Finančné riadenie podniku

Podstata a úlohy
Vznik podniku, jeho fungovanie a zánik sú spojené s pohybom peňažných prostriedkov, podnikového kapitálu a finančných zdrojov.

Peňažné prostriedky – časť aktív (majetku) podniku vo forme:
- hotovosti (pokladnica),
- krátkodobých peňažných vkladov v bankách,
- krátkodobé cenné papiere (štátne pokladničné poukážky, depozitné certifikáty)
- rôzne druhy cenín, poukážok na tovar
(krátkodobý finančný majetok)

Podnikový kapitál – súhrn všetkých peňazí vložených do celkového majetku podniku vlastníkmi a veriteľmi

- dlhodobý hmotný majetok
- dlhodobý nehmotný majetok
- finančný majetok
- zásoby

(DHM, DNM,DFM a zásoby viažu podstatnú časť podnikového kapitálu)
- peňažné prostriedky (na strane aktív)

Finančné zdroje – podnik z nich získava peňažné prostriedky v pohotovej forme, alebo viazané ako kapitál.

Peniaze ≠ financie – financie = vzťahy, peniaze = nositelia vzťahov

Podnikové financie – zobrazujú pohyb peňazí, kapitálu a finančných zdrojov, pri ktorom sa podnik dostáva do rôznych kvantitatívnych a kvalitatívnych peňažných vzťahov s inými podnikmi, zamestnancami, inštitúciami finančného trhu a štátu.

Finančné riadenie podniku –  aktívna činnosť finančníkov, finančných manažérov, zahŕňajúca:

- získavanie potrebného objemu peňažných prostriedkov a kapitálu z finančných rôznych zdrojov
- alokácia peňažných zdrojov a kapitálu do rôznych zložiek aktív (investovanie)
- rozdelenie zisku v súlade s formulovanými cieľmi finančného plánu


Obsahom práce finančného manažéra sú teda:

- investičné rozhodnutia – koľko a do akých aktív bude podnik investovať, s akou výnosnosťou (alokácia)
- finančné rozhodnutia – kde, za akých podmienok a za akú cenu podnik získa peňažné prostriedky a kapitál (financovanie)
- finančná analýza
- finančné plánovanie

 
Jednou s úloh finančného manažéra sú i investičné rozhodnutia.
 
Investície – z finančného hľadiska sa pod investíciami rozumie suma kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétneho aktíva. Zmyslom je teda vynaložiť určitý výdavok s cieľom získať v budúcnosti zisk.
 
Členenie investícií:

- Podľa toho, do akej časti aktív investujeme:

  vecné – výsledkom je hmotný investičný majetok (pozemky, stroje, zásoby...)
  nehmotné – nákup licencií, patentov, know-how, tvoria DNM
  finančné– nákup rôznych cenných papierov
 

- Z hľadiska obratu majetku podniku a viazanosti kapitálu:

  investície do stálych aktív (pozemky, budovy, stroje a zariadenia, finančné investície)
  investície do obežných aktív (zásob, pohľadávok a krátkodobého finančného majetku)
 

- Z hľadiska času:

  dlhodobé
  krátkodobé
Dlhodobé vecné investície – rozhodnutie o dlhodobom vecnom investovaní a o forme získania finančných zdrojov, kapitálu na jeho realizáciu patrí medzi najvážnejšie podnikové rozhodnutia. Je významné z hľadiska podniku i pre celú ekonomiku, určujú jej rast alebo stagnáciu.

Investičné rozhodnutie – výber investície z viacerých variantov riešenia rovnakého cieľa vecnej investície. Robí sa na základe vyhodnotenia investičného projektu (projektu rozvoja podniku – obsahuje najvýznamnejšie ekonomické charakteristiky investície).

Základné ekonomické charakteristiky pre posúdenie a výber najvhodnejšieho variantu sú:

- kapitálové výdavky – majú dlhodobú návratnosť (obvykle viac ako rok)

· výdavky na obstaranie stálych aktív
· výdavky spojené so zvýšenou potrebou obežných aktív (zásob, surovín, materiálu)

- peňažné príjmy z projektu (cash-flow) – určujú sa za jednotlivé roky životnosti investície, na ich výšku vplýva mnoho faktorov a ich odhad je náročný. Ich obsahom je ročný zisk po zdanení zvýšený o odpisy – tie sú súčasťou nákladov, znižujú vykázaný zisk, ale nie sú reálnym výdavkom, preto sa musia k ročnému zisku pripočítať.
- životnosť projektu – je to obdobie, počas ktorého sa projekt v podniku používa.

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičných projektov

Najčastejšie metódy hodnotenia sú čistá súčasná hodnota a doba návratnosti. Obe zohľadňujú tzv. princíp časovej hodnoty peňazí. Pre podnik sú dôležité nie len peňažné sumy, ale i to, kedy sa do podniku dostanú. Peniaze ktoré máme dnes sú cennejšie ako tie, ktoré budeme mať o mesiac. Môžeme s nimi ľubovoľne nakladať už dnes (investovať, spotrebovať). Okrem toho proces inflácie peniaze znehodnocuje.
 
