Adam Smith – Zahraničný obchod, deľba práce, protimerkantilizmus, protifyziokratizmus

Adam Smith – Zahraničný obchod, deľba práce, protimerkantilizmus, protifyziokratizmus

1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Adam Smith?

Adam Smith sa narodil 5.júna 1723 a zomrel 17.júla 1790.

1. Vieme presný dátum narodenia Adama Smitha?

Presný dátum Adama Smitha nepoznáme, 5.jún 1723 je v skutočnosti dátumom jeho krstu.

1. Kde sa narodil a kde zomrel Adam Smith?

Adam Smith sa narodil v Kirkcaldy, Škótsko a zomrel v Edinburgh, Škótsko.

1. Aké povolania mal otec Adama Smitha?

Otec Adama Smitha bol syn colného úradníka.

1. Aké bolo meno matky Adama Smitha?

Meno matky Adama Smitha bolo Margaret Douglasová

1. Kto bol Adam Smith?

Adam Smith bol škótsky filozof, etik, sociológ, politický ekonóm, univerzitný profesor a zakladateľ modernej politickej ekonómie, t.j. klasickej ekonómie.

Adam Smith je často považovaný za zakladateľa modernej ekonómie a jedného z najznámejších obhajcov slobodného trhu

1. Aký bol život Adama Smitha?

Osud sa s Adamom Smithom príliš nemaznal. Mal poruchu reči, kvôli ktorej bol často terčom posmeškov od spolužiakov. V pomerne mladom veku začal trpieť neurotickými prejavmi, kvôli čomu sa u neho vyvinul silný nervový tik v tvári.

Možno aj to bol dôvod, prečo sa rodák z malého škótskeho mestečka Kirkcaldy asi 20 km severne od Edinburghu Adam Smith už od detstva radšej obklopoval knihami než spoločnosťou ľudí. Vďaka tomu sa vypracoval na špičkového mysliteľa. 

Ku knihám ho odmalička viedla nábožensky založená matka Margaret Douglasová, ktorá bola poslankyňou škótskeho parlamentu. 

Keď mal Adam Smith približne 4 roky, tak ho uniesla skupina cigánov, jeho strýko sa ho vybral hľadať a čoskoro ho vrátil jeho matke. Smithov životopisec John Rae, túto príhodu sarkasticky okomentoval, že Adam Smith by bol býval veľmi mizerný cigán.

Vo veku 15 rokov Adam Smith začal študovať na Univerzite v Glasgove filozofiu. Už tam začal rozvíjať svoj zmysel a vášeň pre slobodu, racionalitu a slobodný prejav.

Adam Smith bol veľmi dobrý žiak a rýchlo si získaval reputáciu. Raketovým tempom napredoval aj v akademickom vzdelávaní. Školu v Glasgowe ukončil už ako 17-ročný a na postgraduálne štúdiá zamieril do Oxfordu.

V roku 1740 Adam Smith vstúpil do Baliol College na univerzite v Oxforde, ale ako poznamenal Wiliam Robert Scott Oxford tých čias bol iba málo, ak vôbec, naklonený tomu, čo sa malo stať jeho životným dielom.

Štúdium na Oxfordskej univerzite Adam Smith považoval za „intelektuálne utlmujúce“ a výrazne menej kvalitné ako na univerzite v Glasgowe. Dobrým príkladom boja proti vzdelávaniu môže byť to, keď predstavitelia Oxfordskej univerzity našli Smitha ako číta dielo Dávida Huma s názvom Pojednanie o ľudskej prirodzený. Adam Smith bol za čítanie diela potrestaný a kniha mu bola skonfiškovaná.

V roku 1746 Adam Smith odišiel z Oxfordskej univerzity

V roku 1748 Adam Smith začal verejne prednášať pod patronátom Lorda Kamessa. Časť jeho prednášok sa venovala rétorike a štylizácii, no neskôr sa začal Adam Smith viac venovať pokroku bohatstva. Práve vtedy vysvetlil ekonomickú filozofiu zjavného a jednoduchého systému prirodzenej slobody.

Smith sa ako 27-ročný stal profesorom na univerzite v Glasgowe. Rýchlo si budoval meno aj sieť prominentných kontaktov. Dlhé večery trávil v diskusiách s poprednými politikmi, vynálezcami, a filozofmi. Medzi jeho najbližších priateľov patrili napríklad filozof Dávid Hume a inžinier James Watt. S nimi Smitha spájalo najmä to, že všetci traja boli významnými škótskymi rodákmi a patriotmi. 

