Finančné riadenie podniku
Finančné riadenie podniku
1. Podstata finančného hospodárenia
podniku
Činnosť podniku má vecnú a finančnú stránku. Pri charakterizovaní transformačného procesu sme si doteraz
všímali jeho vecnú stránku.
Transformačný proces sme chápali ako premenu vstupov na výstupy.
Vstupy –
všetko čo je potrebné na výrobu výrobkov a poskytovanie služieb
Výstupy – výrobky a služby
Finančná stránka transformačného procesu je spojená s obehom peňazí, pri ktorom vznikajú medzi podnikom a inými subjektmi
peňažné vzťahy.
Úlohou peňažných vzťahov je umožniť:
· pohyb tovarov medzi výrobcom
a zákazníkom,
· spätný tok peňazí,
· iné toky peňazí medzi podnikom a rôznymi subjektmi.
Finančné
hospodárenie podniku predstavuje pohyb peňazí, majetku a kapitálu podniku.
Peniaze (finančné
prostriedky)
Peniaze predstavujú časť majetku podniku. Zahŕňajú:
· peniaze v hotovosti,
· krátkodobé
i dlhodobé peňažné vklady v bankách,
· krátkodobé i dlhodobé cenné papiere, do ktorých podnik dočasne vložil voľné peňažné
prostriedky,
· ceniny, šeky a i.
Majetok
Majetok je súhrn majetkových hodnôt (vecí,
pohľadávok, práv), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na podnikanie.
Celý majetok sa vyskytuje v peňažnej podobe
len zriedkavo, napríklad v týchto prípadoch:
· pri založení a vzniku podniku, keď podnik ešte nepremenil peniaze na jednotlivé
výrobné faktory,
· pri likvidácii podniku, keď podnik premenil nepeňažné zložky majetku na peniaze, aby z nich mohol aspoň
čiastočne uspokojiť svojich veriteľov.
Vo fungujúcom podniku je hodnota jeho majetku a peňazí rozdielna.
MAJETOK =
PENIAZE
Jednotlivé zložky majetku tvoria majetkovú štruktúru. Štruktúra majetku závisí najmä od charakteru
podniku.
Kapitál
Kapitál predstavuje zdroje, z ktorých sa majetok podniku obstaral. Vzťah medzi majetkom
a kapitálom je nasledujúci:
Do čoho podnik vložil Z akých zdrojov podnik
Kapitál? Obstaral
majetok?
Finančné hospodárenie podniku a dosiahnutý výsledok závisia od jeho riadenia. Finanční manažéri sa
zaoberajú riadením finančných procesov, pričom sa zameriavajú na viaceré oblasti:
2.
Investovanie finančných zdrojov
Investovanie je vloženie kapitálu do jednotlivých
zložiek majetku podniku.
Investície sú výdavky vynaložené na získanie určitého majetku.
Členenie investícií:
Podľa charakteru:
- Hmotné - výdavky na
obstaranie hmotného majetku – napr. zásob, budov, strojov
- Nehmotné - výdavky na obstaranie nehmotného majetku –
napr. licencie, know how
- Finančné - výdavky na obstaranie finančného majetku – napr. cenných papierov
Podľa obratu majetku a viazanosti kapitálu:
- investície do neobežného majetku (do
neobežných aktív)- výdavky na obstaranie napr. pozemkov, budov, dlhodobého finančného majetku
- investície do
obežného majetku (do obežných aktív)- výdavky na výdavky na obstaranie napr. zásob, krátkodobého finančného majetku
Podľa času:
- krátkodobé investície - návratnosť do 1 roka (napr. investovanie do zásob)
-
dlhodobé investície - návratnosť dlhšia ako 1 rok (napr. investovanie do výstavby novej budovy)
Podľa účelu
obstarania (použitia):
- čisté (rozvojové) investície - slúžia na rozširovanie činnosti podniku
-
obnovovacie investície - zabezpečujú nahradenie opotrebovaného dlhodobého majetku
Efektívnosť
investícií:
Pri rozhodovaní o investíciách sa najčastejšie berú do úvahy tieto kritériá hodnotenia:
· Výnosnosť investície – vyjadruje, aký prinesie daná investícia zisk alebo úžitok.
