Výrobné podniky

Podstata a ciele výrobnej činnosti
Typy podnikov podľa výkonu:
1.  výrobné podniky
2.  ťažobné podniky
3.  podniky služieb
 
Základná schéma: VSTUPY (obilie) => VÝROBA => VÝSTUPY (múka)
 
Výroba:
- cieľavedomá činnosť, pri ktorej sa výrobné vstupy pretvárajú na výstupy
- podnik sa snaží vyrábať na základe zásady hospodárnosti

Výroba má nasledujúce stránky:
- vecná stránka (transformačný proces): proces, pri ktorom sa vo výrobe mení vecná podstata výrobných vstupov na konkrétnu vecnú podstatu výrobkov

- organizačná stránka (kombinačný proces): ide o kombináciu výrobných faktorov tak, aby sa dal zhotoviť vopred určený výrobok

S kombinačným procesom súvisí substitúcia výrobných faktorov – napr. 2 pracovníci = 1 stroj.
 
- hodnotová stránka (reprodukčný proces): možno ju sledovať prostredníctvom ustavičného kolobehu procesov financovania a investovania.

Základné ciele výroby:
- kvalitatívne – sledujeme produktivitu (princíp maxima) a hospodárnosť (princíp minima). Účelom je zhotoviť konkrétne výrobky v požadovanej kvalite. (kombinačný, reprodukčný proces, t.j. hodnotová stránka)
- kvantitatívne – cieľom je zhotoviť konkrétne výrobky. Účelom je zhotoviť konkrétne výrobky v konkrétnom množstve. (sledujeme vecnú stránku, t.j. transformačný proces)

Členenie výroby
 
Výrobu môžeme členiť z rôznych hľadísk:
- podľa výrobného programu
- podľa vzťahu k výrobnému procesu
- podľa hromadnosti
- podľa priebehu výrobných procesov
 
Typy výroby podľa  výrobného programu:

- základná výroba
-  výstupom sú výroby hlavného výrobného programu
-  predstavujú špecializáciu podniku
(poľnohospodárske družstvo zamerané na rastlinnú výrobu)
 
- doplnková výroba
-  výstupom sú výrobky, ktoré nie sú hlavným výrobným programom,
-  súvisia so špecializáciou,
-  využitie výrobných kapacít a odpadu

(autodoprava nákladnými autami)
- pridružená výroba
-  výstupom sú výrobky, ktoré nesúvisia so špecializáciou podniku,
-  nevyužívajú sa výrobné zariadenia používané v hlavnej alebo doplnkovej výrobe, ani odpad z nich

(výroba pekárenských výrobkov v PH družstve, výroba tehiel, stavebných materiálov)

Typy výroby podľa vzťahu k výrobnému procesu:
- hlavná výroba
-  ide o operácie na zhotovení základného výrobku,
-  výrobky sú určené na odbyt

(PH podnik zameraný na výkrm HD)

- pomocná výroba
-  produkcia výrobkov, ktoré bezprostredne zabezpečujú hlavnú výrobu
-  väčšinou ostávajú v podniku

(RV v podniku zameranom na výkrm HD – produkcia krmovín)

- vedľajšia výroba
-  výroba rôznych druhov energií potrebných v hlavnej výrobe
(výroba elektrickej energie, ale napr. i dielne na opravu strojov v PH podniku)
 
Typy výroby podľa hromadnosti:
- hromadná výroba
-  vyrába sa jeden, alebo malý počet druhov vo veľkom množstve,
-  vysoká opakovateľnosť, využívanie modernej techniky,
-  vysoká deľba práce,
-  možnosť zamestnať aj zamestnancov s nižšou kvalifikáciou,
-  vysoká produktivita práce,
-  najnižšie náklady,
-  dlhodobý hmotný majetok (stroje a zariadenia) sa využívajú najviac,
-  krátkodobý hmotný majetok (materiál) má najväčšiu rýchlosť obratu.

