Nástrahy v ekonomickom uvažovaní

Nástrahy v ekonomickom uvažovaní, historická podmienenosť ekonomiky
Jedným z hlavných zdrojov ekonomických poznatkov je pozorovanie ekonomických javov, najmä ich historického vývoja. Ekonómovia nemajú monopol na pravdu o dôležitých otázkach každodenného života. Ťažko si niekto dokáže presne odpovedať, že vie vedecky zdôvodniť prečo majú mladiství relatívne vysokú mieru nezamestnanosti. Je veľmi ťažké úplne presne pochopiť, že niekto je veľmi bohatý a mnohí iní horko- ťažko majú na jedno sýte jedlo denne. Mnohé javy dodnes neboli vysvetlené, názory na ne sú protirečivé. Z hľadiska teórie systémov hovoríme, že v ekonomických vedách jestvuje istá kategória nazývaná vágnosť. Jej pomer je príznačný pre úroveň exaktnosti spoločenských vied, nie je to veda exaktnej povahy, skôr štatistická veda, ekonómia platí len v priemere.

Ekonómovia a aj ostatní vedci v spolupráci s nimi vyvinuli určité metódy skúmania, ktorým hovoríme vedecký prístup. Nielen ekonómovia, veľmi dobre vieme, že napr. Daniel Bernoulli, významný matematik z matematicko- fyzikálnej rodiny Bernouliovcov objavil zákon hraničnej užitočnosti, a niektorí významní vedci z iných oblastí boli aj významnými ekonómami, či už Nicolas Oresme známy z fyziky alebo legendárny matematik Johann von Neumann.
Jedným z hlavných zdrojov poznatkov v ekonomike je pozorovanie ekonomických javov, najmä v ich historickom kontexte. O toto miesto sa opiera najmä historická škola reprezentovaná Maxom Weberom, Friedrichom Listom. Americký filozof Santayana hovorieval, že kto zabudne na históriu, musí si ju zopakovať. Pokiaľ sa napr. zamyslíme nad obrovskou infláciou v Nemecku po I. svetovej vojne, v dvadsiatych rokoch narástli ceny o bilión percent, možno uvažovať nad tým, či práve nepokoje vzniknuté z krachu úspor najmä strednej a bohatej vrstvy obyvateľstva nepomohli Hitlerovi k moci skrze masovú politickú podporu a peňažnú podporu finančnej oligarchie.

Keďže nosnou metódou ekonomiky je pozorovanie, konštatujeme, že ekonómia je empirickou spoločenskou vedou. Samozrejme, nemožno ostať iba pri čistom zaznamenávaní faktov a dejín, takto by ekonómia ostala iba nejakou historickou štatistikou. K štatistickým ukazovateľom, ktoré sú empirickou bázou ekonomiky musíme niečo pridať, ekonomickú analýzu. Musí byť vytvorená konzistentná ekonomická teória a jej výsledky musia byť overené pozorovaním, obdobne ako pracujú iné empirické vedy. Ekonomická analýza- je to prístup dedukovania alebo predikcie ekonomického správania sa ľudí na základe hypotéz ekonómov o konaní ľudí. Ako príklad si možno predstaviť snahu vlády ochrániť domáce firmy a robotníkov pred zahraničnou konkurenciou. Napr. ak USA viac nakupovali v zahraničí ako do zahraničia predali, zamestnanosť v ťažkom spracovateľskom priemysle klesla. Lacná zahraničná práca im tak kradne zamestnanie. Ako obmedzenie- štátny zásah do ekonomiky možno dovoz zdaniť, prípadne určiť orientačné dovozné kvóty na určitý tovar. Ekonomická analýza ponuky a dopytu  môže ukázať, za akých podmienok skutočne dôjde k zvýšeniu počtu pracovných miest a aké sú riziká ohrozenia výšky národného dôchodku.

Príkladom na pokus o hypotézu je napr. Maslowova pyramída potrieb.
Zložité ekonomické problémy využívajú štatistické analýzy. Obrovské množstvo údajov nie je možné nielen zapamätať- ani Indovi nie- ale ani s každým z nich pracovať. Bolo by to empiricky nemožné. Tieto metódy sú náročné na ovládanie teórie pravdepodobnosti, ekonometrie. Samozrejme výsledky musia dostať tú správnu interpretáciu a valuáciu. Napr. chceme vedieť či muži zarábajú viac než ženy a či sú ženy týmto spôsobom diskriminované, zistíme si štatisticky koľko času v práci trávia muži, koľko ženy, aké majú štatisticky vzdelanie, na aké posty sa hlásia, toto všetko porovnáme, a ak nám vyjdú rozdiely bez ohľadu na toto porovnanie, to je potom asi istá pozitívna diskriminácia. Samozrejme, ekonómia využíva aj experimenty. Dôležitú úlohu pri tom hrá tzv. riadený experiment. Vedec pritom pracuje tak, že ľudí rozdelí na dve skupiny, s každou zaobchádza rovnako s výnimkou jednej podmienky, ktorá je u dvoch skupín rozdielna. No i v riadenom experimente platí, že miera vágnosti je oveľa vyššia a platí i závislosť od pozorovania, ľudia sa keď sú si vedomí pozorovania správajú ináč, aspoň kým si na to nezvyknú, viď reality show.  Napriek tomu sa takéto experimenty prevádzajú.

