúčastňovať sa nahlasovaní valného zhromaždenia.
 
Emisné ážio – je to rozdiel medzi nominálnou a trhovou cenou akcie.

5. Finančný plán – (plánovanie) – je jedným z najdôležitejších čiastkových plánov podniku. Obsahuje rozhodnutia o výške a druhu finančných zdrojov, ktoré sú potrebné na financovanie majetku podniku a zabezpečenie likvidity.
 
Finančný plán delíme na:
a) dlhodobý – obsahuje rozhodnutia o dlh. aktívach a pasívach, o potrebe kapitálu v spôsobe financovania,…
b) krátkodobý – obsahuje rozhodnutia o krátk. aktívach a pasívach.
 
Finančné plány nazývame tiež periodické plány, pretože fungujú jako ustavičné plánovacie, kontrolné a hodnotiace činnosti. Ešte poznáme projekčné plánovanie, při ktorých ide o špecifické projekty, ktoré majú svoj vlastný časový horizont
 
Štruktúra finančného plánu:
1.) finančné ciele podniku – při stanovovaní týchto cieľov sa vychádza z podrobnej analýzy podniku, v rámci, ktorých sa špecifikujú silné stránky, slabé stránky, príležitosti a riziká – SWOT ANALYZA.
 
2.) základné stratégie – ide najmä o stratégiu prenikania na nové trhy, v oblasti výskumu, financovania.
 
3.) dlhodobý finančný plán – zameranie sa, len na vybrané oblasti a ukazujú, len na súhr. ukazovatele. Napr. plán kapitálových výdavkov, plán zisku,…
 
4.) krátkodobý finančný plán a rozpočty – KFP sa časovo zhoduje s rozpočtami, ktoré obsahujú podobné údaje, ktoré sleduje účtovníctvo, ale nesleduje minulé javy, ale budúce. Rozpočty sa porovnávajú s návrhom finančného plánu a zosúlaďujú sa.
 
5.) hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola hlásenia, správy o priebehu realizácie,…
 
Postup tvorby finančného plánu – při tvorbe finančného plánu sa postupuje takto:
- finančná analýza podniku
- formulácia cieľov
- základné stratégie
- dlhodobý finančný plán
- krátkodobý finančný plán a rozpočty
- implementácia finančného plánu počas celého plánovacieho obdobia
- hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola, hlásenie o realizácii plánu, úpravy a zmeny plánu
 
Metódy tvorby finančného plánu:
a) globálna metóda – vychádza z vypracovaných vecných častí pláhnu a prispôsobuje ich k plánu finančných zdrojov
b) metóda postupného zostavovania rozpočtov – používa sa při krátk. plánovaní. Vychádza z otho, že rozpočty podľa jednotlivých funkčných častí podniku, funkčné rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom finančného plán a vzájomne sa harmonizujú.
c) metóda percentuálneho podielu na tržbách – vychádza z fixného pomeru medzi jednotlivými položkami súvahy a celkovým objemom tržieb.
Téma č. 19 – Finančný trh
 
1. Finančný trh – považuje sa za vrchol všetkých trhov a patrí k univerzálnym trhom, pretože jeho nástroje a prostriedky sú využité vo všetkých oblastiach.
Rozvinutosť tohoto trhu odrzkadľuje prosperitu v danom hospodárstve. Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po peň. kapitály, platobných prostriedkoch, c. p., derivátoch, predkupných právach (opcia), devíza, drahých kovov, poistnej ochrane,…
 
Funkcie fin. trhu – najdôležitejšou funkciou je presun peň. prost. z prebytkového sektora do
deficitného sektora hospodárstva.
 
