Zahraničný obchod –
predstavuje tú časť obehu tovaru a služieb, ktorá prechádza hranice štátu a spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom. Je
to jedna z foriem deľby práce. Úroveň zapojenia ekonomiky do medzinárodnej deľby práce závisí od:
· vnútorných podmienok:
o
klimatické podmienky
o súrovinové bohatstvo
o veľkosť vnútorného trhu
o priemyselná vyspelosť krajiny
· vonkajších
podmienok:
o geografická poloha krajiny
o vyspelosť susedných krajín
o vzťah k iným krajinám
Význam (výhody) zahraničného obchodu:
· zväčšuje domáci trh
· rozširuje domáci sortiment
· umožňuje porovnávať tovary viacerých
krajín a tým prispieva k rozvoju domácej ekonomiky
· zabezpečuje dovoz tých tovarov, ktoré nie je možné vyprodukovať v danej
krajine
· umožňuje, aby sa krajina špecializovala na výrobu takých tovarov, pre výrobu ktorých má najlepšie podmienky
(D.
Ricardo – teória komparatívnych výhod).
Nevýhody zahraničného obchodu:
· závislosť od trhov v určitej oblasti
· zabraňuje
rozvoju domácich výrobných odvetví tým, že sa dovážajú tovary z rôznych krajín a tým konkurujú domácim
výrobkom.
Otvorenosť ekonomiky (OE):
· stupeň zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu
· ukazovatele vyjadrujú
podiel exportu, importu alebo obratu zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte
OE = (export / HDP) x 100 OE = (import / HDP) x 100 OE
= (obrat ZO / HDP) x 100
(obrat zahraničného obchodu = export + import)
Formy zahraničného obchodu:
1.
podľa smeru tovaru:
a) export
b) import
c) tranzit – prechod tovaru cez určitú krajinu bez zastavenia sa
2.
podľa organizácie predaja:
a) priamy – bez sprostredkovateľa
b) nepriamy – prostredníctvom
sprostredkovateľa
V praxi sa priamy alebo nepriamy z.o. môže uskutočňovať:
· obchodnými cestujúcimi
· komisionárom –
obchodník, ktorý predáva vo vlastnom mene, ale na cudzí účet
· samostatnými obchodnými zástupcami – tí pracujú v mene podniku a na
jeho účet
· samostatnými obchodnými podnikmi
Realizáciu z. o. môže u nás vykonávať FO alebo PO, ktoré sú zapísané v OR.
Ten, kto chce vykonávať zahranično-obchodnú činnosť, mal by mať dostatok poznatkov:
· o situácii na trhu v danej krajine (ceny,
konkurencia...)
· o partneroch – jeho platobnej schopnosti (je tu vyššie riziko z nezaplatenia, proces reklamácií je zložitejší)
·
o právnom poriadku (devízové a colné zákony...)
· o spôsoboch prepravy
Vždy tieto informácie poskytujú obchodné komory danej krajiny (SOPK – Slovenská obchodná a priemyselná komora).
Úlohou SOPK je:
· poskytovať poradenskú službu
·
zhromažďovať informácie o ekonomických podmienkach v zahraničí
· spolupracovať s inými obchodnými komorami
· spolupôsobiť pri
vytváraní a nadväzovaní vzťahov s inými krajinami
Okrem SOPK podniky získavajú informácie aj:
I. na
veľtrhoch – je to miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt, kde prebiehajú obchodné rokovania a uzatvárajú sa obchodné dohody na
základe vystavených vzoriek. Plní 2 funkcie: 1) propagačná, 2) obchodná
Členenie: 1) podľa sortimentu: – všeobecné (všetky, alebo
rôzne druhy tovarov),
– špecializované (iba určitý druh tovaru)
2) podľa vystavovateľov: – medzinárodné (aspoň 10
zahraničných firiem)
– národné
II. na výstavách – majú predovšetkým propagačný charakter. Niekedy sa môžu
uzatvárať obchody. Z hľadiska zahraničného obchodu majú význam medzinárodné výstavy.
Zahranično-obchodné činnosti väčšinou vykonávajú obchodní sprostredkovatelia – sú to samostatní
obchodníci, ktorí obchodnú činnosť vykonávajú v prospech svojho klienta.
