Banková sústava, NBS - Národná banka SR
1. Banková sústava – predstavuje systém, ktorýn vytvárajú banky
pôsobiac v hospodárstve.
Emisné banky – zohrávajú úlohu makroekonomického centra, zabezpečujú stabilitu
meny a zohrávajú úlohu štátnej pokladnice.
Obchodné banky – ich činnosť má väčšinou
obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovať zisk. Umožňujú presun dočasne voľných peňažných prostriedkov z prebytkového
sektora do deficitného.
2. Národná banka SR – centrálna banka – je
právnickou osobou so sídlom v BA, ale nezapisaná do OR. (centrum, ktoré vykonáva funkcie zaručujúce nepretržité fungovanie celej bankovej
sústavy).
Hlavné úlohy NBS:
- zabezpečuje stabilitu meny (najdôl. úloha)
- emituje bankovky a
mince
- určuje menovú politiku
- obchoduje na burzách
- riadi peňažný obeh
- koordinuje platobný styk
-
spravuje štátne devízové a zlaté rezervy
- vedie príjmový a výdavkový účet štátneho rozpočtu
- zabezpečuje emisiu a
umiestnenie št. c. p.
- vykonáva dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi
- zastupuje krajinu v operáciach na svetovom trhu
peňazí
- vydáva pamätné mince
Zloženie orgánov NBS:
- najvyšším riadiacim orgánom –
banková rada NBS, ktorú tvorí 1 guvernér, 2 viceguvernéri, 2 vrchní riaditelia a 3 ďalší členovia.
- najvyšším
výkonným orgánom - direktórium NBS, ktoré tvoria vicerguvernér a vrchní riaditelia.
3. Priame nástroje NBS:
- úverové limity
- pravidlá likvidity
- stanovenie úrokových
stropov
- povinné rezervy, ktoré si vytvárajú komerčné banky v NBS
- minimálne % vkladov
Nepriame nástroje
NBS:
- diskontná sadzba – je to základná úroková sadzba v ekonomike. Od nej sa odvíjajú všetky úrokové sadzby.
-
povinné minimálne rezervy
- operácie na voľnom trhu – ide o obchodovanie s c. p.
- refinancovanie – ide o poskytnutie úverov
centrálnej banky komerčným bankám
- devízová a kurzová politika
4. Obchodná banka –
inštitúcia, ktorá prijíma peňažné vklady a poskytuje dočasne voľné peniaze žiadateľom vo forme úverov alebo pôžičiek. Banka teda
vystupuje jako sprostredkovateľ medzi vkladateľom a dlžníkom. (ZI min. 500 mil. Sk,-).
Musí vykonávať vnútorný audit, aby analyzovala
riziká a tiež, aby nedošlo k porušeniu zákona o bankách.
- pasívne operácie – umožňujú
vytvárať bankové finančné prostriedky. Medzi základné pasívne operácie patria: príjem vkladov od klientov tzv. depozitné operácie, emisia
bankových obligácií, ktorými sa zabezpečuje dlhodobý zdroj úverov a pôžičiek, emisia akcií akciovým spoločnostiam36.
5. Aktívne operácie bánk – delíme ich do 2 skupín:
a) úverové operácie – banka
ich poskytuje svojim klientom vo forme peňažných úverov, záväžných rezerv a záruk, alternatívnymi formami financovania.
b) investičné činnosti – banky sa orientujú aj na investovanie do c. p., s ktorými obchodujú na kapitálovom trhu a
nazývajú to investičné bankovníctvo.
Zmluva o úvere – (dlžník, veriteľ) – touto zmluvou sa veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určenej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnúté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Predmetom tejto zmluvy môžu byť len peň. prostriedky. Musí sa uviesť výška úveru,
ktorý je možné poskytnúť aj v inej méně, než v SK,- .
Druhy úverov:
a) Strednodobé a
dlhodobé úvery:
- emisná pôžička – je priama pôžička podnikateľského subjektu. Emitent sa emisiou
dlhopisov obracia na ekonomickú verejnosť so žiadosťou o odkúpenie sv. dlhopisov. Odkúpením týchto dlhopisov vzniká samotná emisná
pôžička, kde banka tieto dlhopisy umiestní na kapitálovom trhu a snaží sa ich predať.