Ďalšie funkcie:
- akumulačná (zhromažďovacia) – fin. trh zhromažďuje dočasne voľné peň. prostriedky na trhu
- alokačná – jej úlohou je efektívne umiestnenie peň. prostriedkov v hospodárstve
- cenotvorná – je jednou z najdôležitejších funkcií, pretože výška cien fin. nástrojov ovplyvňuje aj celkovú cenovú úroveň v hospodárstve.
- platobná – umožňuje vykonávanie platieb
- prerozdeľovacia – umožňuje zmenu držby fin. nástrojov a zároveň zabezpečuje likviditu c. p. (premena na peň. prost.)
- selekčná (triedenie) – umožňuje prežitie životaschopných a perspektívnych podnikov a urychľuje zánik neperespektívnych a stratových.
- funkcia ochrany investorov – zabezpečuje ochranu najmä prostredníctvom poisťovní, swapových, termínovaných a opčných obchodov vytváraním diverzifikovaných portfólií.
- politická – fin. trh sa takisto stal jedným z významných kanálov, prostredníctvom ktorých, vlády s centrálnymi bankami realizujú hospodársku a menovú politiku štátu.
 
2.
Členenie fin. trhu:
a) z časového hľadiska:
- peňažný trh
- kapitálový trh
 
b) z vecného hľadiska:
- úverový trh
- trh c. p.
- trh derivátov
- devízový trh
- pistný trh
- trh drahých kovov
 
3. Peňažný trh – obchoduje sa tu prevažne vo veľkom, s krátk. finančnými nástrojmi, ktorých doba splatnosti je kratšia jako 1 rok, vo výnimočných prípradoch max. 2 roky.
Finančné prostriedky sa získavajú na peň. trhu a slúžia predovšetkým na krytie prevádzkových potrieb.
- štát na tomto trhu získava prostriedky na krytie krátk. deficita štát. rozpočtu
- podnikateľský sektor tu získava prostriedky na výplatu miezd, dividend, na nákup zásob apod.
- banky si na tomto trhu upravujú svoju likviditu a obyvateľ si vypožičiava peniaze na fin. spotrebu predmetov.
 
Subjekty peň. trhu – sú to najmä banky a veľký investory (orgány verejného sektory, podniky apod.). Do určitej miery tu patrí aj obyvateľ so svojimi úsporami a depozitnými vkladmi.
 
Nástroje peň. trhu – patria tu krátkodobé úveru, krátk. c. p., zmenky, akcepty, šeky, obchodné úveru, stále a nestále pasíva, preddavky od odberateľa, KBU…
 
Členenie peň. trhu:
a) trh krátk. úverov:
- bankový
- obchodný
- faktoring
b) trh krátk. c. p.:
- bankovo organizovaný – obchodujú na ňom emisné a komerčné banky
- neorganizovaný trh – medzi nebankovými subjektmi navzájom
 
Podľa rozsahu chápania peň. trhu členíme na:
1.) peň. trh v užšom slova zmysle – zahŕňa iba obchodovateľné c. p. s vysokou úrokovou sadzbou, predávané na princípe anonymity
2.) peň. trh v širšom slova zmysle – patria tu všetky pôžičky uskutočnené prostredníctvom bánk a ostatných finančných inštitúcií.

4. Kapitálový trh – obchoduje sa na ňom so stredn. a dlh. kapitálom. Používa sa najmä na používanie investícií.
 
Subjekty – sú najmä podniky, banky, poisťovne, orgány verejného sektora, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie, do určitej miery aj obyvateľstvo.
(môžu vystupovať v pozícií emitenta alebo investora)
 
Nástroje kap. trhu:
a) stred. a dlh. úvery – obligácie (c. p., ktoré vyjadrujú rozdiel medzi veriteľom a dlžníkom), finančné úvery, dodávateľské úvery
b) finančný lízing a forfaiting
c) stred. a dlh. c. p. – majetkové c. p., úverové c. p.
 
Členenie kap. trhu:
1.) z hľadiska nástrojov:
- trh stred. a dlh. úverov
- trh lízingu a forfaitingu
- trh dlh. a stred. c. p.
 
