Trh – čiastkovy trh, agregátny trh, trhový mechanizmus, trh, segmentácia trhu, trhové hospodárstvo, trhová rovnováha

Trh – čiastkovy trh, agregátny trh, trhový mechanizmus, trh, segmentácia trhu, trhové hospodárstvo, trhová rovnováha

1. Kto sformuloval základné črty fungovania trhu?

Základné črty fungovania trhu sformuloval Adam Smith.

1. Čím je známy Adam Smith?

Adam Smith je známy teóriou neviditeľnej ruky trhu.

1. Akými výrokmi je známy Adam Smith?

Adam Smith je známy nasledujúcimi výrokmi:

Každý účastník hospodárskeho života sleduje svoje záujmy a trhový systém napriek tomu prospieva všetkým.

Vlastný egoizmus človeka je jeho najsilnejšia motivácia a že konečné dôsledky egoizmu sú prospešné pre všetkých

1. Aké sú charakteristiky trhu?

Charakteristiky trhu sú nasledujúce:

Trh je miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu.

Trh je mechanizmus, ktorý kupujúcim a predávajúcim poskytuje možnosť realizovať svoje tovary a služby prostredníctvom peňazí.

Trh je miesto, kde sa uskutočňujú obchodné transakcie. Dochádza tu k výmene tovarov medzi jednotlivými subjektmi trhu.

Podľa Samuelsona trh je mechanizmus prostredníctvom ktorého kupujúci a predávajúci sa navzájom ovplyvňujú, aby určili ceny a množstva tovarov.

Podľa Kotlera ekonómovia popisujú trh ako súbor kupujúcich a predávajúcich, ktorí obchodujú osobne, prostredníctvom telefónu, poštou alebo akokoľvek inak.

Trh je regulátorom a stabilizátorom ekonomického rozvoja.

1. Aká je charakteristika trhového mechanizmu?

Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi kupujúcimi a predávajúcimi. Jedná sa o súhrn vzťahov a procesov napomáhajúcich pri koordinácii slobodných rozhodnutí ekonomických subjektov pri rozložení výrobných faktorov, cenách tovarov a podobne, a to na základe informácii, ktoré sprostredkovali cenové systémy.

Trhový mechanizmus je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcov prostredníctvom cien a trhov. Tento systém nikto nenavrhol, vyvinul sa sám.

Trhový mechanizmus rieši základný problém dopytu a uzatvárania obchodu.

Úlohou trhového mechanizmu je usmerňovať zdroje vo vzťahu k potrebám a vyvíjať tlak na efektívne správanie výrobcov.

1. Aké tri procesy sú nevyhnutné v trhovom mechanizme?

Tri procesy, ktoré sú nevyhnutné v trhovom mechanizme sú proces tvorby dopytu, proces tvorby ponuky a proces tvorby ceny.

1. Aká je charakteristika trhového hospodárstva?

Trhové hospodárstvo je organizácia ekonomiky, kde produkty vyrábajú výrobcovia a každý z nich sa špecializuje na výrobu istého výrobku. Na uspokojenie potrieb je nevyhnutná kúpa a predaj na trhu. To znamená, že medzi výrobu a spotrebu vstupuje výmena, ktorá sa uskutočňuje na trhu.

1. Aké dve podmienky sú nevyhnutné pre vznik trhového hospodárstva?

Dve podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre vznik trhového hospodárstva sú deľba práce a existencia samostatných výrobkov.

1. Aké je delenie trhu z územného hľadiska ?

Trh z územného hľadiska sa delí na miestny, regionálny, národný, medzinárodný, svetový a trh integračných zoskupení.

Aké je vysvetlenie delenia trhu z územného hľadiska?

1. Miestny trh

Tento trh sa vzťahuje na určitú obec a mesto. Príkladom miestneho trhu môže byť trh s nehnuteľnosťami v Bratislave.

1. Regionálny trh

Tento trh sa vzťahuje na určitý región. Príkladom regionálneho trhu môže byť trh s bryndzou na Liptove.

1. Národný trh

Tento trh sa vzťahuje na určitý národ alebo štát. Príkladom národného trhu môže byť trh Slovenska, trh Česka.

Národný trh vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov, zahŕňa výmenu medzi jednotlivými miestnymi trhmi.

1. Medzinárodný trh

Tento trh sa vzťahuje na určité väčšie medzinárodné zoskupenie. Príkladom medzinárodného trhu môže byť trh s autami v Európskej únii.

Medzinárodný trh vyjadruje prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín.

1. Medzinárodný regionálny trh

Tento trh sa vzťahuje na jednu službu v rámci väčšieho medzinárodného zoskupenia. Príkladom medzinárodného regionálneho trhu môže byť telekomunikačný trh v strednej Európe.  

1. Svetový trh

Tento trh sa vzťahuje na celý svet. Príkladom svetového trhu môžu byť svetové ceny svetových komodít ako sú pšenica, diamanty, ropa.

Svetový trh predstavuje objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta.

1. Aké je delenie trhu z hľadiska predmetu kúpy a predaja?

Trh z hľadiska predmetu kúpy a predaja sa delí na trh výrobkov a služieb, trh výrobných faktorov a finančný trh.

Aké je vysvetlenie delenie trhu z hľadiska predmetu kúpy a predaja?

1. Trh výrobkov a služieb

Sú všetky výrobky a služby, ktoré sa dajú na trhu kúpiť.

1. Trh výrobných faktorov

Je to trh práce, pôdy a kapitálu.

• Trh práce

Trh práce je trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca.

Podľa Lisého trh práce vo všeobecnosti funguje pod vplyvom rovnakých pravidiel ako ostatné trhy, ale prejavuje sa špecifikami, ktoré vychádzajú zo svojráznosti práce. Vplyvajú na ňu osobité schopnosti, vedomosti a zručnosti ľudského faktora. Významnú úlohy tvoria aj sociálne prvky, keďže sa dotýkajú všetkých vstupujúcich do mechanizmu trhu. Práca neexistuje sama o sebe a jedine ľudia- pracovné sily, majú schopnosť pracovať.

Dopyt po práci určujú podniky, výrobcovia a firmy Dopyt po práci je určovaný zo strany firmy, závisí od veľkosti a možností, podstatná je aj technologická vyspelosť firmy.

Dopyt po práci závisí od veľkosti populácie, kvalita, kvantita odvodenej práce, veľkosť práceschopného a ochotného obyvateľstva a priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok.

Podľa Lisého dopyt po práci je tvorený zo strany podnikov. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po statkoch, ktoré sa týmito faktormi vyrábajú a zároveň ceny výrobného faktora závisia od ceny výrobkov a nie naopak.

Podľa Alexy a Antálovej dopyt po práci závisí od nasledujúcich podmienok a to od citlivosti dopytu po vyrábanom tovare na zmeny v cene, od možnosti ľahkosti substitúcie kapitálu prácou, od podielu nákladov na pracovnú silu na celkových nákladoch a od elasticity ponuky substitučných výrobných faktorov.  

Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, ktorí tvoria všetci ľudia, ktorí pracujú, ale do práceschopného obyvateľstva zaraďujeme nezamestnaných.

Ponuka práce závisí od ochoty ľudí pracovať za určitú mzdu. Ponuka práce závisí od populácie a jej ochoty rozdeliť si čas na pracovný a voľný.

Podľa Alexy a Antálovej ponuka práce závisí od hraničných nákladov domácnosti pri vynakladaní práce. Domácnosť je v rovnováhe ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša, t.j. reálnej mzde.

Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb.

Podľa Fuchsa práca je výrobným faktorom, ktorý sa vyznačuje množstvom špecifík. Je to predovšetkým ľudská činnosť, ľudská námaha. Práca je vykonávaná človekom preto, aby uspokojoval svoje potreby. Ide o cieľavedomú a účelovú činnosť. Kvalita práce závisí od rôznych telesných a duševných schopností a talentu. Schopnosť vykonávať prácu nazývame pracovnou silou a je ju možné rozvíjať.

