Charakteristika a základné teórie manažmentu
Manažment
Tento pojem sa v polovici19. str., je anglického pôvodu – viesť, riadiť, vládnuť,
alebo umenie riadiť, alebo dosahovať stanovené ciele podniku.
Manažment chápeme dvojakým spôsobom:
-
tradičné – ako riadenie výrobných podnikov,
- novodobé – zahŕňa riadenie všetkých organizácií (banky,
nemocnice).
Pojem manažment má dva významy:
- funkčná podoba manažmentu – manažment chápe ako
proces riadenia
- inštitucionálna podoba manažmentu – manažment chápe ako riadiaci aparát, ako manažérov podniku
Manažéri tvoria riadiaci aparát a vykonávajú tieto základné charakteristické úlohy (manažérske úlohy):
-
plánovanie,
- organizovanie,
- vedenie,
-
kontrola.
Začiatky teórie manažmentu siahajú do polovice 19 str. –
nástup priemyselnej revolúcie. Toto obdobie si vyžadovalo zmeniť prístup riadenia vznikajúci v rozvíjajúcich sa podnikoch.
Toto obdobie sa nazýva obdobím vedeckého riadenia a spája sa s menami Taylor, Weber, Fayol, Ford, Tomáš Baťa.
Vývoj
manažmentu:
I. klasická škola – mechanický pohľad na človeka, podceňovanie ľudského faktora.
1. Základy vedeckého riadenia:
Predstavitelia Frederic Winslow Taylor
(taylorizmus) – rozpracoval riadenie na úrovni dielní. Výrobný proces rozdelil na operácie, úkony a pohyby.
Všetky operácie normoval. Za základ normy bral výkon najšikovnejšieho pracovníka. U robotníkov sa snažil maximalizovať výkon a
minimalizovať spotrebu práce a oslobodiť robotníka od duševnej práce.
Výhody:
· rast produktivity práce,
· pokles
nákladov
Nevýhody:
· monotónna práca,
· neustále spevňovanie noriem.
2. Teória administratívneho
riadenia:
H. Fayol – teória založená na deľbe práce, autorite a zodpovednosti, centralizácii a poriadku a disciplíne,
zároveň na koordinácii a kontrole. Na rozdiel od taylorizmu išlo o riadenie práce na úrovni podniku - sledovanie vzťahov
medzi systémom ako celkom a jeho jednotlivými prvkami a hľadanie optimálnej štruktúry. Zaoberá sa človekom ako subjektom riadenia.
3. byrokratický model riadenia
Podnikateľ Max Weber – snažil sa vypracovať vlastný model riadenia založený na
presných pravidlách, nariadeniach, príkazoch, zákazoch. Jeho model je vysoko autoritatívny a vysoko formalizovaný
systém založený na predpisoch. Podceňoval neformálne vzťahy na pracovisku. Podľa neho vedú k neefektívnosti výrobného procesu.
4. H. Ford:
· teória založená na hromadnej výrobe,
špecializácii na jeden druh úkonov, znižovaní nákladov a zvyšovaní
produktivity práce,
· zakladateľ pásovej výroby,
· riadenie založené na 3 princípoch:
1. materiál má
prichádzať za pracovníkmi a nie naopak,
2. výrobky sa majú vyrábať a predávať za takú cenu, aby boli aj dostupné jednoduchým
ľuďom,
3. mzda má byť aspoň taká, aby pracovník, ktorý výrobky vyrába, si ho mohol aj kúpiť.
5. T.
Baťa:
· zástanca taylorizmu (k hromadnosti, technickej normalizácii a pásovej výrobe Taylora pridal ešte samosprávu
dielní),
· zaviedol tzv. Baťovú sústavu riadenia:
· závod rozdelil na menšie organizačné jednotky, ktoré si
medzi sebou predávali vyrobené výrobky - prevádzky, dielne
· podiely na zisku – ak splnili plán, ak nie, platili penále nasledujúcej
organizačnej jednotke
· zaviedol prepracované vnútropodnikové účtovníctvo,
· časť podielu na zisku boli pracovníci povinní
odkladať na osobné účty – tieto peniaze slúžili na rozvoj podniku,
· dôraz na plánovanie, predbežné ekonomické kalkulácie
· zavedenie pásovej výroby, dôraz na kvalitu atď.
II. Neoklasické teórie:
1. E. Mayo (teória
medziľudských vzťahov) – založená na zdokonaľovaní vzťahov v pracovných skupinách a na pracovisku. Táto teória sa zameriava na
človeka nie len ekonomického, ale aj ako bytosť psychologickú a sociálnu = do
popredia vniesla ľudský faktor.
Manažment – moderné teórie manažmentu
·
Americký manažment založený na:
o vnútornej súťaživosti,
o autoritatívnom rozhodovaní vedúcich
pracovníkov,
o nezasahovaní štátu.
o ide o perspektívny pohľad v riadení,
o riedenie podľa cieľov,
o koncepciu
dokonalosti.
· Japonský manažment založený na:
o harmónii v kolektíve,
o spolurozhodovaní,
o
neformálnej (osobnej) autorite,
o dôraze na vysokú kvalitu výrobkov
o a centrálnom riadení.
· Európsky
manažment – má spoločné črty s americkým manažmentom.
Faktory determinujúce
japonský systém manažmentu:
- systém doživotného nájmu robotníkov a úradníkov,
- odmeňovanie
a služobný postup podľa veku a počtu odpracovaných rokov vo firme,
- organizačné štruktúry riadenia (dôležité aj
horizontálne vzťahy – porady, diskusie),
- systém rozhodovania ringi - systém kolektívneho rozhodovania,
rin - predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas,
gi - uvažovať, rozhodovať
(riadenie podľa
pečiatok)
Proces prijímania rozhodnutí:
- USA = maximálny zisk,
- Japonsko =
najprv s malými ziskami dobyť trh
Bežné ekonomické rozmýšľanie: náklady + zisk = cena
Japonci: zisk = cena - náklady
Porovnanie amerického a japonského manažmentu:
Japonský
manažment:
- Japonský robotník je v priemere 6 krát vzdelanejší ako americký
- Miesto sa
nevyberá, ale prideľuje ho firma.
- Presadzuje sa pomalý postup na rozdiel od USA, kde sa možno vyšvihnúť veľmi
rýchlo.
Manažérske funkcie - plánovanie:
Plánovanie predstavuje
proces vytyčovania cieľov, určovania prostriedkov a ciest na ich dosiahnutie.
Ciele – budúce stavy, ktoré chceme
dosiahnuť k určitému vymedzenému termínu. Majú byť vecne vymedzené, kvantifikovateľné a časovo ohraničené.
Ciele
členíme z viacerých hľadísk:
- z časového hľadiska:
- dlhodobé,
- krátkodobé.
- podľa organizačného stupňa:
- ciele podniku,
- ciele divízie,
- ciele oddelenia,
- ciele dielne,
(divízia - zväzok útvarov a jednotiek rovnakého druhu alebo rozličných druhov na plnenie
samostatných úloh)
- podľa funkčných oblastí:
- výskumno-vývojové,
- marketingové,
- výrobné,
- finančné a i.
Podnik si stanový vrcholný cieľ, od ktorého sa
odvíjajú čiastkové ciele.
Vrcholným cieľom podniku môže byť napríklad:
-
prežitie podniku – udržanie si dlhodobej platobnej schopnosti (t.j. schopnosť hradiť v požadovanom čase záväzky
podniku).
- rentabilita kapitálu – vzťah zisku k vloženému kapitálu, t.j. výnosnosť kapitálu.
-
rast podielu na trhu – zlepšenie postavenia podniku na trhu a jeho možnosti ovplyvniť úroveň cien, inovačné
procesy, kvalitu.
Podnikové ciele delíme (podľa obsahu) na:
1. sociálne – zamerané na sociálne aspekty,
napr. spravodlivé ocenenie práce, lepšie pracovné podmienky a pod.,
2. hospodárske ciele:
· výkonové – napr. podiel
na trhu,
· ekonomické – napr. objem obratu, zisk,
· finančné – napr. platobná schopnosť,
Prostriedky na dosiahnutie cieľov:
- pracovné – ľudské zdroje,
- materiálové – suroviny, materiál,
- kapacitné – stroje, zariadenia, technológie,
- finančné – vstupný kapitál, zisk.
Manažérske funkcie - organizovanie:
- súbor činností a procesov, ktoré zabezpečujú plynulú činnosť
podniku.
(t.j. vytváranie takých vzťahov, ktoré majú umožniť dosiahnutie stanovených cieľov).
Organizovanie v manažmente vytvára:
- organizáciu – nahrádza chaos
poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou a neurčitosť určitosťou a informovanosťou,
- hierarchické
vzťahy – rôzne stupne riadenia, vzťahy nadradenosti a podradenosti,
- stabilitu – prvky
rovnovážnosti, pevnosti a zotrvačnosti (pevnosť zabezpečí, že systém funguje v stanovených hraniciach, ale zotrvačnosť môže
zabraňovať rozvoju),
- synergické efekty – vyplýva zo zapojenia viacerých činiteľov, deľby práce
a spolupráce (celok je viac ako suma jednotlivých častí – tímová práca).
(synergia - spolupráca, súčinnosť,
spolupôsobenie)
Manažérske funkcie - ovplyvňovanie
Ovplyvňovacie úlohy
(činnosti):
- komunikovanie,
- vedenie,
- motivovanie,
- vytváranie skupín a podniková
kultúra
Komunikovanie:
- komunikačné zručnosti = základné manaž. zručnosti
- proces
rozdeľovania informácií ostatným jednotlivcom,
- cieľom je podeliť sa o vhodnú informáciu s ostatnými pracovníkmi.
Medziosobnostná komunikácia:
- formálna – kopíruje organizačnú štruktúru v podniku
- neformálna – založená na priateľských vzťahoch medzi pracovníkmi podniku
-
úspešná komunikácia: informácia je zdrojom i obsahom významnej správy
- neúspešná
komunikácia: prenášaná správa má rozdielny význam pre prijímateľa.
Komunikačné bariéry:
•
nevhodný spôsob komunikácie,
• zasahovanie do prenášanej správy,
• rozsiahlosť správy,
• viac významové
slová
Vedenie: bezprostredné pôsobenie manažérov na podriadených s cieľom dosiahnuť určité želané
správanie.
Motivovanie: vnútorný stav, vyvolávajúci individuálne správanie v činnostiach, ktoré zaručujú
dosiahnutie nejakého cieľa.
Tvorba skupín - skupina:
- účelné
zoskupenie ľudí, ktorých spájajú spoločné ciele, záujmy a ktorí sú
vzájomne spojený komunikačnými väzbami,
- formálne a
- neformálne
(vznikajú prirodzene na základe medziľudských vzťahov).
Manažérske funkcie – kontrolovanie
Kontrola: proces hodnotenia javov, alebo činností v riadenom podniku.
Fázy kontroly:
-
zisťovanie skutočného stavu,
- porovnávanie skutočného stavu s plánovaným,
- zisťovanie prípadných
odchýlok a ich príčin, prijímanie záverov pre rozhodovanie
Druhy kontroly:
- kontrola reálnosti
plánov, pripravenosti podniku
- kontrola priebežného plnenia plánu (mesačná, štvrťročná...)
- kontrola
konečných výsledkov, informácie pre vedenie podniku
Rozhodovanie – rozhodovací proces
Predstavuje súhrn činností, ktoré
- analyzujú problém,
- stanovujú možné varianty riešenia a
- podľa stanovených kritérií vyberajú najvhodnejší spôsob riešenia.
Znaky rozhodovania:
-
existencia aspoň 2 možností,
- výber je vedomý – t.j. nekonáme impulzívne, ale premýšľame,
- výber je
cieľavedomý,
- výber sa deje podľa stanovených kritérií,
- po rozhodnutí nastane realizácia.
Druhy rozhodovacích procesov:
I. podľa formalizácie
1. empiricko-intuitívne
– pri takomto rozhodovaní vychádzame zo subjektívnej skúsenosti, pocitov. Je najrozšírenejšie, používa sa pri jednoduchom rozhodovaní.
2. exaktné – využíva matematické metódy a výpočtová technika,
3. heuristické – je kombináciou predchádzajúcich dvoch.
Používa sa pri riadení spoločenských systémov v ktorých nie je možné vzťahy matematicky definovať.
( heuristický –
objavovateľský, objaviteľský, vynaliezavý)
II. podľa závažnosti
1. strategické
– dlhodobé rozhodovanie,
2. taktické – rozhodovanie na mesiace, rok,
3. operatívne – denno-denné rozhodovanie
III. podľa subjektu
1. individuálne – rozhodovanie jednotlivca, využíva sa pri jednoduchých
problémoch, keď treba rýchlo rozhodnúť,
2. kolektívne – rozhoduje tu skupina a využíva sa pri zložitejších problémoch
IV. podľa informovanosti
1. rozhodovanie v podmienkach istoty –
rozhodovateľ pozná:
· alternatívy riešenia,
· možné stavy okolia (sú to stavy, ktoré môžu nastať a ovplyvniť výber
najvhodnejšieho riešenia),
· účinky jednotlivých alternatív pri rôznych stavoch okolia.
Toto rozhodovanie je veľmi
zriedkavé a používa sa pri rozhodovaní na najnižších úrovniach riadenia (dielňa) alebo pri rozhodovaní
v krátkych časových okamihoch (operatívne rozhodovanie).
Pr.: Pracovník má určiť plán výroby
výrobkov na základe prijatých objednávok.
alternatívy – výrobná kapacita strojov
stav okolia – prijaté objednávky
účinky jednotlivých alternatív – rôzne počty výrobkov pri využití rôznych výrobných zariadení na dosiahnutie daného stavu okolia
(rôzna výkonnosť strojov a teda i čas na realizáciu jednotlivých objednávok).
2. rozhodovanie v podmienkach
rizika:
· poznáme alternatívy a účinky jednotlivých alternatív,
· nepoznáme možné stavy okolia – tie určíme
na základe pravdepodobnosti, tá môže byť:
o štatistická – využíva sa ak sa jav uskutočnil aj v predchádzajúcom období (t.j.
máme nejaké štatistické údaje)
o subjektívna – odhadom, ak ide o jedinečnú situáciu.
Pr.: Manažér zostavuje
plán nákladov na nasledujúce obdobie:
o pozná kalkulácie nákladov jednotlivých výrobkov,
o vie odhadnúť úroveň celkových
nákladov výrobkov,
o nevie s istotou určiť objemy výroby jednotlivých výrobkov (t.j. pozná iba pravdepodobná objem
predaja).
3. rozhodovanie v podmienkach neurčitosti:
· poznáme alternatívy, účinky
alternatív,
· nepoznáme stavy okolia ani pravdepodobnosti výskytu jednotlivých stavov
Môžeme rozhodnúť 2 spôsobmi:
a) prizvať expertov, ktorí uskutočnia subjektívny odhad pravdepodobnosti – tým sa toto rozhodnutie zmení na rozhodovanie v podmienkach
rizika,
b) sami si určíme pravdepodobnosti odhadom => rozhodovanie v podmienkach rizika.
Pr.: Manažér plánuje výrobu
výrobkov, s ktorými chce preniknúť na nové trhy.
alternatívy – výrobky a ich ceny na rôznych trhoch,
účinky – najnižšie
ceny, za ktoré by mohol ponúknuť svoje výrobky,
stavy okolia – vôbec nepozná prípadných ďalších konkurentov, ktorí uvažujú
o vstupe na tento trh a ich cenovú politiku.
Podnikateľské riziko
Nevyhnutnou
súčasťou každého podnikania je riziko. Jeho veľkosť závisí od veľkosti výsledku
ktorý očakávame. (spravidla čím vyššie riziko, tým vyšší výnos). Manažéri sa teda riziku nevyhýbajú. Hovoríme
o podnikovom rizikovom manažmente. Jeho úlohou je odhadnúť pravdepodobnosť vzniku rizika a určovať spôsoby akými
predchádzať škodám.
Rozlišujeme riziko:
- poistiteľné – možno uzavrieť
poistnú zmluvu – požiar... – poistenie zásob, strojov, dopravných prostriedkov, pracovníkov,
-
nepoistiteľné – väčšina podnikateľských rizík
Úlohou podniku je odhadnúť riziká,
hodnotiť ich príčiny, hodnotiť možnosť vzniku rizika, dôsledkov a škôd, hodnotiť možnosti znižovania rizík, ale aj vplyvov rizika na
náklady a zisk podniku.
Pri hodnotení rizík treba vychádzať zo základných rizikových faktorov:
-
rizikový faktor DM (dlhodobý majetok): riziko strata, krádež, zničenie, poškodenie,
- rizikový faktor
pracovník: choroba, smrť, výpoveď.
Pri analýze rizika sa postupuje
následne:
- odhalenie rizika,
- určenie príčin a pravdepodobnosti vzniku rizika,
- určenie výšky prípadnej
škody,
- určenie vplyvu rizika na HV,
- určenie možnosti predchádzať riziku.
Stratégia
a taktika
Manažment ako proces riadenia (plánovanie –> organizovanie –> vedenie –> kontrola –>
plánovanie ->...) podniku má nepretržitý charakter, pričom dôležitú úlohu v tomto procese zohráva stratégia
a taktika.
Stratégia – formulácia hlavných cieľov a dlhodobých zámerov podniku a ciest, ako ich
dosiahnuť.
Rozlišujeme nasledujúce typy podnikových stratégií:
- stratégia
rastu – vedie k rozširovaniu podniku, dosahuje sa rastom podielu na trhu, prípadne vstupom na nové trhy.
Ukazovatele dokumentujúce stratégiu rastu: rast obratu, rast zisku podniku, rast majetku podniku.
- stratégia
stability – zameraná na udržanie existujúceho priaznivého stavu,
- stratégia
útlmu – zameraná na obmedzenie podnikateľských aktivít. Môže byť efektívnou stratégiou ak umožní
podniku predísť neodvratnému a náhlemu bankrotu.
Transformácia cieľov a postupov do činnosti podniku
sa uskutočňuje na základe:
- strategických plánov,
- taktických plánov,
- operatívnych plánov.
Taktika – výber spôsobov a postupov na dosiahnutie plánovaných cieľov.
Poslaním
stratégie je uskutočňovať „životne dôležité“ rozhodnutia. Poslaním
taktiky je bezprostredne reagovať na vznikajúce problémy. Stratégia a taktika sa vzájomne
dopĺňajú.
Dobrá stratégia je základom úspešnej taktiky.
Organizačná
štruktúra:
· štruktúra prvkov s dôrazom na vzťahy medzi prvkami,
· jej poslaním je zabezpečiť podmienky pre
riadenie.
Rozoznávame 2 spôsoby tvorby organizačnej štruktúry:
- organizačná
diferenciácia – ide o rozčleňovanie systému, môže byť:
· vertikálna – vytvárajú sa stupne
riadenia (podnik, závod, prevádzka...),
· horizontálna – ide o deľbu práce v rámci daného stupňa riadenia (vedúci
marketingu, vedúci učtárne...),
- organizačná integrácia – ide o zlučovanie činností (mzdová
a všeobecná učtáreň sa zlúči do informačného odboru).
Typy organizačných štruktúr:
- jednoduchá – tvorí sa v malých podnikoch (živnosti) s malým počtom pracovníkov a s úzkym sortimentom
výroby. Má 2 úrovne:
- funkčná (funkcionálna) – je zložitejšia, využíva sa vo väčších
podnikoch, ktoré majú viac pracovníkov a širší sortiment výrobkov. Sú pre ňu typické funkčné odborné
útvary na čele ktorých stoja funkčný odborní vedúci.
-
holdingová – holding predstavuje voľné združenie samostatných podnikov, ktoré sú navzájom spojené kontrolou
a financovaním.
- divizionálna – je podobná holdingovej, rozdiel oproti holdingovej je, že jednotlivé
divízie majú menšiu samostatnosť. Má 3 úrovne:
· úroveň podniku (vrcholový manažment)
·
úroveň podnikateľská (generálni manažéri)
· funkčná úroveň (funkční odboroví manažéri)
- maticová – využíva sa pri veľkých podnikoch, ktoré pri jej tvorbe využívajú aspoň
dve kritériá (výrobok, trhy)
Orgány podniku:
1. Podnik
jednotlivca – nie je povinnosť tvoriť orgány, vlastník je zároveň i manažér.
2. Osobné
spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť):
- nemá povinnosť vytvárať orgány,
- riadi sa všetkými spoločníkmi, podiel na riadení je zakotvený v spoločenskej zmluve.
3.
Kapitálové spoločnosti – orgány vymedzuje obchodný zákonník:
- s.r.o.:
o
valné zhromaždenie,
o konatelia,
o dozorná rada
- a.s.
o valné zhromaždenie - každý
akcionár má hlasovacie práva podľa menovitej hodnoty akcii, je to najvyšší orgán,
o dozorná rada - dozerá na činnosť predstavenstva
a spoločnosti. Na valnom zhromaždení sa volí aj dozorná rada. Má minimálne 3 členov
o predstavenstvo - riadi podnikateľskú činnosť a
koná v jej mene – štatutárny orgán. Je volené na valnom zhromaždení, máva od 3 -11 členov,
4.
Družstvá:
o členská schôdza,
o predstavenstvo,
o kontrolná komisia.
5.
Štátne podniky:
o vedenie podniku
o dozorná rada
Riadiaci aparát podniku:
- riaditeľ podniku:
o je štatutárnym orgánom, t.j. vystupuje a koná v mene podniku,
o komplexne riadi
činnosť podniku a zodpovedá za jeho výsledky
- sekretariát
o vykonáva všetky bežné administratívne
práce podľa pokynov riaditeľa (napr. prijíma návštevy, pripravuje materiály, kontroluje termíny plnenia úloh...)
-
štábne odborné útvary
o vytvárajú sa podľa jednotlivých funkčných oblastí
o môžu mať rôzne názvy
(výroba, odbyt, marketing, financie...)
o vnútorne sa môžu členiť na odbory, oddelenia, referáty,
o na čele štábnych útvarov
sú riaditelia
- líniové útvary
o vytvárajú sa po vertikálnej osi riadenia ako závody, divízie,
prevádzky, dielne,
o na čele sú líniový vedúci (riaditelia, vedúci, majstri)
Manažér:
- v širšom slova zmysle – takí pracovníci podniku, ktorí:
- riadia činnosť a preberajú zodpovednosť za
prácu iných,
- náplňou ich práce je výkon manažérskych funkcií,
- v užšom slova zmysle
– vrcholoví riadiaci pracovníci.
Členenie manažérov:
- podľa
úrovne:
• manažéri 1. úrovne / línioví – zadávajú úlohy a kontrolujú ich plnenie na najnižšom stupni riadenia
(majster dielne),
• manažéri strednej úrovne – vedúci jednotlivých odborných funkčných útvarov,
• vrcholoví manažéri
– zodpovedajú za podnik ako celok,
- podľa charakteru činnosti:
•
univerzalisti – takí riadiaci pracovníci, ktorí zodpovedajú za celkový rozvoj organizačnej jednotky, ktorá im bola
zverená (riaditeľ závodu, vedúci dielne)
• manažéri špecialisti – zodpovedajú za jednotlivé útvary
podľa svojej odbornosti (vedúci výroby, zásobovania...)
Vlastnosti dobrého manažéra:
-
iniciatívnosť,
- cieľavedomosť,
- zodpovednosť,
- samostatnosť,
- emocionálna vyrovnanosť,
- optimizmus,
- kreativita,
- vytrvalosť,
- disciplinovanosť,
- zásadovosť.
Zásady manažérskej kultúry:
- vysoká odbornosť a morálka,
- racionálnosť v komunikovaní,
- schopnosť odhadnúť svojich partnerov,
- snaha splniť sľuby,
- ochota,
- príjemné
vystupovanie
Vedenie ľudí – bezprostredné pôsobenie riadiaceho pracovníka na podriadených s cieľom vyvolať u
nich žiaduce pracovné správanie.
Štýl vedenia – spôsob vedenia
-
autoritatívny/autokratický:
• direktívny spôsob vedenia,
• prísna
hierarchia funkcií,
• využívanie moci,
• iniciatíva podriadených je nežiaduca
• nevhodné v podnikoch (uplatnenie
– väznice)
- liberálny:
• charakteristický mäkkosťou manažéra, ktorý má určitú
prestíž, ale nemá autoritu,
• nepopulárne opatrenia nerobí, presúva ich na iného, tzv. neformálneho vedúceho,
• výsledok
– nízka produktivita práce
- demokratický:
• charakterizuje ho účasť všetkých
pracovníkov na riadení, ktorí do rozhodovania zasahujú svojimi názormi a pripomienkami,
• podporuje aktivitu a tvorivosť
pracovníkov,
• úspešnosť tohto štýlu závisí od sebadisciplíny podriadených
-
participatívny:
• kooperatívny spôsob vedenia,
• aktívna účasť všetkých pracovníkov na
rozhodovaní,
• atmosféra dôvery, iniciatívy
• predpokladá účasť na riadení podľa odbornosti,
Pojmy:
manažment, manažérske funkcie, taylorizmus, Baťova sústava riadenia, americký manažment, japonský
manažment, manažérske funkcie, plánovanie, vrcholný cieľ, prostriedky na dosiahnutie cieľov, organizovanie, hierarchické vzťahy, synergické
efekty, ovplyvňovanie, medziosobnostná komunikácia, komunikačné bariéry, vedenie, motivovanie, skupina, kontrolovanie, rozhodovanie,
empiricko-intuitívne rozhodovanie, exaktné rozhodovanie, heuristické rozhodovanie, istota, riziko, neurčitosť, podnikateľské riziko,
poistiteľné / nepoistiteľné riziko, analýza rizika, stratégia, taktika, organizačná štruktúra, organizačná diferenciácia / integrácia,
riadiaci aparát, manažér, zásady manažérskej kultúry,
Zones.sk – Zóny pre každého študenta