Finančné hospodárenie podniku
1. Finančné riadenie – je aktívna činnosť finančníkov,
finančných manažérov. Zahrňujúcu získavanie potrebného objemu peňažných prostriedkov a kapitálu z rôznych finančných zdrojov,
alokáciu (umiestnenie) peňažných prostriedkov a kapitálu do rôznych zložiek aktív a rozdelenie zisku.
Finančný
manažér – je sprostredkovateľ stojaci medzi aktívami podniku a finančným trhom.
- zodpovedá za 2 ťažiskové rozhodnutia:
a) investičné rozhodnutie – t. j. koľko a do akých konkrétnych aktív bude podnik investovať, s akou výnosnosťou
b) finančné rozhodnutie – t. j. kde, za akých podmienok a za akú cenu získa peňažné prostriedky a kapitál
- úlohou finančnýho manažéra je získať na finančnom trhu peňažné prostriedky a kapitál. Rozhoduje o alokácii prostriedkov do aktív
podniku.
2. Investície – znamenajú vynaložiť určitý výdavok s cieľom získať
v budúcnosti zisk
a) vecné investície – ich výsledkom je hmotný DM (pozemky, budovy)
b)
nehmotné – jako je nákup licencií, patentov, know – how, ktoré tvoria nehmotný DM
c) finančné – ich
cieľom je nákup rôznych cenných papierov. Je to osobitný druh investovania, ktorý podnik uskutočňuje v týchto prípadoch:
- ak je
finančné investovanie výnosnejšie jako vecné investície
- ak je to súčasťou stratégie podniku a podnik chce mať podiel na inom
podniku prípadne sa chce s iným podnikom spojiť
- ak to podnik využíva jako formu sporenia na získanie zdrojov na budúce projekty.
Predmetom finanč. investícií je – cenné papiere, umelecké diela a zbierky, drahé kovy a predmety z drahých kovov ak ich podnik nakupuje
za účelom investovania.
3. Finančné zdroje podniku – peňažné prostriedky, či už
v pohotovej forme alebo viazané jako kapitál, môže podnik získať rôznym spôsobom.
Delíme ich z viacerých hľadísk:
1.) podľa toho, do ktorej časti aktív investujeme:
- finančné zdroje jako kapitál – slúžia na investovanie do
budov, pozemkov
- finančné zdroje jako peniaze – slúžia na zabezpečenie krátkodobých potrieb
2.) podľa
vlastníctva:
- vlastné – zisk, vklad majiteľa
- cudzie – pôžičky, úvery, záväzky
3.) podľa zdroja plynutia:
- interné – zisk, odpisy, ostatné interné finančné zdroje
- externé –
vklady vlastníkov, dotácie
4.) podľa dobyt splatnosti:
- dlhodobé – nad 1 rok
-
krátkodobé – do 1 roka
4. Interné finančné zdroje – ak podnik na financovanie
svojich činností využíva interné zdroje financovania hovoríme o samofinancovaní.
- Ak do samofinancovania zaratávame
zisk po zdanení a odrátame tantiemy a dividendy, hovoríme o samofinancovaní v užšom slova zmysle
- Ak do samofinancovania
zahŕňame okrem zisku aj odpisy z DM hovoríme o samofinancovaní v širšom slova zmysle
Dividendy –
časť zisku vyplácaná akcionárom
Tantiemy – časť zisku vyplácaná členom orgánov (štatutárny orgán)
Interné zdroje:
- zisk – je jedným z najdôležitejších finančných výsledkov v podniku, ktorý vyjadruje
úspešnosť a efektívnosť podnikateľskej činnosti. Je to kladný rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku.
- odpisy –
peňažné vyjadrenie opotrebenia DM. Patria k najstabilnejším interným finančným zdrojom. Podnik môže používať odpisy na financovanie
akéjkoľvek potreby, pretože nie sú účelovo viazané.
- ostatné interné finančné zdroje – patia k ním:
-
príjmy z predaja nepotrebného majetku
- zdroje vytvorené zvýšením efektívnosti podnik. činnosti
- rezervné fondy
Externé finančné zdroje – sú omnoho rozmanitejšie jako interné, čo je spôsobené rozvinutosťou finančného trhu.