Zvláštnosťou výrobného faktora práca je to, že bezprostredne vplýva na tvorbu hodnôt, produkciu tovarov a služieb tým, že pri tvorbe hodnôt práca účelne uvádza do pohybu ostatné výrobné faktory. Je teda základnou podmienkou existencie človeka a spoločnosti.

• Trh kapitálu

Trh kapitálu je trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom kapitál.

Dopyt po kapitále je odvodeným dopytom a závisí od dopytu po tých tovarov, ktoré daný kapitál v konečnom dôsledku vyrába.

Podľa Arendáša investovanie úzko súvisí s dopytom po kapitáli. Dopyt po kapitáli závisí od dopytu po výrobkoch a službách, kde sú pomocou kapitálu produkované. Čím vyšší je dopyt po hotových výrobkoch tým väčší bude s pravdepodobnosťou dopyt po kapitáli. V tomto zmysle dopyt po kapitáli je odvodeným dopytom, rovnako ako je tomu pri dopyte po iných výrobných faktoroch. Významnú úlohu pri dopyte po kapitáli hrá úroková miera, ktorá sa dá vyjadriť ako pomer medzi úrokom a vloženou sumou investovaných prostriedkov a môžeme ju definovať ako alternatívny náklad obstaraného kapitálu. S rastom úrokovej miery klesá dopyt po kapitáli a naopak.

Podľa Uramovej ponuku po kapitáli tiež ovplyvňujú rôzne faktory. Okrem množstva a ceny kapitálových statkov, ich kvality a výkonnosti ponuku určujú i také faktory ako účel a alternatívna možnosť ich použitia, očakávania ekonomických subjektov o vývoji inflácie a úrokovej miery, nástroje hospodárskej politiky štátu, počet výrobcov kapitálových statkov a podobne. V rámci ponuky kapitálu musíme rozlišovať medzi jednotlivými druhmi kapitálu. 

Pri tvorbe kapitálu majú rozhodujúcu úlohu úspory a tie závisia od výšky vytvoreného dôchodku.

Akumulácia kapitálu je proces, v ktorom sa pomocou investícii vytvárajú nové kapitálové statky.

Reálna akumulácia kapitálu predstavuje čisté investície, ktoré sú predpokladom rozširovania výroby.

Podľa Jurečku kapitál sa odlišuje od ostatných výrobných faktorom tým, že je výsledkom predchádzajúcej výroby. Sú to teda statky, ktoré boli vyrobené a pomocou nich sa vyrábajú iné statky. Kapitálové statky nie sú určené pre konečnú spotrebu, ale spotrebujú sa vo výrobe. Príkladom môžu byť stroje, zariadenia, nástroje, počítače, všetko čo bolo vyrobené a je použité vo výrobe. Kapitálové statky, ktoré sa zúčastnia výrobného procesu opakovane nazývame fixným kapitálom. Patria sem budovy, stroje, zariadenia. Naopak materiál, polotovary a hotové výrobky nazývame obežným kapitálom. V tomto zmysle sa kapitál nazýva kapitálom reálnym alebo niekedy tiež fyzickým. K tomuto kapitálu sa úzko viaže aj špecifický druh kapitálu, ktorý má nehmotnú podobu know-how, image firmy, softvér a podobne.

Podľa Uramovej kapitál má mnoho foriem. Hmotný kapitál predstavujú stroje, zariadenia, výrobné haly, dopravné prostriedky alebo zásoby materiálu a hotových výrobkov. Kapitálové statky ako statky dlhodobej spotreby pôsobia vo výrobnom procese dlhodobo a postupne sa opotrebúvajú.

• Trh pôdy

Trh pôdy je trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom pôda.

Dopyt po pôde je odvodeným dopytom. Zmena dopytu po pôde nevyvolá v príslušnom období zmenu ponuky pôdy, ale zmenu v cene.

Dopyt po poľnohospodárskych produktoch podmieňuje dopyt po pôde.