· Doba návratnosti
investície – určuje čas, za ktorý sa vrátia vynaložené kapitálové výdavky na investíciu z peňažných príjmov, ktoré z nej
podnik získa. Platí vzťah:
Kapitálové výdavky = súčet peňažných príjmov z investície
· Riziko investície – je pravdepodobnosť, že podnik nedosiahne z danej investície očakávaný zisk
alebo úžitok.
Výnosnosť investície
Čistý zisk z investície za rok
Výnosnosť investície = náklady na obstaranie investície
Ukazovateľ vyjadruje, koľko
eur čistého zisku prinesie za rok 1 euro vynaložených investícií.
Doba návratnosti
investície
Náklady na obstaranie investície
Doba návratnosti investície = čistý zisk
z investície za rok
Ukazovateľ vyjadruje, za aký čas sa vrátia investované peňažné
prostriedky.
3. Financovanie podniku
· znamená
obstarávanie kapitálu z rôznych zdrojov.
Druhy financovania
Členenie finančných zdrojov podľa vlastníctva:
· Vlastný kapitál – vložili do podniku
vlastníci alebo vznikol jeho činnosťou. Podnik ho má k dispozícii trvale a je ukazovateľom jeho finančnej stability. Čím
má viac zdrojov tým je nezávislejší.
· Cudzí kapitál – je dlh podniku, ktorý musí v určenej dobe splatiť
veriteľom. Podľa doby splatnosti poznáme:
- Krátkodobý cudzí kapitál, ktorý sa poskytuje podniku na dobu do 1 roka
- Dlhodobý cudzí kapitál, ktorý sa poskytuje podniku na dobu dlhšiu ako 1 rok.
Podľa
spôsobu získavania (odkiaľ zdroje plynú)
Jednotlivé zložky kapitálu tvoria kapitálovú štruktúru.
Pri rozhodovaní o výbere zdrojov financovania ovplyvňujú podnik najmä tieto faktory:
· Náklady kapitálu –
zahŕňajú náklady vynaložené pri jeho získaní i počas jeho viazania v podniku. Napríklad úrok, ktorý musí podnik zaplatiť
veriteľom, je pre neho nákladom;
· Majetková štruktúra podniku – zloženie majetku ovplyvňuje výber jednotlivých
druhov kapitálu. Medzi kapitálovou a majetkovou štruktúrou platí vzťah, ktorý vyjadruje zlaté bilančné pravidlo.
Zlaté bilančné pravidlo
Interné finančné zdroje
Tvoria ich najmä zisk po zdanení a odpisy. Ak ich používa na financovanie svojej činnosti, hovoríme
o samofinancovaní.
Zisk po zdanení
Najdôležitejší interný finančný zdroj, rozsah financovania
zo zisku závisí najmä od platných legislatívnych úprav rozdeľovania zisku.
Odpisy
Hlavným účelom odpisovania
je tvorba zdrojov na obnovu dlhodobého majetku. Odpisy sú pre podnik nákladom a vracajú sa do podniku ako súčasť tržieb za predané výkony.
Sú nákladom, ale v danom účtovnom období nie sú výdavkom. Výdavkom boli v čase obstarania dlhodobého majetku. Zostávajú v podniku,
a preto ich považujeme za vlastný finančný zdroj. Odpisy nie sú účelovo viazané, môžu sa použiť na akýkoľvek účel.
Ostatné interné zdroje
Sú napr. zdroje z predaja nepotrebného majetku.
Externé finančné zdroje
Podnik získava z externého prostredia, nie z vlastnej podnikateľskej činnosti.