Umožňujú pružnejšile reagovať na podmienky trhu.
- vklady vlastníkov – je základným finančným zdrojom,
ktorý podnik získava při svojom vzniku. Ak v priebehu činnosti vznikne potreba ďalších finančných zdrojov môžu sa uskutočniť ďalšie
vklady vlastníkov.
Formy vkladu závisia od organizácie – právnej formy podnikania. U individuálneho podnikateľa, je výška vkladu
limitovaná majetkom podnikateľa. Pre malé a stredné podniky sa tvoria vklady vlastníkov na základe zmluvy o forme a výške vkladu. V a. s.
tvoria základný kapitál akcie.
Poznáme 2 základné druhy akcií:
a) kmeňové akcie – majitelia akcií majú právo
hlasovať, spolurozhodovať o riadení podniku na dividendy, na majetkový zostatok při likvidáciu podniku a prednostný nákup akcií při ďalšej
emisii.
b) prioritné akcie – majiteľ má prednostné právo na výplatu dividend před kmeňovými akciami, nemá však právo
zúčastňovať sa nahlasovaní valného zhromaždenia.
Emisné ážio – je to rozdiel medzi nominálnou a trhovou
cenou akcie.
5. Finančný plán – (plánovanie) – je jedným z najdôležitejších čiastkových
plánov podniku. Obsahuje rozhodnutia o výške a druhu finančných zdrojov, ktoré sú potrebné na financovanie majetku podniku a zabezpečenie
likvidity.
Finančný plán delíme na:
a) dlhodobý – obsahuje rozhodnutia o dlh. aktívach a
pasívach, o potrebe kapitálu v spôsobe financovania,…
b) krátkodobý – obsahuje rozhodnutia o krátk. aktívach a pasívach.
Finančné plány nazývame tiež periodické plány, pretože fungujú jako ustavičné plánovacie, kontrolné a
hodnotiace činnosti. Ešte poznáme projekčné plánovanie, při ktorých ide o špecifické projekty, ktoré majú svoj vlastný
časový horizont
Štruktúra finančného plánu:
1.) finančné ciele podniku – při
stanovovaní týchto cieľov sa vychádza z podrobnej analýzy podniku, v rámci, ktorých sa špecifikujú silné stránky, slabé stránky,
príležitosti a riziká – SWOT ANALYZA.
2.) základné stratégie – ide najmä o stratégiu prenikania na nové
trhy, v oblasti výskumu, financovania.
3.) dlhodobý finančný plán – zameranie sa, len na vybrané oblasti a
ukazujú, len na súhr. ukazovatele. Napr. plán kapitálových výdavkov, plán zisku,…
4.) krátkodobý
finančný plán a rozpočty – KFP sa časovo zhoduje s rozpočtami, ktoré obsahujú podobné údaje, ktoré sleduje účtovníctvo, ale
nesleduje minulé javy, ale budúce. Rozpočty sa porovnávajú s návrhom finančného plánu a zosúlaďujú sa.
5.)
hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola hlásenia, správy o priebehu realizácie,…
Postup tvorby
finančného plánu – při tvorbe finančného plánu sa postupuje takto:
- finančná analýza podniku
- formulácia
cieľov
- základné stratégie
- dlhodobý finančný plán
- krátkodobý finančný plán a rozpočty
- implementácia
finančného plánu počas celého plánovacieho obdobia
- hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola, hlásenie o realizácii plánu,
úpravy a zmeny plánu
Metódy tvorby finančného plánu:
a) globálna metóda – vychádza
z vypracovaných vecných častí pláhnu a prispôsobuje ich k plánu finančných zdrojov
b) metóda postupného zostavovania
rozpočtov – používa sa při krátk. plánovaní. Vychádza z otho, že rozpočty podľa jednotlivých funkčných častí podniku,
funkčné rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom finančného plán a vzájomne sa harmonizujú.
c) metóda percentuálneho
podielu na tržbách – vychádza z fixného pomeru medzi jednotlivými položkami súvahy a celkovým objemom tržieb.
Téma č. 19 – Finančný trh
1. Finančný trh –
považuje sa za vrchol všetkých trhov a patrí k univerzálnym trhom, pretože jeho nástroje a prostriedky sú využité vo všetkých oblastiach.
