Národné a svetové hospodárstvo

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: wiki
Typ práce: Referát
Dátum: 28.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 223 slov
Počet zobrazení: 7 735
Tlačení: 510
Uložení: 494
Národné hospodárstvo
  V predfeudálnom období v ekonomikách jednotlivých krajín prevládali domáce hospodárstva – naturálne, charakteristické svojou sebestačnosťou. V 16. storočí došlo k rozčleneniu – k domácim hospodárstvam naturálneho charakteru pribudli v dôsledku rozvoja deľby práce hospodárstva trhové, ktorých cieľom bolo vyrábať pre trh. Trhy mali najskôr len miestny charakter, v čase formovania novodobých národov (18. – 19. storočie)  sa však začali utvárať národné hospodárstva a tento proces vyústil v 19. – 20. storočí do vytvorenia svetového hospodárstva.
Štúdiom národného hospodárstva ako celku sa zaoberá makroekonómia. Ukazovateľmi výkonnosti národnej ekonomiky sú:
-  úroveň a tempo rastu celkového produktu
-  miera nezamestnanosti
-  miera inflácie (stabilita cenovej hladiny)
-  bilancia zahraničného obchodu (pomer dovozu a vývozu; rozdiel – saldo: aktívne, pasívne, vyrovnané)
Aktuálny stav národného hospodárstva SR – pozri: Internet, tlač, televízia...

Základné makroekonomické veličiny:
Celkový dôchodok národného hospodárstva pozostáva najmä z dôchodkov (príjmov) domácností a firiem – tvorí ho HDP, dane uvalené na výrobu a dovoz a dôchodky plynúce zo zahraničia a dôchodky platené do zahraničia.

Hrubý domáci produkt (HDP)
– predstavuje  objem vyprodukovaných statkov a služieb výrobnými zdrojmi na území určitého štátu za určité obdobie (obvykle 1 rok) bez ohľadu na to, či vlastníkmi výrobných zdrojov sú tuzemské alebo zahraničné osoby a firmy. Čistý – po odrátaní amortizácie (opotrebovanie strojov, budov...).

Hrubý národný produkt (HNP)
– predstavuje v peniazoch objem vyrobených statkov a poskytnutých služieb výrobnými zdrojmi, ktoré sú vo vlastníctve občanov a spoločností určitého štátu (teda doma aj v cudzine)
HDP viac preferuje západná Európa, HNP USA. HNP sa dá zistiť v praxi ako rozdiel medzi tržbami z predaja tovarov a služieb a nákladmi na spotrebovanú energiu, suroviny, materiál a prevzaté služby. Niektorí ekonómovia spochybňujú objektivitu HDP či HNP a doporučujú zaviesť nový ukazovateľ výkonnosti ekonomiky – čistý ekonomický blahobyt. Získame ho, keď od HNP odpočítame hodnotu negatívnych externalít (ekologické dopady výroby, škody na zdraví obyvateľstva...) a pripočítame hodnotu pozitívnych externalít (viac voľného času). Externality (a tiež javy v tzv. tieňovej ekonomike) sa však veľmi ťažko exaktne merajú.