Niekedy okolo roku 1750 Adam Smith stretol Davida Huma, s Dávidom Humom sa stali najbližší priatelia.

V roku 1751 Smitha poverili miestom profesora logiky na Univerzite v Glasgowe, na Univerzite v Edinburghu.

V roku 1752 Adam Smith prešiel na miesto profesora logiky.

V roku 1759 bola uverejnená jeho teória s názvom Teória morálnych pohnútok.

V ďalšom období sa Adam Smith začal viac zaoberať ekonómiou a právom, etike sa venoval menej.

Na konci roku 1763 Adam Smith získal lukratívne miesto tútora mladého vojvodu z Buccleuch a vzdal sa zároveň svojej profesúry.

V rokoch 1764 až 1766 cestoval so svojim žiakom po Francúzsku, kde sa zoznámili s osobnosťami ako Voltaire, Jean-Jaques Rouseau, Turgot a Jean D´ Alembert.

V roku 1776 Adam Smith vydal svoje vrcholné dielo s názvom Bohatstvo národov.

Adam Smith si rovnako ako väčšina predchodcov kládol otázku, čo je zdrojom národného bohatstva.

Vo svojom diele Bohatstvo národov sa zaoberal otázkami, ktoré sa neskôr stali hlavnými témami klasickej politickej ekonómie a to neviditeľná ruka trhu, rast a meranie národného bohatstva, teória hodnoty a rozdeľovania.

Adam Smith kládol dôraz predovšetkým na slobodu obchodu. Smith zdôrazňoval, že zdrojom rastu bohatstva je práca, predovšetkým zdôrazňoval deľbu práce. Národné hospodárstvo tak funguje ako systém, ktorý je schopný bez štátnych zásahov uchovať sám seba v rovnováhe.

V roku 1778 sa spolu so svojou matkou presťahoval do Edinburghu, kde ho vymenovali na miesto colného komisára v Škótsku. Táto funkcia ho dostala do nepríjemného postavenia, lebo bol nútený potláčať pašovanie.

Pred svojou smrťou Adam Smith vyjadril sklamanie z toho, že za svojho života nedosiahol toľko, koľko mohol.

V Edinburghu 19.júla 1790 napokon podľahol bolestivej chorobe. Značnú časť svojho majetku venoval na dobročinné ciele, nikdy sa neoženil a nemal žiadne deti.

1. Kto boli hlavní predstavitelia klasickej školy?

Hlavní predstavitelia klasickej školy boli Wiliam Petty, Adam Smith a Dávid Ricardo.

1. Na akú teóriu sa sústreďovali títo predstavitelia?

Títo predstavitelia sa sústreďovali na tzv. teóriu pracovnej hodnoty.

1. Aký je princíp tejto teórie?

Podľa tejto teórie veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho výrobu.

1. Odkedy dokedy bola v histórii klasická ekonómia?

Obdobie klasickej školy politickej ekonómie sa vymedzuje od vydania diela Bohatstvo národov až po rok 1871, ktorý je považovaný za počiatok tzv. marginalistickej revolúcie.

1. Kde sa rozvíjala klasická ekonómia?

Klasická ekonómia sa rozvíjala hlavne v Anglicku a vo Francúzsku, pričom anglická vetva bola väčšia a významnejšia.

1. Kedy dosiahla klasická ekonómia svoj vrchol?

Klasická ekonómia dosiahla svoj vrchol v dielach Adama Smitha, Dávida Ricarda a Johna Stuarta Milla.

1. Aká je hlavná príčina klasickej školy ekonómie?

Hlavná príčina vzniku nového spôsobu ekonomického myslenia spočíva v tom, že v Európe prebiehala ďalšia vlna odporu proti vladnúcim absolutistickým režimom. Tiež dochádzalo k významným vedeckým objavom a technologickým zmenám

1. Ako ekonómovia poňali klasickú ekonómiu?

Klasickí predstavitelia poňali politickú ekonómiu ako vedu o tvorbe a rozdeľovaní bohatstva.

Predmetom skúmania klasickej politickej ekonómie boli najmä vznik a rozdeľovanie národného bohatstva, kde sa veľký dôraz kládol na hospodársky rast.