Rozvinutosť tohoto trhu odrzkadľuje prosperitu v danom hospodárstve. Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po peň. kapitály,
platobných prostriedkoch, c. p., derivátoch, predkupných právach (opcia), devíza, drahých kovov, poistnej ochrane,…
Funkcie fin. trhu – najdôležitejšou funkciou je presun peň. prost. z prebytkového sektora do
deficitného sektora
hospodárstva.
Ďalšie funkcie:
- akumulačná (zhromažďovacia) – fin. trh zhromažďuje dočasne voľné
peň. prostriedky na trhu
- alokačná – jej úlohou je efektívne umiestnenie peň. prostriedkov v hospodárstve
-
cenotvorná – je jednou z najdôležitejších funkcií, pretože výška cien fin. nástrojov ovplyvňuje aj celkovú cenovú
úroveň v hospodárstve.
- platobná – umožňuje vykonávanie platieb
- prerozdeľovacia –
umožňuje zmenu držby fin. nástrojov a zároveň zabezpečuje likviditu c. p. (premena na peň. prost.)
- selekčná
(triedenie) – umožňuje prežitie životaschopných a perspektívnych podnikov a urychľuje zánik neperespektívnych a stratových.
-
funkcia ochrany investorov – zabezpečuje ochranu najmä prostredníctvom poisťovní, swapových, termínovaných a opčných
obchodov vytváraním diverzifikovaných portfólií.
- politická – fin. trh sa takisto stal jedným z významných
kanálov, prostredníctvom ktorých, vlády s centrálnymi bankami realizujú hospodársku a menovú politiku štátu.
2.
Členenie fin. trhu:
a) z časového hľadiska:
- peňažný trh
-
kapitálový trh
b) z vecného hľadiska:
- úverový trh
- trh c. p.
- trh derivátov
-
devízový trh
- pistný trh
- trh drahých kovov
3. Peňažný trh – obchoduje sa tu
prevažne vo veľkom, s krátk. finančnými nástrojmi, ktorých doba splatnosti je kratšia jako 1 rok, vo výnimočných prípradoch max. 2
roky.
Finančné prostriedky sa získavajú na peň. trhu a slúžia predovšetkým na krytie prevádzkových potrieb.
- štát na tomto
trhu získava prostriedky na krytie krátk. deficita štát. rozpočtu
- podnikateľský sektor tu získava prostriedky na výplatu miezd,
dividend, na nákup zásob apod.
- banky si na tomto trhu upravujú svoju likviditu a obyvateľ si vypožičiava peniaze na fin. spotrebu
predmetov.
Subjekty peň. trhu – sú to najmä banky a veľký investory (orgány verejného sektory, podniky
apod.). Do určitej miery tu patrí aj obyvateľ so svojimi úsporami a depozitnými vkladmi.
Nástroje peň. trhu –
patria tu krátkodobé úveru, krátk. c. p., zmenky, akcepty, šeky, obchodné úveru, stále a nestále pasíva, preddavky od odberateľa, KBU…
Členenie peň. trhu:
a) trh krátk. úverov:
- bankový
- obchodný
- faktoring
b) trh krátk. c. p.:
- bankovo organizovaný – obchodujú na ňom emisné a komerčné
banky
- neorganizovaný trh – medzi nebankovými subjektmi navzájom
Podľa rozsahu chápania peň. trhu členíme
na:
1.) peň. trh v užšom slova zmysle – zahŕňa iba obchodovateľné c. p. s vysokou úrokovou sadzbou, predávané na
princípe anonymity
2.) peň. trh v širšom slova zmysle – patria tu všetky pôžičky uskutočnené prostredníctvom
bánk a ostatných finančných inštitúcií.
4. Kapitálový trh – obchoduje sa na ňom so stredn.
a dlh. kapitálom. Používa sa najmä na používanie investícií.
Subjekty – sú najmä podniky, banky,
poisťovne, orgány verejného sektora, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie, do určitej miery aj obyvateľstvo.
(môžu vystupovať
v pozícií emitenta alebo investora)
Nástroje kap. trhu:
a) stred. a dlh. úvery – obligácie (c.
p., ktoré vyjadrujú rozdiel medzi veriteľom a dlžníkom), finančné úvery, dodávateľské úvery
b) finančný lízing a
forfaiting
c) stred. a dlh. c. p. – majetkové c. p., úverové c. p.