- Čistá súčasná hodnota – rozdiel medzi súčasnou (diskontovanou = odúročenou) hodnotou peňažných príjmov (cash-flow) z projektu a kapitálovými výdavkami.

Diskontovanie – výpočet (prevod) budúcich príjmov na ich súčasnú hodnotu.
Súčasná hodnota =  je odúročiteľ
 
i – úroková miera (diskont) – ako diskont môžeme použiť priemerné náklady podnikového kapitálu, cenu kapitálu na finančnom trhu...
 
n – počet rokov životnosti projektu
 
Akceptovateľné (prijateľné) sú všetky investičné projekty, ktoré majú kladnú čistú súčasnú hodnotu.
 

- Doba návratnosti – doba, za ktorú sa zaplatia začiatočné kapitálové výdavky z peňažných príjmov podniku, t.j. obdobie, za ktoré sa budú kapitálové výdavky rovnať kumulovanému súčtu peňažných príjmov.

Finančné investície
 
Podnik ich realizuje:
- ak výnosnosť z finančného investovania je vyššia ako výnosnosť (peňažný príjem) z investovania do investičných projektov (vecné investície),
- ak je to súčasť stratégie podniku, ak chce získať podiel na inom podniku, spojiť sa s ním, alebo ho prevziať,
- využíva finančné investície ako určitý spôsob sporenia peňazí na budúce projekty väčšieho rozsahu (výstavba novej prevádzky..s.)

 
Portfólio cenných papierov – určitá zásoba cenných papierov, ktorú si podnik vytvára finančným investovaním. (je v aktívach súvahy). Podľa aktív ho členíme na:

- portfólio dlhodobých cenných papierov
- portfólio krátkodobých cenných papierov

Krátkodobé investície:
Umiestnenie peňazí do obežných aktív, zahŕňa vecné aj finančné investície. Podľa štruktúry obežného majetku ide o investovanie do:

- zásob,
- pohľadávok,
- krátkodobého finančného majetku.

Základným kritériom rozhodovania je efektívnosť vynakladania finančných zdrojov podniku. Rozhodnutie vychádza z finančného plánu podniku a musí rešpektovať výrobné a technologické charakteristiky podniku a podmienky predaja výrobkov.
Krátkodobé finančné investície závisia predovšetkým od rozvinutosti finančného trhu a od množstva obchodovaných cenných papierov.
 
Na financovanie svojej činnosti môže podnik využívať širokú škálu finančných zdrojov. Tie možno členiť z rôznych hľadísk, pričom každé charakterizuje istú stránku pôsobenia v podniku.
 
Finančné zdroje podniku
 
Finančné zdroje podľa účelu:

- f.z. ako kapitál – investovanie do nových budov, strojov, zariadení, slúžia na rozširovanie, resp. modernizáciu výrobnej kapacity podniku.
- f.z. ako peniaze – zabezpečenie krátkodobých potrieb – platobnej schopnosti a likvidity

 
Finančné zdroje podľa vlastníctva:

- vlastné:

- vklad majiteľa
- zdroje získané z podnikateľskej činnosti
- zisk
- odpisy
- zdroje z nepeňažných zložiek majetku podniku (predaj nepotrebných strojov, zásob a pod.)
- nenávratné dotácie

- cudzie:

- úvery
- pôžičky
- záväzky
 
Finančné zdroje podľa doby splatnosti:
- krátkodobé: doba splatnosti do 1 roka
- stredno a dlhodobé: doba splatnosti vyššia ako 1 rok
- trvalé: vlastné zdroje

Finančné zdroje podľa zdroja plynutia (spôsobu získavania):

- interné finančné zdroje – podnik ich získava z vlastnej podnikateľskej činnosti:

- zisk
- odpisy
- ostatné interné finančné zdroje
- externé finančné zdroje – zdroje získané mimo podnikateľskej činnosti:
- vklady vlastníkov
- krátkodobé úvery
- dotácie
- osobitné formy financovania (faktoring, forfaiting, leasing)
 
Interné finančné zdroje
 
Samofinancovanie – financovanie podniku pomocou interných zdrojov.
Rozlišujeme samofinancovanie:

- v užšom zmysle slova: len zisk po úhrade daní, dividend, tantiem (dividenda – podiel majiteľa účastín na zisku účastinného podniku – prídel akcionárom, tantiema – podiel na zisku účastinnej spoločnosti, ktorý sa priznáva členom predstavenstva a dozornej rady)
- v širšom zmysle slova – zisk + odpisy dlhodobého majetku (granty z EÚ – sleduje sa celková zadlženosť podniku – podiel cudzieho kapitálu)

Zisk:
- najdôležitejší interný finančný zdroj
- rozsah financovania zo zisku závisí najmä od platných legislatívnych úprav rozdeľovania zisku

V podnikoch jednotlivca a osobných spoločnostiach sa nepovažuje problematika rozdelenia zisku na samofinancovanie a na podiel pre majiteľov kapitálu za zložitú.
 