Klasickí ekonómovia skúmali ekonomickú rolu veľkých spoločenských tried ako sú kapitalisti, pracovníci a pozemkoví vlastníci.

Hlavnou postavou v klasickej ekonómii bol kapitalista- tvorca mzdového fondu, ktorý investoval a podnecoval ekonomický rast.

Vzhľadom na to, že klasická politická ekonómia bola zameraná na tvorbu a rozdeľovanie národného bohatstva tvorili ju významné súčasti a to teória hodnoty a teória rozdeľovania.  

Klasická teória hodnoty mala charakter nákladovej teórie, to znamená cena výrobku bola určená jeho nákladmi. Moderná ekonómia opustila pojem hodnota a nahradila ho využívaním termínu cena.

Teória rozdeľovania vysvetľuje zisk, mzdy a pozemkové renty ako dôchodky troch spoločenských tried.

Napokon bola oddelená klasická teória hodnoty od klasickej teórie rozdeľovania, čím pojali mzdu ako existenčné minimum a kapitál ako mzdový fond.

Smith sa snažil nájsť vnútornú hodnotu tovarov, a to prostredníctvom rozlíšenia úžitkovej a výmennej hodnoty tovaru.

Obdobie klasickej školy bolo jednou vývojovou etapou v celkovom historickom vývoji ekonómie, ktorá sa snažila spoznať na akých princípoch funguje hospodárske dianie.

V súčasnosti sa s autormi klasickej školy dnešný svet nestotožňuje. Vtedajšími závermi by sa pravdepodobne dnes neuspelo, pretože v niektorých prípadoch z dnešnej doby sa potvrdzuje, že tržná ekonomika bez štátnych zásahov sa nezaobíde. Určité oblasti hospodárstva, ktoré by sa v súkromnom sektore nerozvíjali a pre danú zem sú nevyhnutné, zostanú vždy pod vplyvom štátnej moci.

1. Z akého paradoxu vychádzal Adam Smith pri vysvetľovaní vnútornej hodnoty tovarov?

Adam Smith pri vysvetľovaní vnútornej hodnoty tovarov vychádzal z paradoxu vody a diamantu.

1. Čo je hlavným princípom paradoxu vody a diamantu?

Vysoko užitočná voda má nízku výmennú hodnotu, zatiaľ čo takmer neužitočný diamant má výmennú hodnotu vysokú.

1. Aký je záver z tohto paradoxu?

Výmenná hodnota nezávisí na hodnote úžitkovej.

1. Autorom, ktorej knihy je Adam Smith?

Adam Smith je autorom knihy s názvom Bohatstvo národov.

1. Aký je význam knihy Adama Smitha s názvom Bohatstvo národov?

Ústredným odkazom tejto knihy je to, že ľudia si navzájom pri nasledovaní svojich sebeckých záujmov slúžia, a to zvyčajne ešte lepšie, ako keby si chceli slúžiť zámerne.

Význam diela je v tom, že veľkou mierou prispelo k vytvoreniu ekonómie a jej vyprofilovaniu ako samostatnej systematickej disciplíny.

V západnom svete je pravdepodobne najvýznamejšia kniha o ekonómii, ktorú kedy vydali. Táto kniha sa stala manifestom proti merkantilizmu.

V čase jej vydania panovala v Británii aj Amerike veľká podpora myšlienky voľného obchodu. Tento nový postoj sa zrodil z ekonomických ťažkostí a chudoby spôsobenej americkou vojnou za nezávislosť.

Bohatstvo národov odmieta aj fyziokratickú školu, ktorá zdôrazňovala význam pôdy. Na rozdiel od fyziokratov Adam Smith bol presvedčený, že práca je rovnocenný výrobný faktor a že deľba práce bude viesť k výraznému zvýšeniu výroby.

Bohatstvo národov bolo úspešné do tej miery, že napokon viedlo k odkloneniu sa od predchádzajúcich ekonomických učení.

Ťažiskom Bohatstva národov je myšlienka, že voľný trh hoci vyzerá neusporiadane a neviazane , je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov takzvanou neviditeľnou rukou.

Smith veril, že hoci ľudí často vedie lakomstvo a sebecké pohnútky, konkurencia na voľnom trhu pôsobí na prospech spoločnosti ako celku. No predsa si zachoval ostražitý postoj voči obchodníkom a bol proti vytváraniu monopolov.