Krivka dopytu po pôde má strmší tvar, čo vyjadruje skutočnosť, že cena výrobného faktora nereaguje hneď na zmenu v dopyte po produktoch pôdy, ale až po určitom období.

Dopyt po pôde je určovaný hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu.

Krivka dopytu po pôde sa vypočíta ako renta mínus hraničný produkt pôdy.

Ponuku po pôde výrazne ovplyvňujú osobitnosti tohto výrobného faktora, to znamená, že je darom prírody, jej množstvo je obmedzené, nemožno pôdu reprodukovať. Ponuka pôdy na trhu je nepružná. Pôdu môžeme prenajímať za rentu alebo predávať.

Trh pôdy slúži na prenajímanie, predávanie a kupovanie pôdy.

Pôda ako výrobný faktor sa využíva na poľnohospodárske účely, kde je pôda základným výrobným činiteľov a pôda ako výrobný faktor sa využíva na nepoľnohospodárske účely, kde pôda slúži na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti.

Podľa Samuelsona a Nordhausa jednou zo zvláštnosti pôdy je, že celková ponuka je fixovaná prírodou a spravidla ju nemožno zvýšiť.

Renta je poplatok za prenájom pôdy. Nazývame ju aj čistá ekonomická renta. Je to poplatok za právo užívania pôdy alebo iného nereprodukovateľného faktora. Renta nie je trhová cena. Renta je zhodnotenie, čo nám ten výrobný faktor prináša.

Charakteristika renty ako výrobného faktora podľa spracovanej knihy Ekonómia je nasledujúca:

Cena pôdy ako výrobného faktora sa určuje ako cena iných statkov vzájomných vzťahov medzi dopytom po pôde a ponukou pôdy.

Pôda nie homogénny výrobný faktor a jej rozdielnosti ovplyvňuje kvalita pôdy a poloha pôdy.

Medzi dva základné príčiny nezaťaženia zdrojov rentou patria neexistencia vlastníkov a niekedy je nemožné resp. veľmi drahé merať využívanie zdrojov.

Renta je dôchodkom vlastníka pôdy, jej zdanením sa zníži jej dôchodok, daň dopadá na vlastníka výrobného faktora

Zdanenie renty nemení ekonomické správanie jednotlivých subjektov. Domácnosti nereagujú, lebo pre nich sa cena nemení, správanie majiteľov sa tiež nemení, lebo ponuka pôdy je fixná, neelastická. Zdanenie neovplyvní efektívnosť ekonomiky, lebo celkový objem produkcie sa nemení.

Štát prispieva výrobcom k cene istou sumou ( subvenciou), spotrebitelia tak môžu nakupovať za nižšie ceny.

Iným zásahom je štátny intervenčný nákup poľnohospodárskej produkcie, to znamená vytvorenie si rezerv pre neúrodné roky.

Podľa Lisého pod pojmom pôda resp. prírodne zdroje sa v ekonómii označuje poľnohospodárska pôda, pozemky, na ktorých sú postavené továrne a domy, ale rovnako aj všetky prírodné zdroje, čí už ide o energetické zdroje, neenergetické suroviny, lesy či vodné toky, ktoré človek využíva k výrobe statkov a služieb. Nakoniec aj naše životné prostredie vrátane vzduchu, ktorý dýchame, môžeme považovať za súčasť prírodných zdrojov ekonomiky. Jej množstvo a kvalita je daná prírodou a nie ekonomickou činnosťou ľudí.

1. Finančný trh

Finančný trh sa delí na peňažný a kapitálový, devízový trh, trh drahých kovov a poistný trh. Do peňažného trhu patria banky a podnikatelia a do kapitálového trhu patria úver, pôžička a veľké sumy.

Finančný trh predstavuje určitý finančný systém, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého ekonomického systému.

Na finančnom trhu sa sustreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, utvára sa jeho cena, za ktorú sú subjekty finančného trhu ochotné uskutočňovať finančné operácie a transakcie.

Peňažný trh predstavuje trh s krátkodobými finančnými operáciami. Kapitálový trh je charakteristický dlhodobými finančnými operáciami.