V kapitálových spoločnostiach môžu vznikať protichodné záujmy medzi akcionármi a veriteľmi.
 
Jedna z možností rozdelenia zisku v kapitálovej spoločnosti:

- prídely fondom:
- zákonný rezervný fond
- sociálny fond
- zvláštny rezervný fond

- ostatné použitie zisku:
- dividendy
- tantiémy

- nerozdelený zisk

Odpisy
- odpisy DHM a DNM sú peňažným vyjadrením opotrebovaného dlhodobého majetku,
- nie sú účelovo viazané, podnik ich môže používať na rôzne účely.
 
Ostatné interné finančné zdroje
- zdroje z predaja nepotrebného majetku podniku
- rezervné fondy (ak nie sú potrebné na účel pre ktorý boli tvorené a právna úprava ich čerpanie neobmedzuje).

Externé finančné zdroje
• rozmanitejšie ako interné, sú výsledkom rozvoja finančného trhu, najmä peňažného a kapitálového.
 
Vklady vlastníkov – základný finančný zdroj, podnik ho získava pri svojom vzniku. Počas podnikania môže vzniknúť potreba ďalších vkladov vlastníkov.
 
Forma vkladu vlastníka – závisí od právnej formy podniku.

- individuálne podnikanie – podnik jednotlivca – rozsah základného kapitálu závisia od jeho finančných možností.
- malé a stredné podniky – podnikajú vo forme obchodných spoločností (verejná obchodná spol., s.r.o., komanditná spoločnosť). Pri založení spoločnosti finančné zdroje – kapitál – tvoria vklady spoločníkov na základe uzatvorenej zmluvy o forme a výške vkladu
- akciové spoločnosti – základný kapitál tvoria akcie – cenné papiere, ktoré vyjadrujú vlastnícky podiel majiteľa na majetku a.s.

Akcie podľa rozsahu práv a povinností spojených s ich vlastníctvom:
· kmeňové – majiteľ má právo spolurozhodovať o riadení spoločnosti (zúčastniť sa na hlasovaní na valnom zhromaždení), má právo na určitú časť zisku (dividendy), na majetkový zostatok pri likvidácii a.s. a na prednostný nákup akcií pri ďalšom emitovaní

Výhody (v porovnaní s úverom, alebo obligáciami): nie je stanovený dátum splatnosti, nevyžadujú stále platby „úrokov“, ak nie sú vytvorené zdroje, netreba vyplácať dividendy
Nevýhody: vyššie náklady pri emitovaní
· prioritné – prednostný nárok na výplatu dividend pred kmeňovými akciami, výška dividendy stanovená bez ohľadu na zisk, majitelia nemajú hlasovacie právo.

Nevýhoda – sú drahšie ako obligácie
 
Emisné ážio – rozdiel medzi nominálnou a trhovou cenou akcie, je súčasťou vlastného imania spoločnosti.
 
Úvery – návratné peňažné vzťahy, veriteľ pri nich poskytuje konkrétne hodnoty na dočasné použitie dlžníkovi. Vznik vzťahu má charakter zmluvy.
Úvery podľa doby splatnosti:
· dlhodobé
· strednodobé
· krátkodobé
 
Obligácie – cenné papiere vyjadrujúce záväzok dlžníka voči majiteľovi. Emitent získava zdroje financovania predajom obligácií na kapitálovom trhu (zväčša za nominálnu hodnotu). Cieľom je získať úrokový výnos z dlhodobého uloženia kapitálu.
Rozdiel medzi akciami a obligáciami – obligácie:

- sú za určitú dobu splatné,
- majú vopred určený výnos,
- nedávajú právo podieľať sa na rozhodovaní podniku.

Výhoda oproti termínovej pôžičke – termínová pôžička sa spláca postupne v priebehu celého obdobia trvania dlhu pravidelnými splátkami, pri obligácia sa platí do termínu splatnosti iba úrok – vytvára časový priestor na tvorbu finančných zdrojov z projektu na splatenie obligácií.
 
Finančné úvery – poskytujú a prijímajú sa v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom (banky, poisťovne, investičné fondy...) a dlžníkom (podnikom).
 
