Sociálna stratifikácia

„ All animals are equal.
But some animals are more equal than others.“
(„Všetky zvieratá sú si rovné. Ale niektoré zvieratá si sú rovnejšie.“)
George Orwell, Farma zvierat, 1945

Teória sociálnej stratifikácie.
Charakterom každej spoločnosti je, že netvorí jednotný celok, ale je vnútorne rozdelená na viaceré časti. Výsledkom tejto sociálnej diferenciácie spoločnosti podľa celej sústavy kritérií, noriem a hodnôt je vznik sociálnych združení rôzneho typu ako napr. : vrstiev, stavov, kást, tried a pod. . Tento proces umožňujúci rozdelenie do navzájom sa od seba odlišujúcich a hierarchicky usporiadaných vrstiev, vytvárajúcich daný sociálny systém, sa nazýva sociálna stratifikácia. ( termín prevzatý z geológie: stratum- vrstva).
Stratifikácia je odrazom toho, čo je v konkrétnej spoločnosti považované a uznávané za najvyššie hodnoty.

Kritéria stratifikácie
a: kritéria materiálnej povahy- sociálno- ekonomické- sem zaraďujeme vlastníctvo, príjmy, životný štandard, povolanie, bývanie atď.
b: kritéria kultúrno- ideologickej povahy- vzdelanie, životný štýl, sociálne správanie, prestíž v povolaní atď.

Iné kritérium
a. stavovská línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdeľovania prestíže
b. ekonomická línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdeľovania materiálnych zdrojov.
c. politická línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdeľovania moci.
 
Stratifikačné systémy
otrokársky, kastovný, stavovský a triedny.
Dnes pracovno-profesijné postavenie
 
Kastovnícka stratifikácia: označuje formu hierarchického rozvrstvenia spoločnosti do horizontálnych kást. Stratifikačné kritérium spočíva v sociálnej hodnote, pripísanej sociálnej pozície, ktorú jednotlivec získava pri narodení v určitej kaste a nemôže z nej vystúpiť ani prestúpiť do inej. Kasty sú prísne uzavreté sociálne vrstvy s presne predpísanými pravidlami spoločenského styku. Spočívajú v uznaní a udržiavaní nemennej spoločenskej hierarchie kastovných skupín, do ktorých sa človek narodí, v nich sa musí oženiť a v nich aj zomiera. (hinduisti. India- 4 hlavné kasty- brahmani, bojovníci a šľachta, poľnohospodári a kupci, a nakoniec sluhovia- nemali takmer žiadne práva. V podstate každý človek bol trestaný a odmeňovaný za činy, ktoré spáchal v minulom živote. Takže spoločenská hriešnosť bola chápaná ako známka hriešnosti.
Stavovská stratifikácia: je označením pre hierarchické usporiadanie spoločnosti do stavov. Príslušnosť k nim signalizuje iným, aké povinnosti a práva prináležia jednotlivcovi od momentu, kedy sa narodí do určitého stavu.

Stavy boli súčasťou európskych feudálnych spoločností, formovali sa v podmienkach monarchií a vzostup ich mocenskej emancipácie bol najvýraznejší v 14. A 15. Storočí. Feudalizmus zlučoval panskú moc s dvoma dôležitými spoločenskými inštitúciami, a to s vlastníctvom pôdy a s vojenskými povinnosťami. Recipročne za prísahu vernosti a sľub poskytovať pánovi služby- napr. vojenské. Stavovská spoločnosť nie je absolútne uzavretá, vyznačuje sa určitou mierou sociálneho pohybu. Prípustná je zmena príslušnosti k stavu, ktorá je však pozvoľná a vyžaduje si úsilie viacerých generácii. V stavovskom prostredí sa rozhodnutia prijímajú na základe rovnocenného prístupu všetkých členov a nie z vôle nadradeného jedinca.
Triedna stratifikácia: označuje rozvrstvenie spoločnosti v rámci hierarchického poriadku do otvorených sociálnych vrstiev- tried.
Triedy sa vyznačujú veľkou sociálnou priechodnosťou, pričom vyššie triedy riadia čiastočne život týchto tried, ktoré sú pod nimi. Je možné do nich vstupovať ako aj vystupovať. Ich hranice sú difúzne. Rozhodujúcim kritériom je sociálna hodnota , získanej nie pripísanej pozície. Človek je zaraďovaný do tried podľa toho čo môže ponúknuť na trhu (kapitál, pôdu, svoju pracovnú silu). Výškou príjmu je daná jeho pozícia a prestíž. Na princípe vertikálneho usporiadania sociálnej stratifikácie sa spoločnosť javí ako systém jednotlivcov, štrukturálne usporiadaných do modelov rôzneho tvaru. Typ alebo tvar rozvrstvenia záleží od historických okolností, v ktorých sa spoločnosť formuje. Členovia sa líšia výškou majetku a prestíže, podielom na moci, životným štýlom, mentalitou, prípadne ďalšími znakmi.
 
Sociálna mobilita
 - označuje pohyb jednotlivcov i sociálnych skupín v stratifikačnom systéme z jednej sociálnej pozície do druhej

-  horizontálna
-  vertikálna
-  intergeneračná
-  intrageneračná
-  štrukturálna
 
3 základné metódy skúmania sociálnej stratifikácie
Objektívna - podľa určitých kritérií, štatistická kategória
Subjektívna - sebazaraďovanie jednotlivcov
Reputačná - vzájomné zaraďovanie sa ľudí do skupín