Subjekty finančného trhu sú emitenti, investori a sprostredkovatelia.

Finančný systém je súbor trhov, inštitúcii, zákonov, regulácii a techník.

Primárnou úlohou finančného systému je premiestniť vzácny pôžičkový kapitál od tých, čo šetria, k tým čo si požíčiavajú na spotrebu a investície.

Finančné trhy sú jadrom finančného systému

Funkcie finančného trhu sú depozitná funkcia, funkcia zabezpečenia bohatstva, funkcia likvidity, kreditná funkcia, platobná funkcia, funkcia ochrany proti riziku a politická funkcia.

Peňažný trh je kanál pre výmenu finančných aktív za peniaze, peňažný trh sa sústredí na krátkodobé potreby, prechodné hotovostné deficity. Peňažný trh sa sústredí na krátkodobé hotovostné požiadavky kooperácii.

Podľa Chovancovej a kolektívu finančný trh je miestom, kde sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt rôznych ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú na investovanie.

Inými slovami prostredníctvom finančného trhu sa presúvajú prostriedky od tých, ktorí majú prebytok, k tým, ktorí spotrebúvajú viac ako sú ich príjmy a nevyhnutne tieto prostriedky potrebujú.

Podľa Tkáčovej a kolektívu finančný trh predstavuje systém vzťahov, inštitúcii a nástrojov umožňujúcich akumulovať a rozmiestňovať voľné finančné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe vzťahu dopytu a ponuky.

Podľa Tkáčovej úlohou finančného trhu je vytvárať súlad medzi úsporami a investíciami, a to presunom finančných prostriedkov od subjektov s prebytkom finančných prostriedkov k subjektom s ich nedostatkom.

1. Aké je delenie trhu z hľadiska počtu tovarov?

Trh z hľadiska počtu tovarov sa delí na agregátny a čiastkový trh

Aké je vysvetlenie delenia trhu z hľadiska počtu tovarov?

1. Agregátny trh

Agregátny trh je súhrn všetkých tovarov a služieb.

1. Čiastkový trh

Čiastkový trh je predaj a kúpa jedného tovaru alebo služby.

1. Aké je delenie trhu z hľadiska stupňa organizovanosti?

Trh z hľadiska stupňa organizovanosti sa delí na organizovaný a neorganizovaný trh.

Aké je delenie trhu z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu?

Trh z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu sa delí na voľný a regulovaný trh.

1. Aké je delenie trhu z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom?

 Trh z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom sa delí na legálny a čierny trh.

1. Aké je delenie trhu z hľadiska toho čí je alebo nie je regulovaný?

Trh sa delí z hľadiska toho čí je alebo nie je regulovaný na voľný a viazaný trh.

1. Aké je vysvetlenie delenie trhu z hľadiska toho čí je alebo nie je regulovaný?
2. Voľný trh

Voľný trh sa vyznačuje pružným dopytom a ponukou.

1. Viazaný trh

Hlavným znakom viazaného trhu je ten, že ponuka a dopyt sú určitým spôsobom regulované.

1. Aké je ďalšie delenie trhu?

Trh sa ďalej delí na diskontný trh, medzibankový trh, trh s depozitnými certifikátmi, trh s cennými papiermi miestnych samospráv a medzipodnikový trh.  

1. Aká je špecifická forma trhu?

Špecifickou formou trhu je burza.

1. Aká je charakteristika burzy?

Burza je špecifická, vysoko organizovaná forma trhu, na ktorej sa obchoduje s tovarmi, cennými papiermi, devízami, poistkami a podobne.

Burza je osobitným spôsobom organizovaný trh, ktorý sa koná pravidelne na určitom mieste a v určitom čase.