Adam Smith vo svojom diele napadol zastarané vládne reštrikcie, ktoré podľa jeho názoru bránili k expanzii priemyslu. Táto teória získala názov laissez faire, voľne preložené ako nechať pracovať bez zásahov. V ďalšom období táto teória ovplyvnila vládnu legislatívu, mimoriadne výrazne v 19.storočí.

Kniha Bohatstvo národov sa nepochybne stala trvalým klenotom svetovej ekonomickej literatúry a je zaslúžené nazývaná bibliou ekonómie.

Frekvencia citácii a odkazov v novopublikovaných článkoch, štúdiách, monografiách, učebniciach a encyklopédiách 240 rokov po prvom vydaní tohto diela je výnimočná.

Z tohto intelektuálneho zdroja nečerpajú len ekonómovia a historici, ale aj filozofi, etici, sociológovia, právnici a zástupcovia ďalších profesii.

1. O čom hovorí Smithovo dielo Bohatstvo národov?

Jednotlivec sa stále snaží, aby jeho produkt na trhu uspel pri najväčšej dosiahnutej hodnote

Trh riadi neviditeľná ruka trhu, voľný trh dokáž perfektne fungovať bez vonkajších zásahov.

Každý jednotlivec sledujúci svoj sebecký záujem podporuje všeobecný blahobyt, pretože nevedomky svojou neviditeľnou rukou riadi trh.

Ľudia si tak navzájom pri sledovaní svojich sebeckých záujmov slúžia zvyčajne ešte lepšie, ako keby si chceli slúžiť zámerne.

Neviditeľná ruka tak vedie jednotlivca k cieľu, ktorým je trhová ekonomika. Jej hlavným hnacím motorom sú mimoekonomické ciele jednotlivcov.

Bohatstvo národov je podľa Adama Smitha súhrnom individuálnych bohatstiev. Bohatstvo národov rastie iba vtedy, keď rastú individuálne bohatstvá jednotlivcov. Bohatstvo jednotlivca rastie iba jeho vlastným usilím, prácou, motiváciou, sporením a investovaním.

Správanie na trhu nie je chaotické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale riadi sa podobnými mechanizmami ako príroda.

Smith prvý spoznal, že honba jednotlivcov za ziskom je to, čo prispieva k bohatstvu celého národa a nie je to teda žiadne zlo. Práve naopak. Tým, že hostinský realizuje zisk na jedle, ktoré sám pripravil, prospeje nám ( nemáme hlad) má z toho zisk a tým aj motiváciu.

1. Akej zásade je založená deľba práce podľa Adama Smitha?

Človek je však skoro stále závislý od pomoci svojich blížnych a tú však nemôže očakávať len od ich dobrej vôle. Daj mi, to čo potrebujem a ja ti dám, čo potrebuješ ty.

1. Čo je napísané v diele Adama Smitha?

Žiadny jednotlivec vo všeobecnosti nemá v úmysle presadzovať verejný záujem a tiež ani nevie koľko verejného záujmu presadzuje.

Nikdy som nespoznal mnoho dobrého vykonaného tými, ktorí chceli ovplyvniť obchod pre verejné dobro.

1. S kým nesúhlasil Adam Smith?

Adam Smith nesúhlasil s merkantilistami ani s fyziokratmi.

1. Tvorcom, akej teórie je Adam Smith?

Adam Smith je tvorcom teórie s názvom neviditeľná ruka trhu.

1. Čo je podstatou neviditeľnej ruky trhu?

Podstatou Smithovej neviditeľnej ruky trhu je mocná a príťažlivá myšlienka spontánnej harmónie individuálneho a spoločenského záujmu. Neviditeľná ruka trhu stelesňuje súlad medzi vlastným záujmom jednotlivca a záujmom spoločnosti. Súlad, ktorý je docielený bez zásahu štátu. V pozadí Smithovej neviditeľnej ruky trhu boli mocnejšie sily ako deľba práce, konkurencia a akumulácia.

1. Čo je podstatou národného bohatstva a deľby práce?

Prostredníctvom národného bohatstva Adam Smith zdôrazňoval národný produkt. Dokonca vedel rozlišovať medzi hrubým a čistým produktom.

Smith na rozdiel od fyziokratov nestotožňoval národný produkt s prebytkom a chápal mzdy ako súčasť národného produktu. 