Obchodné činnosti môžu vykonávať:
I. v cudzom mene – patria sem:
1. obchodní zástupcovia – svoju činnosť vykonávajú trvale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Nie sú zamestnancami firmy a preto nedostávajú mzdu ale províziu. Majú nárok na úhradu všetkých nákladov spojených s danou činnosťou. Sú povinní informovať komitenta o všetkých uzatvorených obchodoch a o situácii na trhu.
Členenie:
Podľa plnej moci:
a) sprostredkovatelia –
obchody medzi výrobcom a kupujúcim iba sprostredkúvajú
b) zástupca s podpisovým právom – osoba, ktorú majiteľ firmy splnomocnil na
uzatváranie obchodov
Podľa teritoriálneho rozsahu:
a) generálny zástupcovia – sú to tí, ktorí majú ešte podzástupcov, tí, ktorí na určitom obchodnom území zastupujú celý obchodný sortiment
b) oblastní zástupcovia – sú určení vlastníkom firmy iba pre určitú oblasť
c) podriadení zástupcovia – zástupcovia, ktorých si dohodne oblastní zástupca pre menšie územie. Väčšinou ide o obchodných cestujúcich
2. makléri – sprostredkúvajú obchody, ich vzťah k firmám je krátkodobý. Odmena – dohodou.
Rozoznávame:
a) tovarových maklérov – sprostredkúvajú nákup a predaj
tovaru
b) burzových maklérov (ak ide o úradne určených burzových maklérov – sú to senzáli)
c) makléri lodného priestoru –
sprostredkúvajú lodný priestor
(Charter – obchodná zmluva medzi majiteľom lode a prenajímateľom o prenajatí lode alebo časti
lodného priestoru na určitú plavbu alebo určitý čas).
d) prepravní makléri – dovoz, odvoz tovaru
e) poisťovací
makléri
II. vo vlastnom mene – patria sem:
Komisionári – sú to samostatní
obchodníci, ktorí podnikajú vo vlastnom mene, ale na cudzí účet. Musia mať živnostenský list. Pracujú za províziu a podľa pokynov
komitenta. Majú právo na úhradu všetkých výdavkov súvisiacich s komisionálnym predajom. Sú povinní informovať svojho komitenta o termíne
kúpy alebo predaja a o prijatých platbách. Často disponujú konsignačným skladom, v ktorom majú uložené tovary pre
komisionálny predaj. Výhodou komisionálneho predaja pre komisionára je to, že nenesie riziko z nepredaja tovaru – tovar je až do jeho predaja
vo vlastníctve komitenta.
Obchodná a platobná bilancia
Úroveň zahraničného obchodu sa často skúma na základe obchodnej a platobnej bilancie.
Obchodná bilancia – vyjadruje vzťah medzi hodnotou dovezeného tovaru a služieb
a hodnotou vyvezeného tovaru a služieb za určité obdobie (1 rok) bez ohľadu na to, kedy prebehne úhrada.
Rozdiel medzi hodnotou vývozu
a dovozu nazývame saldo obchodnej
bilancie.
Rozoznávame:
1. aktívnu obchodnú
bilanciu – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Saldo nazývame aktívnym saldom obchodnej
bilancie.
2. pasívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Saldo sa nazýva
pasívne saldo obchodnej bilancie.
3. vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu =
hodnota vývozu. Saldo je nulové.
Obchodná bilancia sa zostavuje podľa menovo-teritoriálneho
hľadiska a podľa komoditnej štruktúry (vecná – sortimentová štruktúra).
Platobná bilancia – predstavuje štatistiku
všetkých platieb, ktoré prešli hranicami daného štátu. Vyjadruje vzťah medzi peňažnými príjmami a výdavkami danej krajiny vzhľadom
k ostatným krajinám sveta.
Rozoznávame:
1. aktívnu platobnú bilanciu –
príjmy sú vyššie ako výdavky – rozdiel = prebytok
2. pasívnu platobnú bilanciu –
príjmy sú nižšie ako výdavky – rozdiel = deficit
3. vyrovnaná platobná bilancia –
suma peňažných príjmov = sume peňažných výdavkov
Medzinárodný menový fond vyžaduje unifikovanú štruktúru položiek. Platobná bilancia sa skladá z 2 častí:
– účet bežných platieb –
zahŕňa:
- hmotný obchod – príjmy za dovoz tovaru
- nehmotný obchod – služby
- prevod platieb – peniaze, ktoré posielajú
zahraničný robotníci do svojej krajiny, vyplácanie úrokov a dividend zahraničným spoločnostiam
– účet kapitálových platieb – zahŕňa:
- dlhodobé investície , ktoré do krajiny prúdia alebo z nej odchádzajú
Obchodné zmluvy – sú dokumenty, ktoré upravujú hospodárske vzťahy medzi
zmluvnými stranami najširšom zmysle slova. Majú rámcový charakter.