1. Aké sú špecifiká burzy?

Špecifiká burzy sú nasledujúce:

1. Na vykonanie obchodov na burze treba zvláštne povolenie
2. Druhy obchodov sú presne určené
3. Tovar musí byť schválený vedením burzy
4. Obchoduje sa s určitým množstvom
5. Čas a miesto sú presne určené burzovými orgánmi
6. Existuje flexibilita cien, množstva, ponuky a dopytu
7. Obchoduje sa so zastupiteľným tovarom
8. Tovar, ktorý je predmetom obchodu, nie je fyzicky prítomný
9. Aký je význam burzy?

Burzy sa často označujú za barometer ekonomiky, pretože citlivo reagujú na vývoj hospodárskej a politickej situácie vo svete.

Na jednotlivých burzách sa obchoduje iba s určitými druhmi tovaru, ktoré boli na obchodovanie pripustené a sú riadne kódované.

1. Aký má charakter burzový trh?

Burzový trh má charakter obojstrannej aukcie.

1. Aké sú funkcie burzy?

Funkcie burzy sú obchodná funkcia, informačná funkcia, alokačná funkcia a funkcia špekulácie.

1. Aké je vysvetlenie týchto funkcii burzy?
2. Obchodná funkcia

Burza je trh, kde má súčasný majiteľ určitého tovaru možnosť tento tovar predať za cenu, ktorá je výsledkom stretu dopytu a ponuky na tomto burzovom trhu

1. Informačná funkcia

Výsledkom informačnej funkcie je stanovenie aktuálneho kurzu určitého tovaru.

1. Alokačná funkcia

Táto funkcia je aktuálna vtedy, keď je organizovaný priamy trh s týmito nástrojmi.

1. Funkcia špekulácie

Špekuláciu môžeme chápať ako činnosť zameriavanú na adekvátne posúdenie a odhad určitých okolností a faktorov, ktoré budú v budúcnosti ovplyvňovať a utvárať ceny investičných nástrojov.

1. Kto tvorí burzové publikum?

Burzové publikum tvoria nepriami účastníci, priami účastníci, burzoví sprostredkovatelia a makléri.

1. Aké sú typy burzy?

Typy búrz sú peňažné a tovarové.

1. Aký je rozdiel medzi nimi?
2. Peňažné burzy

Obchoduje sa na nich s cennými papiermi a devízami. Najznámejšie peňažné burzy sú v New Yorku, Londýne, Paríži a Tokiu.

Peňažná burza v širšom zmysle slova je burza cenných papierov, tzv. efektívna burza a peňažná burza v užšom zmysle slova je valutová burza, devízová burza, tovarová burza, burza služieb a burza lodného priestoru.

1. Tovarové burzy

Obchoduje sa tu s obilím, kávou a zlatom.

1. Aké sú ďalšie typy burzy?

Ďalšie typy burzy sú peňažné burzy, devízové burzy, opčné burzy, termínované burzy, burzy služieb, burza futures a promptné obchody.

1. Aké sú hlavné kategórie trhu?

Hlavné kategórie trhu sú trhové subjekty, trhová konkurencia a ponuka, dopyt a trhová cena.

1. Aké sú kroky pri stanovovaní segmentácie trhu?

Kroky pri stanovovaní segmentácie trhu sú nasledujúce 

1. prieskum trhu a vytvorenie kritérií pre segmentáciu,
2. profilovanie zákazníkov na základe segmentačných kritérií do relatívne homogénnych skupín, určenie veľkosti segmentov a vytvorenie ich profilov
3. výber cieľového segmentu spoločnosti, na ktorý sa bude pozerať.
4. Aké sú kritéria segmentácie trhu?

Kritéria segmentácie trhu sú geografické, demografické, socioekonomické, psychologické kritérium a nákupné správanie.

1. Aké je vysvetlenie týchto kritérií segmentácie trhu?
2. Geografické kritérium segmentácie trhu

Geografické kritérium segmentácie trhu je priestorové rozdelenie zákazníkov podľa štátov, krajov a miest.

1. Demografické kritérium segmentácie trhu

Demografické kritérium segmentácie trhu je rozdelenie obyvateľstva podľa veku, pohlavia, rodinného stavu náboženstva.