- sériová výroba
-  jednotlivé druhy produkcie sa po určitom čase striedajú,
-  druhy sériovej výroby:
- veľkosériová (najviac sa približuje hromadnej),
- strednosériová,
- malosériová (má viacero znakov charakteristických pre kusovú výrobu).

- kusová výroba
-  veľký počet druhov v malom množstve (resp. 1 kus)
-  nepravidelnosť,
-  náročná konštrukčná a technologická príprava výroby,
-  vysoko kvalifikované pracovné sily,
-  nízka deľba práce,
-  univerzálne stroje.

Typy výroby podľa priebehu (spojitosti) výrobných procesov:
· spojitá (kontinuálna) výroba - prebieha bez časového prerušenia

( chemické procesy, výroba elektrickej energie)
· nespojitá (diskontinuálna) výroba – je charakteristická časovými prestávkami vo výrobnom procese
 
S výrobou súvisí príprava výroby – uskutočňuje sa pred výrobou. Začína sa marketingovou prípravou ( analýza trhu, zistenie potrieb zákazníkov).
 
Etapy prípravy výroby
 
- predvýrobná
- veda - objavenie nových myšlienok
- výskum – hľadanie možností uplatnenia nových myšlienok

- výrobná
- vývoj – transformácia nových poznatkov do výroby, vývin prototypu
- technická príprava
- konštrukčná príprava – technické a materiálové riešenie výrobku, vyhotovenie projektu
- technologická príprava – vypracovanie výrobného postupu
- ekonomická príprava – stanovenie noriem spotreby, výkonových noriem, nákladov, výkonov, kalkulácie atď.
- organizačná príprava – usporiadanie pracovísk

Po príprave výroby nasleduje nábeh výroby (využívanie poznatkov vo výrobe).
 
Zákonitosti organizácie výrobného procesu
Zákonitosti organizácie výrobného procesu, ktoré pozitívne vplývajú na jej výsledky sú:
 
1)  proporcionálnosť – znamená kvantitatívnu vyváženosť výrobného procesu
· proporcionálnosť medzi prácnosťou výroby a počtom robotníkov – jej narušenie znamená, že:
o je nedostatok robotníkov a výrobky sa nevyrobia včas, alebo
o je prebytok robotníkov, t.j. niektorí nemajú čo robiť, alebo žiaden z nich nie je plne vyťažený
 
Prácnosť:
•  spotreba času na výrobu jedného výrobku
•  spotreba pracovníkov na výrobu jedného výrobku
 
· proporcionálnosť medzi výrobnými operáciami – narušenie znamená, že niektoré výrobné operácie zdržiavajú plynulosť výrobného procesu
 
2)  paralelnosť:
· súbežne vedľa seba vykonávanie všetkých výrobných operácií, pri ktorých je to možné
· zdôrazňuje potrebu súbežne vykonávať výrobné operácie
· skrátenie celého výrobného cyklu – urýchlenie kolobehu podnikových prostriedkov
 
3)  rytmickosť:
· znamená rovnomerný a pravidelný priebeh výrobných procesov  => v pravidelných časových intervaloch sa zadávajú do výroby rovnaké vstupy a takisto v pravidelných intervaloch vychádzajú z výroby výrobné výstupy.
 
4)  nepretržitosť:
· znamená taký priebeh výroby, keď sa výroba nezastavuje, neprerušuje sa
· nemožno to chápať doslovne, každú výrobu raz musíme zastaviť
· predlžovanie nepretržitosti výrobného procesu pozitívne vplýva na výsledky výroby
 
Rytmickosť výroby hodnotíme výrobným taktom – priemerný časový interval medzi dohotovením dvoch po sebe nasledujúcich výrobkov.
  Tv  je výrobný takt
  Ft  – časový interval
  Q – produkované množstvo výrobkov za dané obdobie
 
Výrobný rytmus  – koľko výrobkov sa vyprodukuje za jednotku času (=produktivita)
Pri hodnotení nepretržitosti sa využíva vzorec na výpočet koeficientu pretržitosti:
Kp – koeficient pretržitosti
T – dĺžka výrobného cyklu
Tz – čas trvania základných operácií
 
Ak sa nepretržitosť zvyšuje (priaznivý jav), hodnota koeficientu klesá – blíži sa k jednej.
 