V ekonomickom uvažovaní môžu číhať na ekonómov niektoré nástrahy a nevyplýva to iba z jej charakteru spoločenskej, teda nie striktne exaktnej vedy. Je to napríklad nedodržanie zásady ostatné premenné nezmenené. Ak sledujeme nejakú podmienku ako faktor zmeny, musíme zachovať ostatné podmienky konštantné a musíme to odsledovať. Pokiaľ jestvuje nejaká podmienka a my takto zisťujeme jej platnosť, ozaj musia byť ostatné možné faktory eliminované, len tak možno postulovať fakt ako zákon, ako ukázal v diele Veda a hypotéza predstaviteľ 2. fázy pozitivizmu Henri Poincaré.
Taktiež musíme dávať pozor na omyl post hoc, ergo propter hoc. Upozornil na to britský empirik David Hume. Pokiaľ na Floride jestvuje veľká úmrtnosť, môžeme sa nazdávať že je to vďaka nezdravému podnebiu, pokiaľ si myslíme že kde je veľká úmrtnosť, tam automaticky musí byť zlé podnebie. Ale príčina je v dôchodcoch, ktorí sa masovo sťahujú na Floridu.

Ďalšou chybou je, pokiaľ si myslíme, že čo platí pre súčet častí, musí nevyhnutne platiť pre celok. Už Aristoteles pred tým varoval, hovoriac že celok nie je iba súčtom častí, ale je to niečo viacej ako časť. Ak majú všetky farmy dobrú úrodu, pravdepodobne to zníži celkové príjmy fariem, Ak jednotlivec získa viac peňazí- ekonomicky sa bude mať lepšie, ak to získajú všetci, nebudú sa mať lepšie- vznikne inflácia. Ak sa štadióne postaví jeden, bude mať lepší výhľad, ak všetci, nik nebude mať lepší výhľad. Musíme taktiež rozlišovať medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou. Pozitívna ekonómia opisuje fakty a správanie ekonomiky, napr. ako ovplyvní daň z liehu počet konzumentov alkoholu. Normatívna ekonómia zahŕňa aj súdy etiky a axiológie /hodnoty/. Má dať vláda peniaze pre chudobných? Má sa nezamestnanosť mladistvých riešiť tak, že im bude pracovné miesta vytvárať vláda, alebo sa to má nechať na trh? Znižovať rozpočet sa má zvýšením daní, alebo zvýšením výdavkov? O tomto sa nedá polemizovať čisto z hľadiska technického, ale má to hlbší zmysel, tu sa ekonómia napája na etiku a prijíma určité hodnoty a tak sa aplikuje.

Ekonómia ako veda vznikala z ľudských potrieb. Najprv človek iba gazdoval pomocou zdravého rozumu, usiloval sa sám hospodáriť aby sa mu darilo. Potom neskôr vznikali štáty a situácia bola zložitejšia. Jednoducho riadiť štát nie je to isté ako riadiť dedinskú krčmu. Najprv sa snažili vládcovia ekonomicky premýšľať podľa vlastných názorov. No v Európe v antickom Grécku /Aristoteles/ v Ázii v Indii v Arthašástre od Kautilju sa už prejavuje aj ekonomické myslenie. Rýchlo bolo jasné, že na riadenie ekonomiky väčších celkov, najmä štátu je potrebné vypracovať určité teoretické pravidlá, že sa proste zložité problémy nedajú riešiť ad hoc, ako to je pri malých hospodárstvach. A štrukturalizáciou spoločnosti sa potreba ekonomickej teórie zvýšila. Sedliak vyrábajúci kozí syr nemusí ovládať základné myšlienky Keynesovho diela Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, no minister hospodárstva, financií a zahraničných vecí áno. Myšlienky ekonómov totiž ovládajú svet do veľkej miery.

Ľudské potreby sa vari najlepšie znázorňujú Maslowovou pyramídou. Človek potrebuje okrem dýchania, stravy, pitia, ošatenia a bezpečia i určité komponenty ako estetická funkcia oblečenia, sociálny kontext, funkčná i reprezentatívna funkcia bývania, dopravných prostriedkov etc..
Karol Marx hovorí v tejto súvislosti o nadstavbe a základni. Základňové predmety sú tie, ktoré človek nevyhnutne potrebuje pre obživu, bývanie a zachovanie rodu. Miesto na spanie, pravidelná strava, oblečenie na zahriatie. Nadstavba je všetko čo nie je na to nevyhnutné, knihy, hudba, viac oblečenia atď. Človek sa spravidla neuspokojí iba so základňou, siaha i po nadstavbe, no nastáva kritická situácia, keď nedostáva potreby zo základne.