Formy finančných úverov:
- termínové pôžičky – investičný úver (lebo sa s ním najčastejšie financuje rozvoj podniku) – lehota splatnosti 1 až 15 rokov, poskytujú sa na základe zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom, splácanie pravidelnými splátkami počas celého obdobia (štvrťročne, polročne, ročne), úroková miera pevná, alebo pohyblivá (pri dlhšej dobe splatnosti) – podľa dohodnutých pravidiel sa prispôsobuje vývoju úrokových mier na kapitálovom trhu, zabezpečené nehnuteľnosťou (dlhodobé) alebo strojmi a zariadeniami (strednodobé), podmienkou poskytnutia  sú pozitívne výsledky finančnej analýzy súčasného stavu a budúceho vývoja.
- pôžičky poskytnuté formou hypotekárnych zálohových listov – dlhodobý úver s lehotou splatnosti min. 5 rokov – na nákup, výstavbu a rekonštrukciu nehnuteľností (stavebné pôžičky) – úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Financuje sa predajom hypotekárnych zálohových listov. Banka je veriteľom vo vzťahu k podniku (ktorému poskytla úver) a dlžníkom vo vzťahu k majiteľom hypotekárnych zálohových listov.
- pôžičky v rámci revolvingového systému – banka na žiadosť podniku počas dohodnutej doby vyčerpaný a potom splatený úver do dohodnutej výšky dopĺňa. Banka požaduje vyšší úrok a poplatok za dopĺňanie úveru. Úverové zmluvy sa uzatvárajú na obdobie dlhšie ako jeden rok i keď ide o krátkodobý obnovujúci sa úver.
 
Dodávateľské úvery – poskytujú dodávatelia odberateľom (zvyšuje predaj výrobkov, možno ľahšie získať výrobok ale za vyššiu cenu).
 
Krátkodobé úvery – kratšie ako 1 rok:

- obchodný úver – poskytuje dodávateľ odberateľovi – odberateľ zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty,
- stále a nestále pasíva – „spontánne“ vznikajúce úverové zdroje – záväzky voči zamestnancom (v dôsledku časového nesúladu medzi vykonaním živej práce a výplatou miezd, zamestnanci sú veriteľmi podniku), záväzky voči štátnemu rozpočtu a miestnym rozpočtom (medzi tvorbou daní a ich odvodom do štátneho rozpočtu je určité časové obdobie),
- preddavky od odberateľov – hlavne v podnikoch, kde výroba finálnych výrobkov vyžaduje veľmi dlhú dobu výroby (lode, investičné celky, energetické zariadenia, jednoúčelové stroje, bytová výstavba...), dodávateľ získa bezúročný finančný zdroj a zníži riziko, že odberateľ výrobok neodoberie.
- bankové úvery – kontokorentný, eskontný, lombardný, krátkodobá účelová pôžička.

Dotácie – nenávratný zdroj financovania. Štát alebo iný územný celok tak podporuje realizáciu spoločensky prospešných cieľov.
 
Podpora:
- realizácie ekologických projektov,
- realizácie zámerov štátnej štrukturálnej politiky,
- projektov so sociálnym zámerom (sociálna bytová výstavba, pracovné miesta pre telesne postihnutých),
- ekonomických aktivít v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou,
- podpora exportu,
- rozvoja malých a stredných podnikov.

 
Dotácie sa poskytujú zo štátneho rozpočtu, rozpočtu samosprávnych celkov, účelových fondov a pod.
 
Osobitné formy financovania
 
- faktoring a forfaiting – odkúpenie pohľadávok podniku bankou alebo špecializovanou spoločnosťou. Faktoring – odkúpenie krátkodobých pohľadávok, forfaiting – stredno a dlhodobých. Faktor, alebo forfaitér si pri odkúpení zráža úrok za dobu od nákupu pohľadávky do doby splatnosti, náklady na evidenciu, správu, inkaso a vymáhanie odkúpenej pohľadávky, rizikovú províziu (za prevzaté riziko neuhradenia pohľadávky).
- leasing:

•  operačný – pri prenájme strojov a zariadení ktoré podnik potrebuje len dočasne,
•  priamy vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom,
•  prenajímateľ zabezpečuje poistenie, servis, bežné opravy
•  po ukončení prenajímateľ odoberie predmet a prenajíma ho ďalej,
•  lízingové platby sú pre nájomcu nákladom,
•  prenajímaný predmet môže nájomca odkúpiť,
•  môže byť vypovedateľný, alebo na určitú dobu.
•  finančný leasing – má dlhodobý charakter – charakteristické znaky zmluvy:
•  uskutočňuje sa nepriamo (výrobca – prenajímateľ – nájomca),
•  predmetom lízing sú hnuteľné i nehnuteľné veci,
•  zmluvu nemožno počas dohodnutej doby zrušiť,
•  nájomca zabezpečuje opravy a údržbu zariadenia,
•  nájomca platí poistenie,
 
Výhody lízingu:
-  prostriedky aj bez dostatočného vlastného kapitálu,
-  možnosť využiť vlastný kapitál na iné účely,
-  rozširuje investičné možnosti,
-  rozširenie možnosti odbytu pre výrobcov i prenajímateľov,
 
Nevýhody:
-  drahý,
-  založenie a prevádzkovanie lízingovej spoločnosti je kapitálovo náročné.
 