V minulom roku dosiahol podnik pri výrobe výrobku X výrobný cyklus 58 hodín. Technologický čas trvania základných operácií nemožno zmeniť bez zásadnejších investícií – dosahuje 32 hodín. Podnik však zracionalizoval organizáciu výrobných operácií, čím skrátil výrobný cyklus na 48 hodín. Vypočítajte koeficient pretržitosti výroby v minulom roku a v súčasnosti (po racionalizácii organizácie výrobných operácií).
 
Kp1 = 58/32 = 1,81  Kp2= 48/32= 1,5
 
Hodnota koeficientu pretržitosti sa znížila, čo potvrdzuje zracionalizovanie organizácie výrobných operácií.
 
Výrobné faktory
 
Delíme ich na:
- dispozitívne (riadiaca činnosť)
- elementárne

Dispozitívne: časť ľudského pracovného výkonu, tá časť vynaloženej práce, ktorá má voľnejšie použitie (je k dispozícii). Nie je tesne zviazaná s vecnou stránkou výroby (transformačným procesom) na rozdiel od práce použitej vo výrobe (resp. v obslužnej šinnosti).
 
Riadenie – dispozitívna zložka ľudského pracovného výkonu – jeho úlohou je zabezpečiť organizačnú stránku výroby (kombinačný proces). Je to nepretržitý proces prelínania jeho zložiek:
· plánovanie – určuje ciele, spôsoby a prostriedky ako ich dosiahnuť,
· organizovanie – usporiadanie vzťahov medzi elementárnymi výrobnými faktormi tak, aby sa dosiahli naplánované ciele,
· rozhodovanie – voľba riešenia z viacerých alternatív,
· kontrola – skúma sa, ako sa splnili ciele určené plánovaním, zisťujú príčiny odchýlok. Výsledky kontroly sú spätnou väzbou riadenia a využívajú sa pri ďalšom plánovaní.
 
Príčiny odchýlok (zistených pri kontrole):
· nereálnosť cieľov – chyba plánovania,
· chybná organizácia,
· chyby pri rozhodovaní.
 
Elementárne výrobné faktory:
· ľudský pracovný výkon pri výrobnej a obslužnej činnosti
· investičné prostriedky (investičný majetok)
· obratové prostriedky (obežný majetok)
 
Ľudský pracovný výkon – závisí od:
· fyzických a psychických schopností človeka (sú dané celkovým stavom ľudského organizmu, vekom, nadaním, odborným vzdelaním, praktickými skúsenosťami).
· od jeho vôle pracovať – súvisí s motiváciou človeka k práci (ovplyvňuje ju spokojnosť s pracovným zaradením, pracovné podmienky, odmena za prácu, sociálne služby podniku...)
 
Investičné prostriedky podniku:
· hmotné – budovy, stroje, zariadenia
· nehmotné – netvoria elementárne výrobné faktory – nevstupujú priamo do výrobného procesu (kombinačného procesu), sú ale súčasťou investičného majetku.
 
Obratové prostriedky:
· hmotné – materiál, nedokončená výroba, hotové výrobky
· nehmotné – krátkodobé cenné papiere, peňažná hotovosť, prostriedky viazané v pohľadávkach a pod.)
 
Kolobeh obratových prostriedkov – proces ich premien v jednotlivých fázach podnikového výrobného procesu (materiál -> nedokončená výroba -> výrobky -> nehmotné obratové prostriedky: pohľadávky voči odberateľom -> peniaze). Tento kolobeh sa opakuje a nazýva obrat.
 
Výrobok
 
•  výstup výrobnej činnosti podniku
 
Výstupom podnikovej činnosti môžu byť:

- výrobky
- práce
- služby

Výrobky môžu mať charakter:
- finálnych výrobkov – ďalej sa nespracúvajú a sú schopné uspokojiť nejakú konečnú potrebu
- polovýrobkov – sú výrobkami len z hľadiska daného výrobného podniku a prechádzajú na spracovanie do iného podniku (ako materiál)

Každý výrobok má určité základné znaky ako napr.:
· rozmer,
· objem,
· farba,
· rôzne kvalitatívne charakteristiky a pod.
 
