Sociálna zmena
Ľudská spoločnosť nie je niečo nemenné, čo sa raz navždy sformovalo. Je skôr nepretržitým obnovovaním, neustálym pretváraním a
ustavičnou zmenou. Normálnym a prirodzeným stavom spoločnosti – najmä ak ju posudzujeme z potrebného historického odstupu – teda nie je
nemennosť, ale zmena, pretváranie, vývin.
1. čo je sociálna zmena
Termín sociálna zmena v sociológii
označuje podstatné zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti, nevypovedá však o kvalite týchto zmien. Za sociálne zmeny sociológovia
pokladajú predovšetkým zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny jej sociálnej štruktúry, sociálneho správania ľudí, zmeny vzťahov medzi
jednotlivcami, sociálnymi skupinami a podobne.
Sociológovia rozlišujú rôzne druhy sociálnej zmeny, napríklad podľa zvolenej úrovne
analýzy zmeny na mikroúrovni a makroúrovni života spoločnosti, podľa toho, v akej oblasti života spoločnosti prebiehajú, zmeny politické,
ekonomické, kultúrne atď., podľa kvality zase zmeny evolučné a revolučné. Jestvujú však aj ďalšie spôsoby kategorizácie sociálnych
zmien.
2. zdroje sociálnej zmeny
Základnou sociologickou otázkou je otázka, čo spôsobuje sociálne zmeny.
Sociológovia odhalili množstvo skutočností, ktoré sociálne zmeny spôsobujú, vyvolávajú, prípadne ich ovplyvňujú. Tieto skutočnosti
nazývajú faktormi, determinantmi alebo zdrojmi sociálnej meny.
Vychádzajúc zo syntézy poznatkov rôznych teórií sociálnej
zmeny, môžeme za hlavné zdroje pokladať tieto skutočnosti:
- prírodné prostredie – ovplyvňuje zmeny
ľudskej spoločnosti od jej počiatkov, pretože prežitie spoločnosti závisí od toho, ako sa dokáže prispôsobiť prírode a využi ju vo svoj
prospech. Zdokonaľovaním sociálnej organizácie a technologickým rozvojom sa spoločnosť vyvíja v smere historického pokroku. Lenže prírodné
prostredie – najmä jeho náhle zmeny – bez ohľadu na technický pokrok spoločnosti často spôsobovalo významné sociálne zmeny, neraz i
zánik celých spoločenstiev (ako následok sucha, záplav, zemetrasení a pod.). Zmeny prírodného prostredia dodnes vyvolávajú sociálne zmeny.
Napríklad rozširovanie púštnych oblastí a znečisťovanie životného prostredia spôsobujú migráciu obyvateľstva, lokálne vojnové
konflikty, úbytok obyvateľstva, sociálne revolúcie a ďalšie skutočnosti, ktoré vyvolávajú zmeny usporiadaní spoločnosti.
-
vývoj populácie – rast počtu obyvateľstva viedol celé spoločnosti k migrácii a nútil ich osídľovať nové
územia. Spoločnosť bola nútená hľadať nové technológie a nové spôsoby vlastného usporiadania. Prudký nárast počtu obyvateľstva v
niektorých častiach zemegule, je aj v súčasnosti významným zdrojom sociálnej zmeny. Mnohé krajiny sa nedokážu prispôsobiť tempu rastu
populácie a vyrobiť pre obyvateľov dostatok potravín a ostatných prostriedkov potrebných na prežitie. To vyvoláva masovú migráciu
obyvateľstva, vojnové konflikty, revolúcie a iné procesy, ktoré však nemajú len miestny, ale celosvetový dopad. Popri zmenách usporiadaní
spoločnosti nadmerný rast populácie spôsobuje aj ničenie prírodného prostredia, a to už má celosvetové ekologické následky.
- vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj – jeden z rozhodujúcich zdrojov, pretože spôsobujú vznik nových
podmienok a situácií vo fungovaní spoločnosti, ktoré vyvolávajú následné zmeny v usporiadaní a organizácii života spoločnosti. Napríklad
priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla so sebou množstvo sociálnych následkov – migráciu obyvateľstva do miest, urbanizáciu,
všeobecný rast životnej úrovne, rast počtu obyvateľstva, zmenu sociálnej štruktúry spoločnosti atď. podobne ako parný stroj v 19.
storočí, spôsobili v 20 storočí automobil, televízia a počítač podstatné zmeny v spoločnostiach, v ktorých sa začali používať.
Vyvolali zmeny sociálnych inštitúcií, zmeny v oblasti hodnôt, noriem a vzorov správania, ako aj zmeny v sociálnych vzťahoch a sociálnom
správaní ľudí.
- kultúrne zmeny - napr. vedecké objavy prinášajú vznik nových technológii, a tie
vyvolávajú sociálne zmeny. Aj vznik či náhly rozmach náboženstiev sa môže stať zdrojom významných sociálnych zmien, podobne ako
nahrádzanie starých sociálnych hodnôt novými. Veľmi významným zdrojom sociálnej zmeny sú ideológie. Ideológie liberalizmu,
marxizmu-leninizmu, nacionalizmu, fašizmu, maoizmu i ďalšie vyvolávali sociálne revolúcie a také politické zmeny, ktoré viedli k zásadným
kvalitatívnym, často celosvetovým zmenám usporiadania spoločnosti. Zdrojom sociálnej zmeny však môže byť aj proces kultúrnej difúzie
čiže prenos prvkov jednej kultúry do druhej.
- kolektívne správanie – sociológia označuje prevažne
spontánne a nekontrolované správanie sociálnych skupín alebo zhlukov ľudí, vyvolané istým konkrétnym javom či udalosťou, najmä v období
spoločenského napätia dezorganizácie, kríz atď. ide zväčša o davové alebo masové správanie ľudí, ktoré síce samo osebe nevyvoláva
významnejšie sociálne zmeny, ale často spôsobuje vznik sociálnych hnutí ako významného zdroja sociálnej zmeny.
-
sociálne hnutie - je organizovaná činnosť sociálnych skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie
spoločenských zmien. Sociálne hnutia sa na rozdiel od davového a masového správania ľudí vyznačujú dlhším trvaním a organizovanosťou,
majú vodcovské jadro, jasne vyjadrené ciele, organizovanú činnosť. Príkladom sú feministické, ekologické alebo mierové hnutia.
- súťaženie (konkurencia), konflikt – mnohý sociológovia tento zdroj nadraďujú nad
všetky ostatné. Vyvoláva sociálnu zmenu tak vnútri jednotlivých spoločností ako aj v ľudskej spoločnosti ako celku. Konflikt je jedným z
najvýznamnejších zdrojov sociálnej zmeny tak na mikroúrovni i na makroúrovni života spoločnosti. Vznikajú pri dosahovaní rôznych, najmä
protichodných cieľov jednotlivcov, skupín a spoločností, pri obhajovaní ich nezlučiteľných záujmov a hodnôt, pri presadzovaní
nezlučiteľných názorov a ideológií atď. Hoci súťaženie a konflikt prebiehajú rozdielne, končia sa buď porážkou jedného a víťazstvom
druhého účastníka, alebo dohodu, zmierom, ktoré môžu vyústiť do ich spolupráce.
3. Teórie sociálnej zmeny
Rozmanitosť sociálnych zmien, ich zdrojov, realizátorov, charakteru, priebehu i výsledkov sa odráža v rozmanitosti teórii, ktorých
cieľom je sociálnu zmenu vysvetliť.
Evolucionistické teórie
Významným
evolucionistom bol aj jeden zo spoluzakladateľov sociológie Hrebert Spencer, ktorý vývoj spoločnosti prirovnával k
vývoju biologického organizmu a tvrdil, že vývoj spoločnosti prebieha od homogénnych a jednoduchých útvarov k vývojovo vyšším
heterogénnym a navzájom závislým útvarom, pričom v spoločnosti prebieha ustavičný boj o prežite a prežijú len tí najschopnejší. Na
rozdiel od starých teórií evolúcie už netvrdili, že sociálna zmena vždy znamená pokrok neuznávali určujúcu úlohu jedného faktora zmeny,
ale kládli dôraz na evolučné prispôsobovanie sa spoločnosti prostrediu s cieľom obnoviť jeho stabilitu.
Cyklické
teórie
Pristupujú k sociálnej zmene inak ako evolucionistické, pretože históriu ľudstva nechápu ako sled vývojových
štádií so vzostupným trendom, pokrokom, ale ako uzavretý cyklus, ktorý zahrňuje vznik, vzostup, vyvrcholenie, úpadok a zánik jednotlivých
spoločností. Najznámejší predstavitelia boli Oswald Spengler a Arnold Toynbee. Skúmali
jednotlivé konkrétno-historické spoločnosti s cieľom určiť obdobie ich zrodu, rozvoja, úpadku a zániku, ako aj princípy, akými sa tento ich
životný cyklus riadi.
Funkcionalistické teórie
Vychádzajú zo štruktúrno-funkcionalistického
pohľadu na spoločnosť, to znamená z pohľadu, ktorý zdôrazňuje stabilitu spoločnosti ako systému, jeho rovnováhu a predpoklady zabezpečenia
tejto rovnováhy. O sociálnej zmene uvažujú predovšetkým ako o zmene v rámci systému spoločnosti, nie ako zmene celého tohto
systému. Talcott Parsons vysvetľoval sociálnu zmenu evolucionisticky, ako postupné prispôsobovanie sa sociálneho
systému zmeneným podmienkam, ktorého cieľom je, aby spoločnosť nadobudla rovnováhu a stabilitu.
Konfliktualistické
teórie
Vychádzajú z predpokladu, že prirodzeným stavom spoločnosti sú vnútorné protirečenia, napätia a konflikty medzi
rôznymi sociálnymi skupinami.. Podľa Marxa základným konfliktom každej spoločnosti je nezmieriteľný konflikt jej
dvoch hlavných spoločenským tried – triedny boj, ktorý vedie k sociálnym revolúciám, k vystriedaniu jednej spoločensko – ekonomickej
formácie druhou a k zániku bojujúcich tried.
V poslednom období sa do centra pozornosti sociológov dostali tzv. teórie
modernizácie, spôsobená industrializáciou, teória svetových systémov, ktorá rozdeľuje krajiny sveta na jadro, perifériu a poloperifériu a
teória závislosti, vysvetľujúca sociálne zmeny v rozvojových krajinách.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta