Vznik spoločnosti a štátu

Pred vznikom štátu ľudia žili v rodovom zriadení, ktoré bolo založené na skutočnom alebo predpokladanom príbuzenstve. Na čele rodu bol staršina alebo rada starších. Organizovali činnosť rodu a vykonávali rôzne náboženské obrady. Mali prirodzenú autoritu.
 
Keď sa rodová organizácia postupne stávala zložitejšou, rody na frátrie, a tie sa združovali do kmeňov.
 
Fratria – bratstvo, zväz niekoľkých rodín
 
Kmeň mal svoje územie a nárečie, právo zosadzovať náčelníkov aj proti vôli rodín. Najvyššiu moc mala kmeňová rada – zasadala verejne. Rodovú spoločnosť postupne rozložil hospodársky vývoj. Začala sa výrazná deľba práce. Vyčleňuje sa aj vrstva špecialistov na styk s bohmi – kňazi. Oddelila sa duševná práca. Nastáva rozdelenie spoločnosti na vrstvy a triedy, vznikali vzťahy ekonomickej závislosti a podriadenosti.
 
Riadenie – verejná moc sa vyčleňuje ako samostatná spoločenská funkcia, vzniká štát.
 
Štát je forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla na základe spoločenskej zmluvy. Štát je teda neosobný mocenský mechanizmus, ktorého cieľom je efektívne spravovať územie a všetko, čo sa na tomto území nachádza (ľudia, inštitúcie, majetok, príroda atď..)
 
Pojem štát pochádza z latinského status – stav, ústava alebo poriadok
-  status naturalis – prirodzený stav
-  status civilis – občiansky stav
V Grécku bol štát totožný s polis a vyspelejšia forma štátu v Ríme sa nazývala res publicae – vec verejná.
 
Rímskou expanziou zaniká význam mestského štátu. Štát začali označovať výrazmi imperium, regnum a corona regni, neskôr Machiavelli zaviedol používanie výrazu štát vo forme republiky a monarchie.
 
V súčasnosti chápeme štát ako politický, ekonomický, sociálny a geograficko-teritoriálny útvar a na ňom žijúce obyvateľstvo, nad ktorým viac alebo menej z jeho vôle vykonávajú moc príslušné štátne orgány.
 
Štát môže vzniknúť aj:
-  pričlenením jedného štátu k druhému (NSR, NDR)
-  rozčlenením doterajšieho štátu na niekoľko štátov (ČSFR, ZSSR)
-  odčlením časti územia od pôvodného štátu