Monetárna a fiškálna politika

Fiskálna politika: z lat. slova (fiscus), čo znamená rozpočet.
FP je založená na štátnom rozpočte. FP označuje zmeny v prímoch alebo výdavkov vlády, kt. cieľom je ovplyvňovať kúpyschopný dopyt. Prostredníctvom FP vláda ovplyvňuje zamestnanosť a produkciu cien. Hlavné pojmy sú : Verejné rozpočty a verejné financie – všetky peniaze, s kt. vláda hospodarí. Okrem verejného rozpočtu máme aj štátny. Rozdiel je v tom, že štátny rozpočet je len jedna zložka verejného rozpočtu.
Štátny rozpočet: centralizovaný finančný fond, kt. má formu bilancie (prímy a výdavky).

Prímy – dane – buď sú priame (vyberajú sa priamo)  alebo nepriame (Odvádza ich výrobca, obchodník..)
Daňová sústava- súhrn daní, kt. je možné vyberať na určitom území. V SR je nová DS ok roku 1993.
Výdavky – každá oblasť, kde štát vráža financie (školstvo, zdravotníctvo, štátna správa...)

Rozpočet môže byť:
a)  vyrovnaný- prímy sa rovnajú výdavkom
b)  prebytkový- prímy väčšie ako výdavky
c)  deficitný- výdavky väčšie ako prímy –vyplýva štátny dlh (deficit) bežný jav v politike

Štát využíva rozpočet pre 2 účely:
a)  financovanie služieb ( školstvo, zdravotníctvo...)
b)  prerozdeľovanie ( výplaty dôchodkov, vyplácanie dávok...)
Vláda pomocou FP sleduje aj iné makroekonomické ciele. Hovorí sa o:
   a) alokačná funkcia- štát podporuje využívanie zdrojov v ekonomike v súlade so zámermi
  svojej hosp. politiky
c)  distribučná funkcia- štát redistribuje pojmy( od bohatých k chudobným)
d)  stabilizačná funkcia- štát zmierňuje hosp. cykly
Podľa cieľov vlády:
a)  reštriktívna FP- vyrovnávanie daní a znižovanie vládnych výdavkov
b)  expanzívna FP- cieľ vyrovnať hosp. rast a znižovať nezamestnanosť
Problémy FP:
a)  - nepredvídateľnosť dopadov
b)  – oneskorenosť reakcii vlády
c)  – nezamýšľané dôsledky štátneho blahobytu
d)  – rôzne vonkajšie efekty

Monetárna politika:
Forma hospodárskej politiky, kt. je zameraná na kontrolu a reguláciu množstva peňazí v obehu a úrokovej miery. Cieľom tejto politiky je ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny. Makroekonomické veličiny nám slúžia na meranie výkonnosti daného štátu alebo domácnosti. Základnou makroekonomickou veličinou, ktorá sa používa na meranie výkonnosti je veličina HDP tj. hrubý domáci produkt alebo inak povedané (GDP – gross domestic product).
Snaží sa aby vznikli podmienky na rozšírenie alebo obmedzenie úveru. Využíva na to:
1)- PRIAME NÁSTROJE ( administratívne)
a)- regulácia investičnej činnosti (podnikanie len so zárukou štátnych orgánov)
   b)- regulácia spotrebného úveru ( stanoví sa dĺžka splatnosti daného úveru)
 
2)- NEPRIAME NÁSTROJE (ekonomické)
a)- diskontná sadzba ( úroková sadzba, za kt. si obchodné banky požičiavajú
  peniaze od centrálnej banky.) Ak chce centrálna banka aby
  bolo menej peňazí v obehu zvýši úrokovú sadzbu-
  reštiktívna politika
 
b)- stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv ( stanovuje
ich centrálna banka. Ak ich zvýši má menej peňazí na ponuku. Ak ich zníži
uvoľnia sa peniaze a zvýši sa ponuka.
c)- operácie na voľnom trhu ( banka predáva a kupuje štátne cenné papiere.)