1. Na čo dáva odpoveď táto teória?

Táto teória dáva odpoveď na základné otázky ekonómie.

1. Aké sú ďalšie teórie Adama Smitha?

Ďalšie teórie Adama Smitha sú teória trhu, slobodná konkurencia, funkcie štátu bez zásahu do ekonomiky, negatívne dôsledky konkurencie, teória hodnoty.

1. Aké je vysvetlenie týchto teórii?
2. Teória trhu

Základom teórie trhu Adama Smitha je, že všetky ekonomické javy a zákonitosti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka, vznikajú samočinne tak, že ľudia sledujú svoj osobný záujem, ktorý je hybnou silou celého ekonomického vývoja spoločnosti. 

1. Slobodná konkurencia

Čím slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia, tým bude väčší nielen blahobyt jednotlivcov, ale i celej spoločnosti.

1. Funkcie štátu bez zásahu do ekonomiky

Štát má podľa Adama Smitha 3 funkcie a to ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom, udržiavať spravodlivosť vo vnútri krajiny a budovať a udržiavať také verejné zariadenia, o ktoré nemá jednotlivec záujem, pretože sa nevyplácajú hoci sú spoločensky dôležité.

1. Negatívne dôsledky konkurencie

Konkurenciou sa postupne vyrovnávajú nielen ponuka a dopyt, ale limituje sa aj zisk, dosahovaný zavedením nových kombinácii výrobných faktorov, negatívne dôsledky konkurencie sa majú zmierňovať nielen etickými, ale aj právnymi normami.

1. Teória hodnoty

Hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru ( mzda, zisk, renta).

1. Čo je hlavnou podstatou teórie absolútnych výhod?

Teória Adama Smitha nazvaná teória absolútnych výhod vyplýva zo zahraničnej zmeny.

1. Ako dopadol osud tejto teórie?

Táto teória bola veľmi skoro prekonaná.

1. Aké mala postavenie táto teória vo vtedajšom svete?

V tom období veľmi obohatila dejiny myslenia v ekonomike

1. Aký je vplyv knihy Adama Smitha s názvom Teória mravných citov na spoločnosť?

Zatiaľ čo Bohatstvo národov je dobre známe, Smithova predchádzajúca kniha Teória mravných citov toľko popularity nezískala.

1. Aký mal postoj Adam Smith ku tejto knihe?

Sám Adam Smith pritom túto knihu považoval za svoje lepšie dielo a až do svojej smrti vykonával v tejto knihe rozsiahle úpravy.

1. Aké je hlavné posolstvo tejto knihy?

Smith vo svojej knihe píše o tom, že ľudská morálka závisí na súcite medzi jednotlivcom a inými členmi spoločnosti. Základom mravných citov tak podľa Smitha bol vzájomný súcit. Cieľom Smitha bolo vysvetliť zdroj ľudskej schopnosti vykonávať morálne rozhodnutia napriek k prirodzenému sklonu k sebectvu.

1. Aký bol vplyv diela Bohatstvo národov na ďalšie generácie?

Bohatstvo národov a v menšej miere aj Teória morálnych pohnútok sa stali východiskom každej obhajoby či kritiky rozličných foriem kapitalizmu predovšetkým v diela Marxa a humanistických ekonómov.

Od roku 1982 udeľuje National Association for Business Ekonomics na jeho pamiatku Adam Smith Award.

Kapitalizmus sa často spája s bezuzdným sebectvom, preto nedávno vzniklo hnutie zdôrazňujúce Smithove etické postoje, ktoré sa sústreďujú na vzájomné pochopenie vo vzťahoch ľudí.

1. Aký bol problém Adama Smitha?

Adam Smith na jednej strane dával dôraz na náklonnosť a pochopenie v medziľudských vzťahoch vo svojej Teórii morálnych pohnútok, na druhej strane pripisoval kľúčovú úlohu sebeckým vlastným záujmom jednotlivca v diele Bohatstvo národov.

1. Aké boli vyjadrenia kritikou Adama Smitha a jeho slobodného trhu?

Kritici slobodného trhu sa však často z konceptu neviditeľnej ruky vysmievajú a považujú ho za čistý výmysel.