1. Socioekonomické kritérium segmentácie trhu

Socioekonomické kritérium segmentácie trhu je rozdelenie obyvateľstva podľa ekonomického statusu, vzdelania a príjmu.

1. Psychologické kritérium segmentácie trhu

Psychologické kritérium segmentácie trhu je rozdelenie obyvateľstva podľa psychologického profilu a medzi prvky psychologického profilu patria životné záujmy, postoje a hodnoty.

1. Nákupné správanie

Nákupné kritérium segmentácie trhu je rozdelenie obyvateľstva podľa frekvencie a rozsahu nákupov a podľa lojality.

1. Aké sú najčastejšie využívané kritéria segmentácie trhu?

Najčastejšie využívané kritéria segmentácie trhu sú psychologické kritéria a nákupné správanie.

1. Aký je prínos segmentácie trhu?

Prínosom segmentácie trhu je pre spoločnosť, že sa vie sústrediť na konkrétny cieľový trh.

Aké sú subjekty trhu?

Subjekty trhu sú domácnosti, podniky, štát, zahraničné subjekty.

1. Aké je vysvetlenie týchto subjektov trhu?
2. Domácnosti

Cieľom domácnosti je uspokojiť svoje potreby. Domácnosti kupujú výrobky a služby a predávajú výrobné faktory ( práca, pôda, kapitál).

Ak však nemajú na to peňažné prostriedky, najprv musia predať výrobné faktory, ktoré vlastnia na trhu výrobných faktorov.

1. Podniky

Podniky sa snažia maximalizovať zisk. Podniky kupujú výrobné faktory ( práca, pôda, kapitál) a predávajú výrobky a služby.

Nakupujú teda výrobné faktory s využitím ktorých v reprodukčnom procese produkujú statky, aby ich mohli so ziskom predať na trhu tovarov a služieb.

1. Štát

Štát sa snaží zabezpečiť blahobyt obyvateľstva. Štát kupuje výrobné faktory ( práca, pôda, kapitál) a predáva výrobky a služby.

Štát je sám spotrebiteľom, keďže nakupuje tovary a služby.

Špecifickosť štátu je v tom, že zasahuje vtedy, keď zlyháva ekonomický systém.

Zároveň je štát v určitom smere regulátorom trhu, keď ako autorita ovplyvňuje ekonomické procesy, zasahuje do činnosti trhu, tým že ho reguluje alebo stimuluje.

1. d) Zahraničné subjekty

Zahraničné subjekty vstupujú do ekonomiky zvonka, treba brať do úvahy rôzne politiky štátov, tam patria napríklad politiky ciel a embarga. 

1. Aké sú úlohy trhu?

Úlohy trhu sú prenos informácii, rozdeľovanie dôchodkov a poskytovanie podnetov pre správanie výrobcov a spotrebiteľov.

Úlohy trhu môžu byť informačné, stimulačné a rozdeľovacie.

Aké je vysvetlenie týchto úloh?

1. Prenos informácii

Základnou jednotkou informácie je cena tovaru, to znamená, že poskytuje informácie všetkým trhovým subjektom o cene.

1. Rozdeľovanie dôchodkov

Princípom tejto úlohy trhu je prispievanie k rozdeľovaniu dôchodkov medzi vlastníkov výrobných faktorov.

1. Poskytovanie podnetov pre správanie výrobcov a spotrebiteľov

Princípom tejto úlohy trhu je podnecovanie a motivovanie k správaniu a rozhodovaniu podnikateľov a spotrebiteľov.

1. Informačná úloha

Princípom informačnej úlohy o trhu sú informácie o cene, dopyte a ponuke.

1. Stimulačná úloha

Trh podnecuje a motivuje správanie a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov.

1. Rozdeľovacia úloha

Trh prispieva k rozdeľovaniu dôchodkov medzi jednotlivých vlastníkov výrobných faktorov.

1. Aké sú základné ekonomické otázky v súvislosti s trhom?

Základné ekonomické otázky v súvislosti s trhom patria čo sa má vyrábať a v akých množstvách, ako sa majú tovary vyrábať, pre koho vyrábať tovary a služby.