2.) z hľadiska emisie:
- primárny
- sekundárny
 
3.) z hľadiska vzťahov:
- trh dlhopisov (úverové c. p.)
- trh majetkových c. p.
 
4.) z hľadiska času:
- promptné
- termínové
- opčné
 
5.) z hľadiska teritoriálne:
- národné
- zahraničné
- medzinárodné
 
6.) z hľadiska vyspelosti:
- vyspelé trhy
- emigring markets
 
5. Burza – je vysoko organizovaná a presne právne upravená forma kapitálového trhu. Je asociáciou obchodníkov s cennými papiermi, ktorých transakcie sa uskutočňujú na určitom fyzickom mieste a v určitom čase.
 
Peň. burzy, na ktorých sa pôvodne obchodovalo so zmenkami a devízami, v súčasnosti delíme, na:
a)  burzy c. p.
b)  termínové burzy
c)  opčné burzy
 
Systém burzy – burza jako vysoko organizovaný systém v rámci kap. trhu sa skladá z 5 subsystémov:
 
a) subsystém obchodovania – je spôsob, akým sa uzatvárajú obchodné transakcie na burze. Obchodné transakcie sprostredkúvajú makléri (maklér – všeobecné označenie pre obchodníkov s c.p., ktorý zastupuje kupujúcich alebo predávajúcich na burze), brokeri (broker – uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí účet), dealeri (dealér – uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí aj vlastný účet).
 Funkciou tohoto subsystému je zabezpečiť hladký priebeh burzových obchodov.
Môže mať 2 podoby:
-  Kontinentálny – je založený na koncentrovaní ponuky a dopytu před začatím ochodovania. Kurz c. p. sa určuje tzv. metódou fixingu – tento kurz sa sleduje vždy v určenom časovom okamihu a zistený pevný kurz platí dokiaľ nie je stanovený nový. Výhodou tohoto subsystému je transparentnosť stanovenia kurzu, dokáže uspokojiť veľký počet záujemcov. Zabraňuje náhodným výkyvom kurzu, funguje lacnejšie, znižuje riziko podvodov a omylov.
-  Anglosaský subsystém – vystupujú tu jako spotredkovatelia brokeri a dealeri. Keďže dealéri uskutočňujú obchody na vlastný aj cudzí účet môžu sami aktívne vytvárať trh, a preto im hovoríme tiež „market – makers“ (tvorcovia trhu). Tento trh je dekoncentráciou trhu.
 
b) subsystém vyrovnávania obchodov – funkciou tohoto subsystému je zabezpečovať bezproblémové vyrovnanie záväzkov medzi kupujúcimi a predávajúcimi, a dodanie c. p. Hlavnými úlohami:
- úhrada záväzkov
- prevod vlastníckych práv z predávajúceho na kupujúceho, a to beď fyzicky alebo na účtoch, prípadne v cetrálnom registri.
 
c) informačný subsystém – jeho funkciou je zabezpečovať vstup informácii z okolia burzy (napr. o situácii podnikov, ktorých c. p. sa na burze predávajú). A taktiež zabezpečuje výstup informácii do vonkajšieho prostredia burzy a do ostatných subsystémov.
 
d) regulačný subsystém – jeho funkciou je začleňovať zákony o burze c. p. a iných záväzných prepdpisov vzťahujúcich sa na burzu do pravidiel a predpisov burzy. K týmto pravidlám a predpisom burzy patrí:
- burzový poriadok
- zásady realizácie burzových obchodov
- podmienky kódovania c. p.
- práva a povinnosti návštevníkov a členov burzy
- čas a miesto burzových obchodov
 
e) kontrolný subsystém – jeho úlohou je dodržiavanie a sledovanie dodržaných zákonov a pravidiel na burze. Kontrola môže byť:
- vonkajšia
- vnútorná
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/3024-financne-hospodarenie-podniku/