- nepodarok - niektoré parametre výrobku nezodpovedajú stanoveným požiadavkám

- nový výrobok – uspokojuje nové potreby, ktoré dosiaľ vyrábané výrobky neuspokojovali, alebo ich uspokojuje na vyššej kvalitatívnej úrovni, prípadne s úsporami vstupov na jeho výrobu.

- tovarvýrobok ktorý je predmetom kúpy a predaja.

Funkcie výrobku – hovoria o jeho schopnosti uspokojovať konkrétne potreby.
 
Úrovne (okruhy) funkcií výrobku:
- základná funkcia – tvorí iba základ výrobku,
- doplnková funkcia – forma výrobku – akosť, obal, dizajn,
- rozšírenie základných a doplnkových funkcií – servis, poradenstvo, spôsob distribúcie (predajňa), platobné podmienky (v hotovosti, na úver a pod.), iné služby,
- funkcie, ktoré rozhodujú o konkurencieschopnosti výrobku na trhu – značka výrobku a s tým spojený goodwill (povesť) a imidž (dobré meno) výrobcu.

Výrobok ako tovar musí byť konkurencieschopný.
 
Právna ochrana výrobku sa spája so značkou výrobku (dotvára výrobok). Hovoríme jej ochranná známka – označenie, ktoré je schopné rozlíšiť výrobky pochádzajúce od rôznych výrobcov.
 
Ochranná známka musí spĺňať podmienky:
- musí mať rozlišovaciu schopnosť (nemôže ísť o názov výrobku alebo označenie zhodné s už zapísanou ochrannou známkou, prípadne s ňou ľahko zameniteľné).
- mala by byť krátka, aby sa dala ľahko zapamätať,
- značkou nemôže byť štátna zástava, znak alebo názov štátu, správneho územia ani medzinárodnej organizácie.

Značka sa stáva ochrannou známkou po zápise do osobitného registra.
 
Ochranné známky:
- individuálne – slúži jednému podnikateľovi
- kolektívne – slúžia skupine podnikateľov, ktorých spája určitá hospodárska činnosť.

Výrazové prostriedky, ktorými sa realizujú ochranné známky:
- slovami (Škoda, Slovnaft),
- písmenami (VSŽ, BMW),
- osobitným tvarom písma (Coca-cola),
- obrázkami (okrídlený šíp – Škoda),
- číslicami (Nr. 4711 – kolínska voda).

Majiteľ ochrannej známky má predovšetkým právo:
- výlučného používania ochrannej známky,
- previesť ochrannú známku na iného,
- umožniť jej využívanie na základe licenčnej zmluvy,
- pri nepovolenom použití ochrannej známky podať žalobu za náhradu škody a ušlý zisk.

Čím je ochranná známka staršia, tým má väčšiu hodnotu. Neznáma ochranná známka – menej hodnotný tovar s dopadom na celú výrobu.
 
Funkcie ochrannej známky:
- rozlišovacia – slúži na odlíšenie rovnakých výrobkov od rôznych výrobcov – funkcia ochrany spotrebiteľa,
- propagačná – (reklama – denne s ochrannou známkou) – úloha dostať ochrannú známku do povedomia spotrebiteľa,
- súťažná funkcia – odstraňuje anonymitu výrobcov – zavedená ochranná známka – vyššie predajné ceny (ADIDAS, PUMA, NIKE) – pomáha výrobku presadiť sa v súťaži s konkurenciou.

Výrobný program a plán výroby
 
Výrobný program – súhrn výrobkov vyjadrený v sortimente a kvalite, na ktorý sa zameriava výrobná činnosť.
 