1. Aké je vysvetlenie týchto základných otázok v súvislosti s trhom?
2. Čo sa má vyrábať a v akých množstvách

Mali by sa vyrábať také tovary, o ktoré majú spotrebitelia záujem a sú ochotní si ich kúpiť.

1. Ako sa majú tovary vyrábať

Najlepším spôsobom, ako sa môžu výrobcovia vyrovnať s cenovou konkurenciou a maximalizovať svoj zisk je udržať náklady na minimálnej úrovni a to využívaním efektívnych výrobných metód.

1. Pre koho vyrábať tovary a služby

Táto otázka znamená stanoviť si klientelu, je určené ponukou a dopytom na trhu výrobných faktorov. Tu sa určujú mzdové sadzby, pozemkové renty, úroková miera a zisk.

1. Aké sú stupne veľkosti trhu?

Stupne veľkosti trhu sú miestny, regionálny, národný a medzinárodný trh.

1. Aký je princíp externalit na trhu?

Pri pôsobení trhového mechanizmu vznikajú externality , číže vedľajšie účinky ekonomických aktivít ľudí neprechádzajúce trhom, to znamená, že náklady prípadne výnosy z externalit prechádzajú na tretie osoby, ktorým prinášajú ujmu alebo zisk.

1. Aké poznáme externality?

Externality môžu byť pozitívne a negatívne.

1. Aké je vysvetlenie týchto typov externalit?
2. Pozitívne externality

Pozitívne externality sú užitočné efekty výroby a medzi ne patria infraštruktúra, kanalizácia a osvetlenie.

1. Negatívne externality

Negatívne externality vznikajú v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia a medzi ne patria znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia.

1. Aké sú štátne zásahy do trhovej ekonomiky?

Medzi najzávažnejšie dôvody, pre ktoré musí vstupovať štát do trhovej ekonomiky patria:

1. Trh nie je schopný fungovať efektívne
2. Trh nie je schopný v požadovanej miere poskytnúť verejné statky
3. Trh akceluruje rozdiely medzi ľuďmi v majetkovej a príjmovej oblasti
4. Trh vykazuje tendenciu k nestabilite
5. Trh uskutočňuje nevhodnú alokáciu zdrojov medzi prítomnosťou a budúcnosťou
6. Aká je charakteristika trhovej rovnováhy?

V priesečníku dopytu a ponuky dochádza k trhovej rovnováhe.

1. Aká je charakteristika rovnovážnej ceny?

Rovnovážna cena je cena, za ktorú sú obe strany ochotné prispieť k dohode. Vo všeobecnosti platí, že v danom období a v daných podmienkach existuje len jedna rovnovážna cena.

1. Akým situáciám môže dôjsť na trhu?

Na trhu môže dôjsť k prebytku a nedostatku statkov a služieb.

1. Aký je rozdiel medzi prebytkom a nedostatkom statkov a služieb?
2. Prebytok statkov a služieb

Prebytok statkov a služieb vzniká vtedy, ak cena je vyššia ako je rovnovážna cena.

1. Nedostatok statkov a služieb  

Nedostatok statkov a služieb vzniká vtedy, ak cena je nižšia ako je rovnovážna cena.

1. Aké sú úlohy únie kapitálových trhov?

Úlohy únie kapitálových trhov sú nasledujúce

1. Ponúkať nové príležitosti pre investorov a sporiteľov
2. Vytvoriť viac inkluzívnu a odolnú ekonomiku
3. Poskytovať služby podnikom s vyššou šancou financovania pri nižších nákladoch
4. Aké sú problémy únie kapitálových trhov?

Problémy únie kapitálových trhov sú nasledujúce:

1. Fragmentované daňové systémy jednotlivých krajín
2. Oddelené vnútroštátne trhy v oblasti služieb, energetiky a dopravy
3. Rôznorodé pravidlá, normy, postupy v oblasti elektronického obchodu v jednotlivých krajinách Európskej únie
4. Zložité pravidlá uznávania odborných kvalifikácii