1. Aký je odkaz Adama Smitha na slová kritikov o jeho teórii?

Dôvodom toho, že očakávame našu večeru, nie dobrá vôľa mäsiara, pivovarníka alebo pekára, ale to, že dbajú na svoje vlastné záujmy. Nežiadame ich od nich ich ľudskosť, ale ich sebeckosť a nikdy im nehovoríme o svojich potrebách, ale o ich výhodách. 

1. Aký je paradox Adama Smitha?

Smith podporoval bankové regulácie, štátnu podporu pre nové odvetvia, štátne financovanie vzdelávania, verejné práce, štátny poštový úrad, povinnú registráciu hypoték, obmedzenia vývozu pšenice, progresívne zdaňovanie a dokonca aj odvetné clá.

Jeho hlavným reformným návrhom bolo povinné automatické skladovanie všetkého dovezeného tovaru, čo malo colným úradníkom uľahčiť dozor. Samozrejme, na úkor zvýšenia administratívneho zaťaženia a obmedzenia trhu.

1. Aké sú hlavné myšlienky Adama Smitha?

Hlavné myšlienky Adama Smitha sú nasledujúce:

1. Prirodzený poriadok zodpovedá povahe egoistu a nastoľuje sa a funguje samočinne
2. Neviditeľná ruka trhu: je potrebné odstrániť štátne zásahy do ekonomiky a nastoliť hospodársku slobodu
3. Aké boli citáty Adama Smitha?

Cnosti by sme sa mali báť viac ako hriechu, pretože jej výstrelky nie sú predmetom usmerňovania svedomia.

Zľutovanie s vinnými je krutosťou voči nevinným.

Je málo ľudí, ktorí nie sú dôverčivejší než je rozumné a ktorí pri rôznych príležitostiach neveria rečiam, čo sa neskôr vyfarbia ako hlúpe fámy. Pritom stačí veľmi mierna dávka premýšľania a pozornosti, aby človek prišiel na to, že niečo nemôže byť pravda.

Nikdy som nezažil veľa dobrého od tých, čo sa tvária, že obchodujú pre verejné meno. Také správanie nie je medzi obchodníkmi príliš časté a netreba mnoho slov, aby sa dali odradiť.

Múdry a poctivý človek je vždy ochotný obetovať svoj súkromný záujem v prospech verejného záujmu príslušnej vrstvy alebo spoločnosti, v ktorej žije. Takisto ochotne súhlasí, že záujem príslušnej vrstvy alebo spoločnosti, v ktorej žije, musí obetovať v prospech vyššieho záujmu štátu, ktorého je súčasťou a jeho suverenity. Preto by mal rovnako ochotne uznať všetky nižšie záujmy treba obetovať vyšším záujmom ľudstva, záujmom veľkého spoločenstva rozumných a inteligentných bytostí.

Často je potrebná najvyššia politická múdrosť, aby sa zistilo, kedy má skutočný vlastenec podporovať a usilovať sa o znovunastolenie autority starého systému a kedy by mal dláždiť cestu odvážnejším, ale často riskantným návrhom na inováciu.

1. Aký bol pohľad Adama Smitha na astronómiu?

Prvým zachovaným Smithovým spisom sú Dejiny astronómie. Smith tu popisuje svoju predstavu o vývoji a cieli vedeckého poznania na pozadí spoločenského vývoja. V duchu vtedajšej osvietenskej tradície verí, že vrcholným štádiom vývoja vedy je deskriptívne pojatá newtonská prírodoveda. Podobné kritériá ako v prírodných vedách, potom Smith považuje za vhodné použiť i v etike, ktorá má taktiež byť pojatá ako popisná veda skúmajúca princípy, podľa ktorých človek hodnotí mravnosť činov.

1. Aký je pohľad ekonómov na klasických ekonómov?

Úsmevne pôsobí Šmejkalovo ocenenie pracovitosti klasických ekonómov a rozhorčenie nad vtedajším kapitalistickým hospodárskym systémom, doslova píše, že klasickí ekonómovia za pomoci daňového systému okrádajú pracujúcich a získavajú tak prostriedky ku zbrojeniu, t.j. obohacovaniu monopolistov.

Za príklad kladie práve Ricarda a Smitha, ktorí v daniach videli nutné zlo, ktoré je nutné obmedziť na minimum.

1. Kto rozšíril a objasnil teóriu neviditeľnej ruky trhu?

Túto teóriu neviditeľnej ruky trhu objasnil a rozširil rakúsky ekonóm Carl Manger