Faktory ovplyvňujúce tvorbu výrobného programu:
- požiadavky trhu
- vlastné výrobné možnosti
- možnosti získania zdrojov na trhu
- ukazovatele ekonomickej efektívnosti

/* výrobný program predstavuje potenciálne možnosti výroby stanovené na základe analýzy potrieb trhu a možností podniku */
 
Plán výroby – rešpektuje konkrétnu situáciu v danom časovom období:

- konkrétne výsledky marketingu na danom spotrebiteľskom trhu
- situáciu na obstarávacom trhu výrobných faktorov (trh práce, trh hospodárskych prostriedkov)
- legislatívne pravidlá

/* SWOT analýza */
 
Výrobný program súvisí so sortimentom výroby.
 
Charakteristiky sortimentu výroby:
- úzky sortiment - výrobný program obsahuje len niekoľko druhov tovaru, zužovanie sortimentu súvisí so špecializáciou,
- široký sortiment – výrobný program zahŕňa veľký počet rôznych druhov výrobkov, rozširovanie sortimentu sa spája s diverzifikáciou výrobkov (= zavádzanie výrob z viacerých výrobných odborov),
- hlboký sortiment – hovorí o tom, v koľkých variantoch sa jednotlivé druhy výrobkov vyrábajú, prehlbovanie sortimentu súvisí s variáciou výrobkov,
- plochý sortiment – vo výrobnom programe z jednotlivých druhov výrobkov je len jeden variant, alebo málo z veľkého počtu možných variantov.
 
Možnosti vyjadrenia objemu výroby vo výrobnom pláne:

- naturálne (vecné) jednotky – jednotky hmotnosti, objemu a pod.; používajú sa najmä pri úzkom sortimente,
- peňažné jednotky – hodnotové vyjadrenie objemu výroby, umožňujú vyjadriť objem výroby spoločne za rôznorodé výrobky (pri širokom sortimente),
- jednotky prácnosti – vyjadrenie objemu výroby v jednotkách práce, najčastejšie normohodinách, vyžaduje si to všetku prácu normovať => náročné => používajú sa menej ako predchádzajúce 2 možnosti.

Obvyklé plánovacie periódy:
- rok
- mesiac
- týždeň
- deň
 
Termínované plánovanie – súčasť plánovania výroby:
- realizuje sa spätným spôsobom, pri ktorom sa od požiadaviek termínov kompletizácie zákazky spätne prepočítavajú termíny zadávania do výroby. Na to nadväzuje etapa operatívneho  riadenia výroby, pri ktorej sa výroba rozvrhuje, t.j. výrobná úloha sa rozdelí na jednotlivé operácie, ktoré sa priraďujú podľa plánu na jednotlivé pracoviská v dielni.
 
Výrobná kapacita
- maximálna výrobná schopnosť za  určité obdobie a za optimálnych podmienok
- limitujúci faktor plánu výroby
- prakticky sa nedosahuje ( podnik pracuje s určitou kapacitnou rezervou => aby mal priestor na pružné reagovanie na zmenu podmienok na trhu)

Určujúce faktory výrobnej kapacity:
- technické zariadenie (stroje)
- pracovná sila
- výrobná plocha (montážne haly)

Výrobná kapacita = potenciálny výkon = výrobný potenciál sa určuje ako:
- výstupná veličina – výrobná kapacita automobilky – 500 tis. áut ročne
- vstupná veličina – výrobná kapacita rafinérie – schopnosť ročne spracovať 5 mil. ton ropy

Výpočet výrobnej kapacity – základom je výrobná kapacita jedného stroja (plánovanie)
 
Spôsoby výpočtu výrobnej kapacity podľa stanovenia výkonovej normy:
- výkonová norma ako norma množstva – maximálne množstvo výrobkov vyrobených za určitý čas za optimálnych podmienok na danom stroji:
- výkonová norma ako norma času – koľko času maximálne potrebuje stroj na výrobu jedného výrobku za optimálnych podmienok:

Kv – výrobná kapacita
Nm – norma množstva
Nč – norma času
Fv – využiteľný časový fond = kalendárny časový fond 365 dní mínus dni pracovného pokoja mínus počet dní na nevyhnutné pracovné prestávky (údržba, oprava...). Využiteľný časový fond v dňoch prepočítame na hodiny, lebo výroba stroja sa udáva v hodinách. Zohľadníme aj zmennosť podniku.
 