Členenie kap. trhu:
1.)
z hľadiska nástrojov:
- trh stred. a dlh. úverov
- trh lízingu a forfaitingu
- trh dlh. a stred. c. p.
2.) z hľadiska emisie:
- primárny
- sekundárny
3.) z hľadiska vzťahov:
- trh
dlhopisov (úverové c. p.)
- trh majetkových c. p.
4.) z hľadiska času:
- promptné
-
termínové
- opčné
5.) z hľadiska teritoriálne:
- národné
- zahraničné
-
medzinárodné
6.) z hľadiska vyspelosti:
- vyspelé trhy
- emigring markets
5. Burza – je vysoko organizovaná a presne právne upravená forma kapitálového trhu. Je asociáciou
obchodníkov s cennými papiermi, ktorých transakcie sa uskutočňujú na určitom fyzickom mieste a v určitom čase.
Peň. burzy,
na ktorých sa pôvodne obchodovalo so zmenkami a devízami, v súčasnosti delíme, na:
a) burzy c. p.
b) termínové burzy
c) opčné burzy
Systém burzy – burza jako vysoko organizovaný systém v rámci kap. trhu sa skladá z 5
subsystémov:
a) subsystém obchodovania – je spôsob, akým sa uzatvárajú obchodné transakcie na burze.
Obchodné transakcie sprostredkúvajú makléri (maklér – všeobecné označenie pre obchodníkov s c.p., ktorý zastupuje
kupujúcich alebo predávajúcich na burze), brokeri (broker – uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí účet),
dealeri (dealér – uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí aj vlastný účet).
Funkciou tohoto subsystému je
zabezpečiť hladký priebeh burzových obchodov.
Môže mať 2 podoby:
- Kontinentálny – je založený na koncentrovaní ponuky a
dopytu před začatím ochodovania. Kurz c. p. sa určuje tzv. metódou fixingu – tento kurz sa sleduje vždy v určenom časovom okamihu a
zistený pevný kurz platí dokiaľ nie je stanovený nový. Výhodou tohoto subsystému je transparentnosť stanovenia kurzu, dokáže uspokojiť
veľký počet záujemcov. Zabraňuje náhodným výkyvom kurzu, funguje lacnejšie, znižuje riziko podvodov a omylov.
- Anglosaský
subsystém – vystupujú tu jako spotredkovatelia brokeri a dealeri. Keďže dealéri uskutočňujú obchody na vlastný aj cudzí účet môžu sami
aktívne vytvárať trh, a preto im hovoríme tiež „market – makers“ (tvorcovia trhu). Tento trh je dekoncentráciou trhu.
b) subsystém vyrovnávania obchodov – funkciou tohoto subsystému je zabezpečovať bezproblémové vyrovnanie záväzkov
medzi kupujúcimi a predávajúcimi, a dodanie c. p. Hlavnými úlohami:
- úhrada záväzkov
- prevod vlastníckych práv
z predávajúceho na kupujúceho, a to beď fyzicky alebo na účtoch, prípadne v cetrálnom registri.
c) informačný
subsystém – jeho funkciou je zabezpečovať vstup informácii z okolia burzy (napr. o situácii podnikov, ktorých c. p. sa na burze
predávajú). A taktiež zabezpečuje výstup informácii do vonkajšieho prostredia burzy a do ostatných subsystémov.
d)
regulačný subsystém – jeho funkciou je začleňovať zákony o burze c. p. a iných záväzných prepdpisov vzťahujúcich sa na
burzu do pravidiel a predpisov burzy. K týmto pravidlám a predpisom burzy patrí:
- burzový poriadok
- zásady realizácie burzových
obchodov
- podmienky kódovania c. p.
- práva a povinnosti návštevníkov a členov burzy
- čas a miesto burzových obchodov
e) kontrolný subsystém – jeho úlohou je dodržiavanie a sledovanie dodržaných zákonov a pravidiel na
burze. Kontrola môže byť:
- vonkajšia
- vnútorná
Zones.sk – Zóny pre každého študenta