Môžu byť:
1) bilaterálne –
dvojstranné
2) multilaterálne – viacstranné
Uzatvárajú sa na dlhšie obdobie – 2,3,5 alebo i viac rokov s možnosťou automatického predĺženia.
Obsah zmluvy:
I. právne otázky
- postavenie FO a PO na území iného štátu
-
imunita firiem
- spôsob riešenia vzájomných sporov
II. colné otázky
- uplatňovanie zásad najvyšších výhod
- dohodnutie
zvláštnych colných sadzieb
- zrušenie cla
III. daňové otázky
- doložka o úprave dovoznej zásady dvojakého zdanenia
(nemajú sa dovážať tovary zaťažené vyššou daňou ako tie isté domáce tovary)
Obchodné zmluvy ratifikuje (udeľuje súhlas) hlava štátu po schválení v parlamente. Ratifikáciou zmluva nadobúda platnosť ( => zbierke zákonov)
Obchodné dohody – konkretizujú vzťahy zmluvných strán. Obyčajne sú bilaterálne,
iba výnimočne multilaterálne. Uzatvárajú sa na 2, 3, 5 až viac rokov, možnosť automatického predĺženia. Upravujú spôsob udeľovania
licencie, kvóty, spôsob platby a menu.
Súčasťou sú tovarové listiny – sú to zoznamy tovarov, ktoré sa majú vzájomne
doviesť a vyviesť. Najdôležitejšie sú kontingentné listiny. Môžu byť:
– špecifické – kontingent – množstvo (tovaru) sa
stanoví v technických jednotkách
– hodnotové – objem dovozu a vývozu sa stanoví v peňažných jednotkách
– globálne –
kontingenty sa stanovia súhrnne pre určitú skupinu výrobkov bez bližšieho určenia
–
je najdôležitejším právnym dokumentom, ktorý upravuje zahranično–obchodné vzťahy. Predstavuje vzájomný
záväzok dvoch zmluvných strán:
1. predávajúceho – je povinný dodať kupujúcemu hnuteľnú vec a preniesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci.
2. kupujúceho – je povinný prebrať dodávku a zaplatiť za ňu.
V zahraničnom
obchode má veľký význam miesto (pre určenie súdu a právneho poriadku podľa ktorého sa budú rozhodovať spory)
a okamih vzniku zmluvy.
Každá kúpna zmluva má svoj obsah. Podstatné náležitosti sú tie, ktoré za
podstatné považujú zmluvné strany.
Formy kúpnej zmluvy:
I. kontrakt – predtlačený formulár, na ktorom sú uvedené
podstatné náležitosti zmluvy.
II. uzávierkový list – sa používa medzi obchodnými partnermi hlavne pri aukciách
III. záverečná
nóta – obsahuje podstatné časti zmluvy a odvoláva sa na všeobecné obchodné podmienky.
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy je dôležité určiť jazyk, v ktorom sa zmluva uzatvára. Väčšinou je to jazyk kupujúceho alebo nejaký iný (angličtina, francúzština). Pri stanovení dodacích podmienok sa vychádza z INCOTERMU – obsahuje 13 doložiek, ktoré nemajú záväzný charakter, záväznými sa stávajú ak sú uvedené v zmluve. Predstavujú min. povinnosti na strane predávajúceho.