Využívanie výrobnej kapacity: (sledovanie využívania)
 
· časové -
· výkonové -
 
Príklad 1:
Výkonová norma stroja je 60 kusov za hodinu, resp. 1 minúta na kus. V kalendárnom roku bude 112 dní pracovného pokoja a podnik plánuje odstávku stroja na ďalších 6 dní. V podniku sa pracuje na 2 zmeny (= 16 hodín denne). Aká bude ročná výrobná kapacita stroja?
 
Výpočet:

Fv = 365 – 112 – 6 = 247 dní x 16 hodín = 3952 hodín
Kv = 3952 x 60 = 237 120 kusov
 
resp.
Výrobná kapacita stroja bude 237 120 kusov.
 
Príklad 2:
V našom podniku z predchádzajúceho príkladu sme na konci roka zistili, že skutočný čas výkonu stroja bol 3824 hodín a stroj vyrobil 232 530 kusov výrobkov. Aké bolo využívanie výrobnej kapacity stroja?
 
Výpočet:
 
· časové - % využitia
· výkonové - % využitia
Z výpočtov vidieť, že časové využitie výrobnej kapacity bolo nižšie ako výkonové využitie. Mohli to spôsobiť rôzne príčiny, napríklad pre nedostatočnú údržbu sa neplánovane prerušovala výroba z dôvodu nevyhnutných opráv.
 
Príprava výroby
•  uskutočňuje sa pred výrobou. Začína sa marketingovou prípravou (analýza trhu, zistenie potrieb zákazníkov).
•  funkciou prípravy výroby je i vytváranie (vyvolávanie) nových potriebak výroba ponúkne uspokojovanie nových potrieb, zákazník si ich začne uvedomovať, pociťovať ich.
 
Etapy prípravy výroby:

- predvýrobná:
•  veda – objavovanie nových myšlienok
•  výskum – hľadanie možností uplatnenie nových myšlienok

- výrobná:
•  vývoj – transformácia nových poznatkov do výroby, vývin prototypu
•  technická príprava:
o konštrukčná príprava – technické a materiálové riešenie výrobku, vyhotovenie projektu,
o  technologická príprava – vypracovanie výrobného postupu
•  ekonomická príprava – stanovenie noriem spotreby, výkonových noriem, nákladov, výkonov, kalkulácie a t. ď.
•  organizačná príprava – usporiadanie pracovísk
 
Po príprave výroby nasleduje nábeh výroby (využívanie poznatkov vo výrobe).
 
Prípravu výroby treba aj ekonomicky vyhodnotiť. Možno na to použiť vzorec na výpočet doby úhrady vynaložených prostriedkov.
 
Nv – prevádzkové náklady
Np – náklady spojené s prípravou výroby
Tú – doba úhrady (za koľko rokov sa úsporami na prevádzkových nákladoch splatia vynaložené zvýšené náklady na zavedenie výroby nového výrobku.
 
Predpokladajme, že sa rozhodujeme, či iba čiastočne inovovať pôvodný (starý) výrobok, alebo vyvinúť úplne nový výrobok. Vieme, že inovácia starého výrobku by podnik stála 200 tis. Sk a náklady na komplexnú prípravu výroby nového výrobku by bolo 800 tis. Sk. Zároveň však predpokladáme, že ročné prevádzkové náklady pri novom výrobku by sa znížili na 1 260 000,- Sk z pôvodných 1 560 000,- Sk pri starom výrobku. Ako sa rozhodneme.

Výpočtom sme zistili, že doba úhrady zvýšených nákladov, ktoréby bolo potrebné vynaložiť na prípravu nového výrobku, je 2 roky. Ak bude životnosť (obdobie, po ktoré sa bude výrobok predávať) dlhšia ako 2 roky, potom sa môžeme rozhodnúť pre nový výrobok.
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/3889-vyrobne-podniky/