Zóny pre každého študenta

Volebné systémy

V demokratických spoločnostiach sa upľatňujú dva základné volebné systémy :
-  väčšinový (majoritný) systém
-  proporcionálny (systém pomerného zástúpenia), alebo určitá kombinácia oboch
 
Väčšinový volebný systém.
Používa sa najmä v štátoch anglo-americkej právnej kultúry so systémom dvoch politických strán ( USA, VB). Základné znaky:
-  územia sa rozdelí na viacero volebných obvodov
-  utvárajú sa jednomandátové volebné obvody, v každom obvode sa volí jeden kandidát
-  volebných obvodov je toľko koľko je poslaneckých miest v zastupiteľskom zbore
-  voliči volia kontrétneho kandidáta, nie politickú stranu
Volebný zákon určí či na víťazstvo je potrebná – absolútna väčšina ( 50 % plus jeden hlas) alebo relatívna väčšina ( víťazom je kandidát s najvyšším počtom hlasov)
 
Nevýhodou tohto sytému je, že menšie politické strany a strany , ktoré nepôsobia na celom území štátu, majú veľmi malé šance.
 
Proporcionálny volebný systém.
Je to mladši volebný systém, využíva sa od 18 storočia, teda od presadenia všeobeného volebného práva. Vtedy vznikli politické strany, ktoré reprezentovi záujmi čoraz väčšieho počtu obyvateľov. Tento volebný sytém sa prvý krát prakticky použil pri parlamentných volbách v Dánsku 1855. v súčasnosti ho využívajú európske štáty kde pôsobí vačší počet politických strán.

Má tieto znaky:
-  menší počet volebných obvodov
-  veľké a viacmandátové kraje
-  počet mandátov závisí od počtu obyvateľov v obvode
-  voliči si vyberajú jednu politickú stranu alebo hnutie, preferenčnými hlasmi možu zmeniť poradie kandidátov, ktorých navrhli strany
-  všetky mandáty sa v každom volebnomkraji rozdelujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov
-  mandáty získavajú kandidátiv takom poradí, v akom boli uvedení na kandidátnych listinách
Výhodou proporcionálnoho volebného sytému je, že umožňuje účasť vo volbách všetkým registrovaným stranám.
 
Paralelné (kombinované) systémy.
Nie sú tvorené na základe nejakého osobitného princípu, ale sú súbežnou kombináciou dvoch rôznych princípov. V praxi sa to zvykne realizovať tak, že jenda snemovňa je volená podľa jednokolového väčšinového princípu a druhá podľa pomerného systému politických strán. Pomer medzi mandátmi jedného a či druhého princípu môže byť rozdielny a preto vo svete existuje veľa rôznych systémov.
 
Všeobecnosť volebného práva:
-  znaméná právo všetkých občanov, ktorí v deň volieb dosiahli 18 rokov voliť do zastupiteľských orgánov alebo zúčastniť sa na referende. Ide o aktívne volebné právo. Možno sa aj uchádzať o zvolenie za člena niektorého z utváraných orgánov, vtedy hovoríme o pasívnom volebnom práve ( poslanec 21 rokov, sudca 30, prezident a predseda ústavného súdu 40 )
-  obmedzenie volebného práva je cenzus, v minulosti bol majetkový, daňový, podľa pohlavia, rasový, vzdelanostný
-  v našich podmienkach nemôže voliť ten, kto je pozbavený spôsobilosti na právne úkony pre duševnú poruchu, kto je vo výkone trestu odňatia slobody, ak občan nemá na území SR trvalý pobyt alebo ak sa v deň volieb nachádza v zahraničí.
 
Rovnosť volebného práva:
-  každý občan má jeden hlas a tento hlas má rovnakú váhu ako hlasy ostatných voličov.
 
Priamosť volebného práva:
-  vyžaduje aby voliči priamo rozhodovali o tvorbe voleného orgánu
 
Tajnosť hlasovania :
-  vyplýva zo zákona, povinnosť tajne hlasovať znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradný priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.
 
Skrutiníum – sčítanie hlasov pri voľbách ( kolo volieb) – väčšinový
Uzavieracia klauzula -  strany musia dosiahnúť určitý podiel hlasov do parlamentu ( 3%, 5%)
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/3616-volebne-systemy/