Pohyb peňazí
Pohyb peňazí sa uskutočňuje prostredníctvom 2 peňažných tokov:

- peňažnými príjmami – toky peňazí, ktoré smerujú do podniku
- peňažnými výdavkami – toky peňazí, ktoré smerujú z podniku

Subjekty peňažných tokov:
- štátny rozpočet a rozpočty obcí,
- banky a ostatní veritelia,
- nadácie,
- vlastníci,
- zamestnávatelia,
- dodávatelia,
- zákazníci.
 
Štátny rozpočet a rozpočty obcí – príjemcovia platenia daní a poplatkov podniku. Podniky im platia najmä:

- DPH,
- spotrebné dane,
- dane z príjmu fyzických osôb,
- dane z príjmu právnických osôb.

DPH – nepriama daň, predstavuje určitú prirážku k cene, ktorá sa uhrádza pri nákupe tovaru.
Platiteľmi DPH sú fyzické a právnické osoby, ktoré uskutočňujú dodávky tovaru, či služieb (vrátane dovozu) v rámci podnikania a sú zaregistrovaní ako platitelia dane.
 
Základom výpočtu DPH je cena za zdaniteľné plnenie, ktorá neobsahuje daň. Platiteľ dane nesmie zahŕňať do cenovej kalkulácie svojho výrobku či služby DPH, ktorú zaplatil svojim dodávateľom.
 
Spotrebná daň – uplatňuje sa samostatne mimo okruhu DPH na niektoré vybrané výrobky.
Spotrebnou daňou sa zaťažujú:

- uhľovodíkové palivá a mazadlá,
- lieh, destiláty, pivo, víno,
- tabakové výrobky.

Platiteľmi sú všetky právnické a fyzické osoby, ktoré uvedené výrobky vyrábajú, vyvážajú alebo dovážajú. Majú povinnosť registrácie v príslušnom daňovom úrade. Sadzby sú určené v prílohe k zákonu.
 
Daň z príjmu fyzických osôb – univerzálna daň, platiteľom je každý občan SR. Predmetom dane sú:

- príjmy zo závislej činnosti a funkčné pôžitky,
- príjmy z podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
- príjmy kapitálového majetku,
- príjmy z prenájmu,
- ostatné príjmy.

Základ dane – suma, o ktorú príjmy prevyšujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie. Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť.
 
Daň z príjmu právnických osôb – platia všetky právnické osoby okrem verejných obchodných spoločností. Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom. Predmetom dane sú príjmy zo všetkých druhov činností ako aj zo všetkých druhov majetku.
 
Sadzba dane - Sadzba dane je 19 %. Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona.
 
Základ dane - Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona (zjednodušene: tvorí ho rozdiel medzi príjmami a výdavkami na ich dosiahnutie).
 
Platobný kalendár – zostavený prehľad splatných krátkodobých záväzkov a likvidných aktív (najčastejšie peňažných prostriedkov) podľa jednotlivých kalendárnych dní. Jeho úloha – plánovite a termínovo zabezpečiť jednotlivé príjmy na úhradu peňažných výdavkov.
Podnik získa prehľad o časovom rozložení splatných krátkodobých záväzkov a príjmov tak, aby bol podnik platobne schopný.
 
Cash flow – peňažné toky podniku, ktorých obsah tvoria všetky peňažné príjmy a všetky peňažné výdavky za určité časové obdobie – brutto cash flow.
Netto cash flow – rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami za určité obdobie. Jeho súčasťou nie sú jednorazové príjmy (predaj majetku) ani jednorazové výdavky (spojené s investovaním).
 
Netto cash flow obsahuje:

- zisk po zdanení,
- odpisy,
- položky časového rozlíšenia.
 
Finančná analýza podniku
Finančná analýza – rozbor finančnej situácie podniku.
Úlohou finančnej analýzy je hodnotiť finančnú situáciu podniku a určiť príčiny, ktoré ju ovplyvnili.
Cieľom finančnej analýzy je zistiť situáciu podniku a jej budúci vývoj.
 
Finančná analýza z hľadiska času:

- ex post – predmetom analýzy sú dosiahnuté súčasné a minulé výsledky hospodárenia,
- ex ante – predmetom analýzy je finančná situácia v budúcnosti.

Informačné zdroje pre finančnú analýzu:

- účtovné výkazy:
- výkazy finančného účtovníctva (súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz cash-flow)
- výkazy vnútroorganizačného účtovníctva

- výročná správa – pre interných i externých užívateľov
- prospekty cenných papierov – ak s nimi účtovná jednotka obchoduje na burze
- ďalšie zdroje - hospodárska tlač, poradenské firmy a i.

Finančná analýza podniku:
1.  analýza potrieb a zdrojov krytia
· majetková štruktúra – štruktúra majetku neobežných a obežných aktív
· analýza finančnej štruktúry – zdroje krytia – zastúpenie vlastných a cudzích zdrojov na celkových zdrojoch
 
2.  analýza finančnej pozície a ziskovosti – sledujú sa finančné pomerové ukazovatele
· finančná pozícia
•  ukazovatele likvidity
•  ukazovatele cash flow
•  ukazovatele zadlženosti
· ziskovosť
•  ukazovatele aktivity
•  ukazovatele rentability
 
3.  analýza podnikateľského rizika – je zameraná predovšetkým na riziko, ktoré súvisí s finančnými investíciami = investíciami do cenných papierov
 
Postup finančnej analýzy:
1.  vypočítajú sa finančné pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik
2.  porovnajú sa ukazovatele za analyzovaný podnik s priemernými hodnotami za odvetvie – komparatívna analýza
3.  skúma sa vývoj ukazovateľov v čase  - trendová analýza (doporučuje sa aspoň za 5 rokov)
4.  analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi finančnými pomerovými ukazovateľmi a navrhujú sa opatrenia – vytvára sa tak priestor pre finančné plánovanie, projektovanie, rozpočtovanie.

Analýza likvidity:
1.  Stavové ukazovatele (statické):
 
a. pomerové (relatívne)
odporúčaná hodnota: 0,2 – 0,5
odporúčaná hodnota: 1 – 1,5
odporúčaná hodnota: 2 – 2,5
 
b.  rozdielové (absolútne)
 
čisté peňažné prostriedky = finančný majetok – krátkodobé záväzky
čistý peňažný majetok = finančný majetok + krátkodobé pohľadávky – krátkodobé
záväzky
 
čistý pracovný (prevádzkový) kapitál = obežný majetok – krátkodobé záväzky
 
2.  tokové (dynamické) – založené na báze peňažných tokov
 
a. rozdielové (absolútne) /* CF = cash flow */

CF1 = zisk + odpisy + zmena stavu vnútropodnikových rezerv
 
CF2 = CF1 + úbytok zásob – prírastok zásob
 
CF3 = CF2 + úbytok pohľadávok – prírastok pohľadávok + prírastok záväzkov – úbytok záväzkov
 
b.  pomerové (relatívne)
 
  = stupeň oddĺženia
 
Ukazovatele zadlženosti:
 
  - pod 50 % = pozitívny vývoj
    nad 50 % = negatívny vývoj
    nad 70 % = rizikový stav
 
  - nad 70 % = rizikový stav
 
Ukazovatele aktivity:
   - do 30 dní = veľmi pozitívne
    30 až 50 dní = pozitívne
môžeme použiť priemerný stav zásob     50 až 100 dní = prijateľné
(zásoby na zač. obdobia + zás. na konci obd.) / 2    viac ako 100 dní = negatívne
 
- do 30 dní = optimálne
    30 až 90 dní = prijateľné
    nad 90 dní - negatívne
 
  - do 30 dní = optimálne
    30 až 90 dní = prijateľné
    nad 90 dní - negatívne
 
Ukazovatele rentability:
 
  - mala by byť na úrovni priemernej úrokovej sadzby v komerčných  bankách
 
  rent. vlast. kap. > rent. celk. kap.
 
- v časovom rade by mala stúpať
a mala by byť  > 8 %
 
U začínajúcich podnikateľov banky tolerujú aj 3 – 4 %.
 
Predikcia finančnej tiesne podniku:
 
ALTMANOV MODEL (alebo Z-SKÓRE)
 

- pre akciové spoločnosti:

Z-SKÓRE = 1,2x1 + 1,4x2 + 3,3x3 + 0,6x4 + 1,0x5
 
1,8 a menej – veľmi vysoká pravdepodobnosť skorého úpadku
1,81 – 2,7 – vysoká
2,71 – 2,9 – možná
2,91 – 3 a viac  – nepravdepodobná
 

- pre s.r.o. a družstvá:

Z-SKÓRE = 0,717x1 + 0,847x2 + 3,107x3 + 0,420x4 + 0,998x5
 
1,2 a menej – bankrot firmy
1,2 – 2,9 – možný úpadok (šedá zóna)
2,91 a viac  – dobrá finančná situácia
 
Finančné plánovanie podniku
- predstavuje súhrn činností, ktorými sa stanovujú ciele podniku a spôsoby ako ich možno dosiahnuť,
- výsledkom je finančný plán,
- obsah a časový horizont finančného plánu si určuje každý podnik sám.
 
Úloha finančného plánu:
- určiť potrebu kapitálovej štruktúry,
- určiť potrebu peňažných prostriedkov,
- zabezpečiť optimálne financovanie investičnej výstavby,
- zabezpečiť platobnú schopnosť podniku.
 
Z časového hľadiska rozoznávame finančné plány:
- dlhodobé finančné plány – ich úlohou je určiť potrebu kapitálu na ďalšie obdobie a zabezpečiť financovanie podniku za ekonomicky výhodných podmienok,

patria sem:
- dlhodobá plánovaná súvaha – zostavuje sa na dlhšie časové obdobie v členení na jednotlivé účtovné obdobia
- plánovaný výkaz ziskov a strát

- krátkodobé finančné plány:
- majú podobu rozpočtov, ich úlohou je zabezpečiť platobnú schopnosť podniku,
- sú konkretizáciou dlhodobých plánov.

patria sem:
o plány zisku,
o plán nerozdeleného zisku – zahŕňa plánovaný zisk po zdanení upravený o zisk, ktorý sa rozdelí,
o plán peňažných tokov (cash flow)
 
Čiastkové plány – plány jednotlivých oblastí činnosti podniku napr.:
-  plán marketingu,
-  plán výroby,
-  plán nákupu surovín a materiálov,
-  finančný plán,
-  plán ľudských zdrojov,
-  plán investícií,
-  plán výskumu a vývoja,
-  ekologický plán a pod.
-  čiastkové plány treba zladiť do komplexného plánu podniku.

Dlhodobý a krátkodobý finančný plán sú periodické plány.
 
Periodické plánovanie – charakteristické je preň, že ustavične prebieha proces plánovacích, kontrolných a hodnotiacich činností.
Projekčné plánovanie – plány projektov (rekonštrukcia, výstavba malého závodu, zavedenie novej linky...), každý z nich má vlastný časový rozmer, vytvárajú sa na celú dobu životnosti projektu, sú prepojené s periodickými plánmi.
 
Štruktúra a obsah finančného plánu podniku
Finančný plán stredne veľkého podniku má tieto časti:
 
- finančné ciele podniku:
-  pri ich stanovení sa vychádza z:
o  podrobnej finančnej analýzy podniku
o  z analýzy okolia podniku
(SWOT analýza: Strong – silné, Weak – slabé stránky podniku,

 Opportunities – príležitosti a Threat – ohrozenia podniku)
-  formulujú sa na niekoľko rokov
-  patrí sem napr.:
o rast ziskovosti
o medziročný rast objemu predaja
o návratnosť kapitálových vkladov...
 
- základné stratégie:
- stratégia prenikania na nové trhy,
- stratégia v oblasti výskumu,
- stratégia v oblasti kvality výrobkov,
- stratégia v oblasti financovania...

- dlhodobý finančný plán:
- zameriava sa iba na vybrané oblasti a
- ukazuje iba súhrnné údaje,
- spravidla obsahuje nasledujúce časti podľa jednotlivých rokov:
o  plán kapitálových výdavkov,
o  plánovaná finančná bilancia (=súvaha),
o  plán cash-flow,
o  projekt dividendovej politiky.
 
- Krátkodobý finančný plán – spravidla súhlasí s časovým horizontom rozpočtov.

Rozpočty:
- obsahujú podobné údaje, aké sleduje účtovníctvo, ale namiesto zachytenia minulých skutočností ide o budúce javy,
- zostavujú sa podrobnejšie ako finančné plány,
 
Poznáme rozpočty:
- predaja,
- výroby,
- zásob,
- rozpočty finančného charakteru.

Časti krátkodobého finančného plánu sú:
- plán zisku – plán nákladov, výnosov a ich porovnaním zistenie plánovaného hospodárskeho výsledku,
- plán nerozdeleného zisku – nadväzuje na plán zisku, predstavuje súhrn dosiahnutých ziskov po zdanení za celú dobu činnosti podniku, po odpočítaní sumy, ktorá sa za rovnaké obdobie použila (napr. výplata dividend, krytie strát...),
- finančná bilancia – poskytuje prehľad o finančnej situácii podniku, o jej finančnej štruktúre. Vyjadruje stav a štruktúru aktív a pasív vo finančnom vyjadrení v určitom presne danom časovom okamihu (t.j. obsahuje stavové veličiny),
- plán cash-flow (plán toku hotovosti) – informuje o príjmoch a výdavkoch podniku v pokladnici a na bankovom účte a o ich konečnom stave. Na plánovanie cash-flow sa používa priama a nepriama metóda. Priama metóda: vychádza z prvotných účtovných zápisov, ktoré ovplyvňujú hotovosť. Nepriama metóda: vychádza z odpisov a čistého zisku po zdanení, ktorý sa upravuje o položky spôsobujúce rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Postup tvorby finančného plánu:
Vrcholový manažment zodpovedá za:
 
- krok: finančná analýza podniku
- krok: formulácia cieľov
 
Stredný a operačno-výrobný manažment zodpovedá za:
(vedúci oddelenia, vedúci odboru, vedúci prevádzky, vedúci dielne...)
 
- krok: základné stratégie
- krok: dlhodobý finančný plán
- krok: krátkodobý finančný plán a rozpočty
 
Všetky úrovne manažmentu sa podieľajú na:
- krok: implementácia (zavádzanie) finančného plánu počas celého plánovacieho obdobia
- krok: hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola, hlásenie o realizácii plánu, úpravy a zmeny plánu.

V záujme efektívneho plánovania by mal manažment podniku vypracovať jednotný postup tvorby finančného plánu – časový priebeh a zodpovednosť jednotlivých úrovní manažmentu.
 
Metódy, techniky a modely tvorby finančného plánu
 
Metódy:
- globálna metóda,
- metóda postupného zostavovania rozpočtov,
- metóda percentuálneho podielu na tržbách,
- matematické modely.

Globálna metóda:
- tradičná metóda tvorby,
- vychádza sa z vypracovaných vecných častí plánu (plán výroby, plán predaja, plán ľudských zdrojov...) z ktorých sa preberá požadovaná výška finančných prostriedkov a dáva sa do súladu s plánovanou tvorbou finančných zdrojov.
 
Metóda postupného zostavovania rozpočtov:
- uplatňuje sa v krátkodobom finančnom plánovaní,
- rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti, porovnávajú sa s pôvodným návrhom finančného plánu a uvádzajú sa do vzájomného súladu.
 
Metódy percentuálneho podielu na tržbách:
- vychádza z fixného pomeru medzi položkami súvahy a objemom tržieb,
- vypočítava plánované položky aktíva a pasív pôsobením percentuálneho podielu na tržbách plánovaným objemom tržieb. Rozdiel medzi vyšším percentuálnym rastom aktív a nižším percentuálnym rastom pasív predstavuje potrebu nových finančných zdrojov.
 
Matematické modely:
- simulačné modely – vypracúvajú ich finančný plánovači, robia plánované finančné výkazy v niekoľkých alternatívach podľa zadaných ukazovateľov podmieňujúcich tvorbu plánu. Využívajú pri tom počítač.
- optimalizačné modely – pomáhajú hľadať najlepšie riešenie pri určitých predpokladoch a obmedzeniach. Založené sú na využití najmä metód lineárneho programovania.
 
Kontrola plnenia plánu a zmena plánu
Úlohou kontroly v procese tvorby finančného plánu je hodnotiť úroveň a kvalitu návrhu plánu, t.j. či sú v pláne zahrnuté všetky ciele, zadané parametre, či sú reálne, či plán zabezpečuje budúcu prosperitu, či dostatočne vyjadruje kto, čo a kedy má urobiť.
 
V štádiu realizácie plánu je kontrolná činnosť zameraná na:
- porovnanie plánovaných a skutočne dosiahnutých parametrov,
- časového priebehu ich plnenia,
- analýzu a zistenia príčin odchýlok a
- prípravu spoľahlivých informácií pre prijímanie rozhodnutí a opatrení na zabezpečenie žiaduceho stavu.

Po realizácii plánu sa robí súhrnné zhodnotenie toho, čo sme si naplánovali s tým, čo sme dosiahli.
 
Formy kontroly majú mnoho podôb:
- priame pozorovania,
- slovné vyjadrenie,
- prepracované postupy a písomné správy o splnení stanovených cieľov, úloh a noriem podniku.
 
Výstupom kontroly je návrh opatrení na zásahy v štádiu realizácie plánu a návrhy na zmeny plánu.
 
Otázky na zopakovanie:
• Vysvetlite rozdiel medzi financiami a peniazmi.
• Charakterizujte podstatu finančného riadenia podniku a obsah práce finančného manažéra.
• Definujte pojem investícia a uveďte členenie investícií.
• Definujte pojem investičné rozhodnutie a popíšte základné ekonomické charakteristiky pre posúdenie a výber najvhodnejšieho variantu.
• Stručne popíšte najčastejšie metódy pre posúdenie ekonomickej efektívnosti investičných projektov.
• Uveďte dôvody, kedy podnik uprednostňuje finančné investície pred vecnými.
• Charakterizujte finančné zdroje podniku, pokúste sa uviesť výhody a nevýhody jednotlivých zdrojov financovania.
• Uveďte subjekty peňažných tokov a aké príjmy a výdavky plynú medzi nimi a podnikom.
• Charakterizujte finančnú analýzu podniku, jej úlohy a ciele.
• Rozdeľte a popíšte finančnú analýzu z hľadiska času, uveďte informačné zdroje pre finančnú analýzu.
• Uveďte čo zahŕňa finančná analýza podniku a postup finančnej analýzy.
• Vypočítajte ukazovatele finančnej analýzy (zadanie + vzorce k dispozícii)
• Charakterizujte finančné plánovanie a jeho úlohy.
• Rozčleňte a porovnajte dlhodobé a krátkodobé finančné plány.
• Porovnajte periodické a projekčné plánovanie.
• Uveďte štruktúru a obsah finančného plánu podniku.
• Vymenujte a stručne popíšte metódy a techniky a modely tvorby finančného plánu.
• Popíšte kontrolu plnenia plánu a jej význam.