svetové hospodárstvo
Tvoria ho všetky národné hospodárstva, pospájané vzájomnými vzťahmi na základe medzinárodnej deľby práce – výmena - medzinárodný obchod (teória komparatívnych výhod – Ricardo). Zapojenie jednotlivých krajín vyjadruje miera otvorenosti NH : podiel vývozu (dovozu) a HDP vyjadrený v %.
Fungovanie svetového trhu umožňuje medzinárodný menový systém. Formoval sa nasledovne:
1944 – Bretton –woodsky systém – jeho základom bol americký dolár vymeniteľný za zlato a pevné kurzy mien
1976 – Kingstonský sytém – zlatý štandard bol zrušený, pevné kurzy nahradené pružnými, zúčtovacou jednotkou bola SDR (Special Drawing Rights -zvláštne práva čerpania), užívaná Medzinárodným menovým fondom
1979 – formuje sa  ako protiváha Európsky menový systém, ktorého základom bola  ECU  - európska menová jednotka, odvodená od mien členských štátov  EÚ (po vzniku európskej menovej únie nahradená EUROm).
Na podporu stability medzinárodného finančného systému boli v roku 1944 v Bretton – Woods zriadené 2 dôležité inštitúcie: Medzinárodný menový fond, ktorý v súčasnej dobe usiluje o efektívnejšiu koordináciu hospodárskych politík, o podporu ekonomického rastu – poskytovanie úverov členským krajinám s pasívnou platobnou bilanciou však podmieňuje plnením relatívne prísnych podmienok. Svetová banka (pôvodne Svetová banka pre obnovu a rozvoj), financovaná členskými krajinami MMF doplnila pôvodné ciele – obnovu vojnou rozvrátenej ekonomiky o vypracovávanie rozvojových stratégií, úverovanie rozvojových krajín a v súčasnosti pomoc transformujúcim sa východoeurópskym ekonomikám.

Významné je aj G – 7 (Group of Seven) – združenie siedmich hospodársky najvyspelejších krajín sveta, ktoré na svojich každoročných stretnutiach rieši globálne problémy (Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Kanada, Nemecko, USA, Veľká Británia; od roku 1994 je pozývaný aj ruský prezident).
SR je okrem členstva v spomínaných organizáciách tiež členom OECD, čo je medzivládna organizácia hospodársky najrozvinutejších krajín sveta. Podporuje investície a liberalizáciu platobného styku, odstraňuje prekážky výmeny tovarov a služieb. ČR, Poľsko, SR a Maďarsko vytvorili v roku 1993 organizáciu CEFTA (1995 vstup Slovinska) – Stredoeurópska zóna voľného obchodu. (Dôležitá je aj Svetová obchodná organizácia WTO.)
Medzinárodná ekonomická integrácia

- proces cieľavedomého združovania sa národných hospodárstiev do regionálnych celkov. Prebieha na mikroekonomickej i makroekonomickej úrovni. V prvom prípade ide o dohody medzi ekonomickými subjektami v rôznych oblastiach (výskum, licencie, marketing...). Makroekonomická integrácia sa uskutočňuje na základe medzivládnych dohôd. Jej formami (vyššie formy v sebe zahrnujú nižšie a dopĺňajú ich) sú:
1. pásmo voľného obchodu – zrušenie ciel a kvantitatívnych obmedzení v obchode
2. colná únia – pribúda spoločná colná politika voči tretím krajinám
3. spoločný trh – pribúda voľný pohyb kapitálu a pracovných síl
4. hospodárska únia – pribúda koordinácia hospodárskej politiky integrovaných krajín
5. menová únia – pribúda vymeniteľnosť mien na základe fixných kurzov alebo spoločná mena ...

Najväčšie integračné zoskupenie v Európe (jeho vývoj – pozri Základy ekonómie s.74) nieslo v rokoch 1967 – 1992 označenie Európske spoločenstvo (ES),od roku 1993 EÚ – Európska únia. Maastrichtská dohoda( 1992) konkretizovala vývoj spoločenstva v smere hospodárskej a menovej únie(predchádzalo jej podpísanie Schengenskej dohody v roku 1990 o odstránení colných a pasových kontrol a voľnom pohybe občanov). Maastrichtská konferencia prijala  5 základných ekonomických kritérií pre nových uchádzačov pre vstup do EÚ:
vysoká miera stability cien, radikálne zníženie deficitu štátneho rozpočtu a štátneho dlhu, porovnateľná nízka úroveň nominálnych úrokových sadzieb, stabilita menového kurzu.

Z hľadiska politického musí ísť o demokratický pluralitný režim, právny štát.
Bol vytvorený tzv. jednotný vnútorný trh EÚ – voľný pohyb osôb, tovaru, práce, kapitálu. Na základe dohody s ďalšími 5 európskymi krajinami vznikol Európsky hospodársky priestor. EÚ má v súčasnosti 27 členov, v roku 2002 bola zavedená spoločná mena euro, o ekonomických záležitostiach rozhoduje buď Európska rada  (šéfovia štátov a vlád) alebo Rada EÚ (zložená z ministrov, tí sa po 6 mesiacoch striedajú v predsedníctve). Výkonným orgánom je Európska  komisia , ktorá má aj rozhodovacie právomoci. 12 hviezdičiek na zástave EÚ symbolizuje harmóniu a spoluprácu, hymnou EÚ je Beethovenova Óda na radosť. Poslednou fázou vývoja sa môže stať vytvorenie jednotného politického celku – Spojené štáty európske. Integračné procesy však narušuje euroskepticizmus (odpor k vytváraniu prílišnej politickej moci v inštitúciách EÚ, k vytvoreniu jednotnej meny...).

V roku 1997 predstavila Európska komisia Agendu 2000, načrtávajúcu perspektívu vývoja EÚ a jej politiky po roku 2000. V roku 1998 začala EÚ proces, ktorý umožnil jej rozšírenie z 15 na 25 členov. SR podpísala dohodu o pridružení  v roku 1993, účinnosť nadobudla v roku 1995 . Žiadosť o členstvo v EÚ môže podľa článku 49 Amsterdamskej zmluvy podať každý európsky štát. SR tak urobila v roku 1995 a členom EÚ sa stala 1.mája 2004. Prístupové kritériá vypracovali členské štáty počas kodanského summitu

Európskej rady v roku 1993:
-  stabilita inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie, ako aj uznávanie menšín
-  existencia fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie
-  schopnosť prevziať povinnosti vyplývajúce z členstva vrátane dodržiavania cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie
 
Niektoré z výhod vstupu do EÚ: zvýšená konkurencia núti výrobcov efektívnejšie a lacnejšie vyrábať, rastie vzájomný obchod, zanikajú colné a pasové kontroly, vznikajú nové podnikateľské príležitosti v priestore EÚ pre našich podnikateľov, vzrastie prílev zahraničného kapitálu, nenávratné prostriedky z fondov EÚ pomôžu riešiť mnohé naše problémy, uľahčí sa cestovanie a rozšíria možnosti pracovať, poľnohospodárstvo bude môcť využívať vyššiu cenovú hladinu v EÚ, upevní sa naša trhová ekonomika, demokratický systém, možnosti získania a uplatnenia kvalitného vzdelania.

Riziká a nevýhody: obmedzenie niektorých kompetencií, náročný proces prispôsobovania sa technickým normám EÚ, konkurenčný tlak môže ohroziť existenciu slabších podnikateľských subjektov, nemáme dostatok personálu vhodného na medzinárodné podnikanie, vysoké náklady na reštrukturalizáciu ekonomiky, príspevky do štukturálnych fondov EÚ sa môžu prejavovať ako finančná záťaž pre slovenskú ekonomiku.
 
Niektoré členské štáty si v prístupových rozhovoroch presadili prechodné obdobie, počas ktorého môžu obmedziť zamestnávanie pracovníkov z nových členských krajín EÚ na svojom pracovnom trhu (občania Slovenska môžu bez obmedzenia pracovať vo všetkých nových štátoch EÚ okrem Malty (Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Slovinsko, Poľsko) a tiež v Írsku, Švédsku a Veľkej Británii.
 
Integrácia nie je len európskou záležitosťou – vznikli aj zoskupenia rozvojových krajín (napr. LAFTA – Latinskoamerické združenie voľného obchodu, Arabský spoločný trh ...), veľký regionálny komplex na americkom kontinente NAFTA (Severoamerické združenie voľného obchodu – Kanada, USA Mexiko).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019