Vývozná obchodná operácia
Vývoz:
– predstavuje predaj tovarov a služieb do zahraničia
– podieľa sa na aktívnej
obchodnej bilancii
– finančné prostriedky získané vývozom umožňujú dovážať potrebné tovary a služby
Vývozná
operácia má nasledovné fázy:
– prípravnú fázu (zistenie možnosti predaja daných tovarov) –
zahŕňa:
– získanie všeobecných informácií o trhu (dovozné a colné podmienky, zloženie trhu,
hospodárska a politická situácia v krajine, konkurencia, kultúrne a sociálne faktory, ktoré treba rešpektovať...) a prieskum
trhu. Prieskum trhu môže byť teritoriálny (informácie o obchodných podmienkach, o právnej úprave, daňových predpisoch,
klimatických podmienkach...) a komoditný (zahŕňa údaje o tovare – jeho kvalite, cene, množstve, spotrebiteľoch – o ich kúpyschopnosti,
o konkurencii...). Výsledkom prieskumu je výber vhodného štátu, v ktorom sa výrobky budú dobre predávať.
– akvizícia
– je to získanie nových trhov a zákazníkov. Môže byť:
· nepriama – výstavy, veľtrhy, katalógy, internet,
inzeráty v tlači
· priama – priame nadväzovanie kontaktov, osobné návštevy, zasielanie ponukových listov
–
dopyt zo zahraničia – je to odozva na akvizíciu. Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach
dodávky.
– predbežná kalkulácia – ide o predbežné stanovenie ceny. Zahŕňa aj náklady na prepravu,
poistné....
– ponuka – je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt. Môže byť záväzná alebo nezáväzná
– fázu zmluvného zabezpečenia – zahŕňa:
– prijatie a potvrdenie objednávky
– ak vývozca súhlasí s objednávkou zákazníka, potvrdí ju alebo zašle návrh kúpnej zmluvy.
– uzatvorenie
kúpnej zmluvy – musí byť v súlade s náležitosťami objednávky. Podpisujú ju obe strany.
–
realizačná fáza – zahŕňa:
– dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov
(osvedčenie o kvalite, faktúra)
– prijatie platby
– výsledná kalkulácia –
zistenie výsledku hospodárenia z realizácie obchodného prípadu podľa výšky skutočne vynaložených nákladov.
Dovozná
obchodná operácia
Dovoz:
· získavajú sa ním tovary a služby zo zahraničia
· mal by sa realizovať
tak, aby sa nepoškodila domáca výroba (nadbytočný tovar, tovar horšej kvality...)
· mal by sa zameriavať na tovary, ktorých nemá SR
dostatok (suroviny, špeciálne stroje a zariadenia .....)
Vývozná obchodná operácia má nasledovné fázy:
– prípravnú fázu – zahŕňa:
a. rozbor potreby dovozu – zistenie, či sa potrebný tovar nenachádza aj na trhu. Ak nie, tak sa sformulujú požiadavky na dovoz (druh, kvalita, cena tovaru, krajina , termín dovozu.....)
b. vyhľadanie možných dodávateľov – informácie možno získať zo SOPK-y, výstav, veľtrhov, odborných časopisov, obchodných zástupcov.......
c. zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – dopyt je nezáväzný, jeho cieľom je získať informácie o podmienkach dodávky. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľa.
d. vyhodnotenie ponúk – na základe najvýhodnejšej ponuky sa vypíše
objednávka.
– fázu zmluvného (kontraktačného) zabezpečenia – zahŕňa:
a.
zaslanie objednávky dodávateľovi
b. uzatvorenie kúpnej zmluvy /vychádza
sa z uzancií – nepísaných obchodných pravidiel správania sa v medzinárodnom obchode/ predávajúci tu:
· môže bez výhrad potvrdiť
objednávku na formulári dovozcu /v praxi je to výnimočne/
· zašle vlastnú kúpnu zmluvu so svojimi podmienkami a žiada o jej
potvrdenie
· príjme objednávku dovozcu s výhradami – ide o návrh novej kúpnej zmluvy
– realizačná
fáza – zahŕňa
– prevzatie dodávky – ak ide o tovar z tretích krajín /mimo EU/ dovozca
po prekročení tovaru cez colnú hranicu vystaví doklady pre colné konanie /JCD/
– zaplatenie za dodaný
tovar
– výsledná kalkulácia – zistené výsledky môžu ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom
dovoze
Poznámka: Osobitnou formou dopytu je verejná súťaž – tender. Vyhlasovateľ už vopred určuje podmienky budúcej kúpnej zmluvy a predávajúci ich musia vo svojich ponukách rešpektovať. Pre uzatvorenie zmluvy je vybraná najvýhodnejšia ponuka (pri výbere sa dodržiava zásada tajnosti).