- úver na úverový úpis –
poskytuje sa na základe podpísania záväzkovej listiny, teda úverového úpisu. Táto listina je sice dokladom o pohľadávke, ale nie je c. p..
Obsahuje vyhlásenie, že dlžník je zaviazaný zaplatiť v stanovenom
- hypotekárny úver – je poskytovaný na základe
založenia nehnuteľnosti. Poskytuje sa na obdobie 5 – 30 r.. Klient při žiadosti musí predložiť doklad o vlastníctve nehnuteľnosti, odhad
ceny nehnuteľnosti, potvrdenie o výške príjmu a v niekt. príp. aj doklad o stavebnom sporení.
b) Krátkodobé úvery:
- kontokorentný – je to kombinácia účtu a úveru. Podmienkou je mať založený kontokorentný
kreditnodebetný účet.
- revolvingový – podľa potreby sa pravidelne opakuje na určitú pôvodnú sumu. Poskytuje sa len
spoľahnlivým klientom.
- zmenkový/eskontný – poskytuje sa na základe postúpenej zmenky před jej splatnosťou so
zrážkou úrokov.
- akceptačný – akcept zmenky znamená, že banka predala klientovi svoje dobré meno a pre poskytnutie
úveru nepotrebuje reálne peniaze, pretože tú zmenku obratom postupuje ďalej kupcovi. Príslušnú sumu uloží na účte klienta alebo banke a
z tejto sumy splní banka svoj záväzok voči klientovi.
- aralový – při poskytnutí tohto úveru banka vystupuje ako
ručiteľ. Ručí za splnenie záväzku dlžníka voči 3. osobe. Banka tu predáva svoje dobré meno, taktiež tu nepotrebuje banka reálne
peniaze.
- lombardný – založenie hnuteľnej věci (c. p., tovar)
- účelový – je viazaný na
vopred stanovený účel.
6. Bankové riziká – banka sa pri svojej činnosti vystavuje neistote,
že ohrozí vklady svojich klientov a tiež vlastné aktíva. Z toho dôvodu ukladá svoje peniaze do rôznych aktivít.
Poznáme 2 druhy
rizík:
1.) Externé bankové riziká – vznikajú nezávisle od činnosti banky, no na podnikateľskú činnosť
banky majú výrazný vplyv, členíme ich:
a) politické – vyskytujú sa v štátoch s vysokou mierou nestability. To
znamená, že sa často mení politické smerovanie.
b) teritoriálne – ovplyvňujú podnikateľské aktivity banky na
určitom území. Väčšinou sú to krajiny, kde je vojna a pod..
c) menové – spočívajú v pravdepodobnosti prijatia
menových opatrení, najmä devalvácie (hodnota meny voči iným menám) a inflácie (rast cenovej hladiny v krajine).
d)
kurzové – prejavujú sa vo vzťahu k zahraničným menám. Při obchodovaní so zahraničím majú banky záväzky a pohľadávky v cudzej
méně a vplyvom zmien kurzu vznikajú banke kurzové rozdiely. Pre banku je to riziko vtedy, ak suma kurzových strát je vyššia jako suma
kurzových ziskov.
e) úrokové – vznikajú, ak úroková miera klesá, pretože tým klesajú príjmy banky z úverov.
2.) Interné bankové riziká:
a) úverové – banka sa mu vystavuje pri poskytnutí úveru, že klient úver
nesplatí, preto sa pri každom úvere hodnotí stupeň rizika na čo má banka vypracované vlastné vnútorné smernice.
b)
rizika z majetkových účastín – banka sa im vystavuje vtedy, ak nakupuje akcie iných spoločnosti.
c) riziko
chybného dohľadu – toto riziko existuje v tom prípade, keď bankový dohľad NBS prikáže banke urobiť nesprávne opatrenia.
d) platobné – nastanú vtedy, ak sa platba neuskutoční včas alebo vôbec a banka tým pádom nemá zaplatené.
e)
likvidačné – ide o ohrozenie likvidity banky.
f) manažérske – vznikajú vtedy, ak manažment banky robí zlé
rozhodnutia a banku zlé riadi.
g) technické a technologické – týkajú sa technického vybavenia banky (softvér, sieť) a
tiež tu patria aj chybovosť pracovníkov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta