Náboženstvo
Náboženstvo je systém názorov založených na ciere, ktorými ľudia vysvetľujú to, čo pokladajú za nadprirodzené,
posvätné a súbor praktík, kt. na to reagujú. Zákl. prvkami náb. sú náb. viera (presvedčenie a vnútorná istota človeka o pravde a
existencii niečoho, čo nie je možné ani empiricky ani logicky dokázať), náb. symboly, náb. praktiky (náb. rituál - individuálne abo skup.
obrad vykonávaný pri určit. príležitostiach, určitým štandardizovaným spôsobom), spoločenstvá veriacich, náb. skúsenosti a náb.
morálne doktríny.
Za základné druhy náb. viery pokladáme mágiu, animizmus a teizmus.
Náb. plní funkcie vo vzťahu k
jednotlivcovi (dáva zmysel jeho životu) i sociálne funkcie - upevňuje sociálnu integráciu, môže byť však aj činiteľom spoločenských
zmien. Sociológovia rozliš. tri druhy súčasných náb. org.: cirkvi, sekty a kulty.
Termín ekonomický systém
označuje sociálne inštitúcie, kt. zabezpečujú výrobu, výmenu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoloč.
Každá spoloč.
rieši otázky, čo a koľko, akým spôs., pre koho vyrábať a ako rozdeľovať vyrobené tovary a služby.
Ekonomický systém
spoloč. pozostáva z primárneho, sekund. a terciárneho sektora. V priebehu vývoja spoloč. vznikli tri zákl. druhy ekon. syst.:
predindustriálnych, industriálnych a postind. spoločností.
Existujú dva základné typy usp. ekon. sys. industri. a postind. spoloč., a
to kapitalistický a socialistický. V praxi sa vyskytujú predovšetkým zmiešané ekon. sys. Dôležitou súč. skúmania ekon. sys. je výskum
práce ako socálneho javu, spokojnosti ľudí s prácou, problematiku povolaní, procesov výmeny a spotreby i voľného času.
Moc je schopnosť jednotlivcov alebo skupín presadiť svoju vôlu pri riešení spoloč. záležitostí, a to aj napriek odporu
ostat. ľudí.
Sociológovia roliš. legitímnu moc čiže autoritu a nelegitímnu čiže vládu
násilím. Legitimita zn. oprávnenosť, sociálne potvrdenie moci.
Existujú tri zákl. spôs. legitimizácie
moci, tri typy autority: tradičná, charizmatická a legálno-racionálna.
Zákl. politického sys. spoloč.,
hlav. inštit. politic. moci v spoloč. je štát. Existuje množstvo teórií a názorov na vznik, podstatu, funkcie a vývoj štátu (v sociológii
dominuje funkcionalistický a konfliktualistický pohľad), rovnako ako existujú mnohé druhy, formy a typy štátu. Podľa spôsobu vládnutia a
získavania moci v štáte rozlišujeme totalitárny, autokratický a demokratický typ štátu.
Formy štátu:
-
Podľa počtu vládnych suverénov:
♦ monarchia,
♦ tyrania,
♦ oligarchia - je forma vlády, pri ktorej má moc v
rukách len malá skupina osôb
♦ demokracia,
♦ timokracia - je štátne zriadenie, v ktorom sú práva občanov odstupňované
na základe veľkosti jeho majetku
Aktuálne typy:
Monarchia, Republika, Diktatúra, Prezidentský systém,
Parlamentný systém, Semiparlamentný systém, Byrokracia, Technokracia (forma vlády, vláda technikov a myšlienkový smer, ktorý sa snaží o
organizáciu spoločnosti na základe technického myslenia a zákonov techniky), Partokracia, Mafiokracia,
Podľa
Aristotela:
Dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokarcia a politea. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla
deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politey).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta