Inflácia, deflácia, dôsledky, účinky, náklady, podnety
Rozdiel medzi infláciou, defláciou a dezinfláciou:
INFLÁCIA: rast celkovej cenovej hladiny, nie jednotlivých
cien
DEFLÁCIA: opak inflácie, pokles celkovej cenovej hladiny
DEZINFLÁCIA: pokles miery inflácie, snaha ukončiť infláciu, ktorou by
sa nemala privodiť deflácia
Dôsledky a účinky inflácie:
- sociálne napätie /CH spotr.
statkov a služieb rastie rýchlejšie ako nominálne mzdy - pri hyperinflácii/
- znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva
- zmena
štruktúry spotreby /rast cien zákl. život. potrieb, znižuje zdroje dôchodkov použiteľných na iné tovary/
- vplyv na vonkajšiu
ekonomickú rovnováhu
- brzda ekonomického rastu /vývoz sa stáva nevýhodný a klesá, prevaha dovozu nad vývozom a teda ponuky nad
dopytom/
Prerozdeľovací efekt inflácie, má dvojaký účinok:
- postihovaní sú majitelia peňazí a
veritelia
- zvýhodnení sú majitelia peňazí a veritelia
Dôsledky otvorenej inflácie:
- znehodnotenie informácii skrytej v cenách
- znehodnocovanie finančných aktív
- zásah do prerozdeľovacích
procesov
Dôsledky uzavretej inflácie:
Take isté ako pri otvorenej + strata efektívnosti ekonomiky
Pôsobí na spotrebiteľa dvojako: priamo – znižuje jeho reálny príjem
nepriamo – zvyšuje dôchodky výrobcov a umožňuje im
nehospodárnosť prenášať na spotrebiteľa
efekty:
blokovaná ekonomická aktivita
udržiavanie aktivity
na tej istej úrovni, ale rast nákladov
Náklady inflácie:
- redistribúcia
príjmov
- cenový efekt
- príjmový efekt
- znechutenie zo sústavného
rastu cien
- neistota rozhodovania
- špekulácia
- skrátené časové
horizonty
- zvyšovanie miery zdanenia
Inflačné napätie:
- podmienky na rast miery inflácie sú naplnené, ale existujú prekážky
- ide o potlačenú infláciu
- najmä pri zásahoch
hospodárskej politiky - ceny sú regulované a kontrolované, prídelový systém, snaha stabilizovať mzdy a platy, rozpočtová príslušnosť
Inflačný tlak:
- čas od kedy nastane zmena napr. nákladov dovtedy, kým sa to neprejaví v zmene cenovej
hladiny
- keď stúpne cena energií alebo úroková miera, prejaví sa to na zmene ceny produktu až neskôr…
Inflačný šok:
- inflácia je viac-menej stabilná, až kým nenastanú nejaké šoky
- majú 4ry hlavné
príčiny:
1. dopytová inflácia (demand-pull) – zmena v agregátnom dopyte, keď dopyt rastie rýchlejšie ako výrobný
potenciál, AD sa posúva doprava a tým sa zvyšuje cena produktu; napr. v Nemecku 1922-23 vláda vytlačila miliardy mariek a tým znehodnotila
menu
2. nákladová inflácia (cost-push) – zmena výrobných faktorov – náklady na zamestnancov alebo napr. ropné šoky 1973,
1978, 1990. Vzniká dokonca aj vtedy, keď je vysoká nezamestnanosť a sú nevyužité výrobné kapacity. AS sa posúva doľava.
3.
štruktúrna inflácia – zdroj v politických a sociologických príčinách, napr. sociálne zákony, dane...
4. sektorová
inflácia – zodpovednosť na raste miery inflácie má jeden sektor, napr. ropa
Zones.sk – Zóny pre každého študenta