Externými fin. zdrojmi sú:
· vklady vlastníkov,
· úvery,
· dotácie,
· rezervy,
· osobitné formy financovania
Vklady vlastníkov
Sú
zákl. externým finančným zdrojom. Ich forma a výška závisí od právnej formy podnikania. Môžu byť vložené do podnikania na začiatku,
ale aj v priebehu podnikateľskej činnosti.
Úvery
Úver predstavuje návratný zdroj financovania.
Základným kritériom členenia úverov je čas, na ktorý sa poskytujú. Podľa času rozlišujeme:
Krátkodobé úvery –
majú dobu splatnosti do 1 roka a podnik ich využíva na prekonanie dočasného nedostatku peňažných prostriedkov.
Základné
podoby krátkodob. úverov:
· bankové úvery – poskytuje ich banka v peňažnej podobe
· obchodný úver
– poskytuje dodávateľ odberateľovi formou tovaru. Dodá mu tovar a platbu odloží na neskorší termín. Odberateľovi umožňuje
nákup tovarov aj v prípade, že nemá dostatok peňažných prostriedkov a dodávateľovi umožňuje zvýšiť objem predaja;
·
preddavky od odberateľov – odberateľ poskytuje dodávateľovi peňažné prostriedky pred uskutočnením dodávky. Podnik
získava bezúročný finančný zdroj, ktorý spláca dodávkami. Preddavky sa využívajú najmä pri výrobkoch s dlhšou dobou výroby alebo
vyhotovenia;
· stále a nestále pasíva – predstavujú záväzky podniku voči rôznym subjektom. Stále pasíva sú
podniku k dispozícii bezplatne stále, nestále pasíva sú v rovnakej výške podniku k dispozícii len dočasne.
Strednodobé
a dlhodobé úvery – majú dobu splatnosti viac ako 1 rok. Podnik ich využíva najmä na financovanie väčších investícií.
Základné podoby strednodobých a dlhodobých úverov sú:
· bankové úvery – poskytuje ich banka v peňažnej
podobe;
· dodávateľský úver – poskytuje dodávateľ odberateľovi formou tovaru. Dodá tovar a odloží platbu na dobu
dlhšiu ako 1 rok. Využívajú ho dodávatelia výrobkov, ktoré majú životnosť dlhšiu ako 1 rok;
· obligácie – sú
cennými papiermi, ktoré vydáva dlžník (emitent). Ich predajom získa od veriteľov kapitál. V čase splatnosti obligácií musí dlžník
vyplatiť ich menovitú hodnotu. Okrem toho musí zaplatiť veriteľom k určenému dátumu úroky.
Dotácie
sú nenávratný zdroj financovania. Sú to peňažné prostriedky, ktoré majú charakter transferovej platby. To znamená, že sú poskytované
podniku bez očakávania protihodnoty. Môžu byť poskytnuté z rôznych zdrojov, napr. zo štátneho rozpočtu, z miestnych rozpočtov, z fondov
Európskej únie a i.
Podnik môže dostať:
- účelovú dotáciu – musí ju použiť na určený účel;
-
neúčelovú dotáciu – jej využitie nie je presne určené a podnik ju môže použiť na akékoľvek výdavky.
Rezervy
sú zdroje, ktoré podnik vytvára na krytie existujúcich rizík, súvisiacich
s činnosťou podniku. Delia sa na zákonné a ostatné. Z časového hľadiska môže ísť o krátkodobé a dlhodobé rezervy.
Osobitné formy financovania
Lízing
je prenájom predmetov dlhodobej spotreby na základe
zmluvy, na určenú dobu a za dohodnutý poplatok.
Základný účastníci lízingu:
· prenajímateľ
– je ním spoločnosť, ktorá prenajíma daný majetok. Je jeho vlastníkom a nájomca jej platí za prenájom;
· nájomca
– je klient spoločnosti, ktorý užíva daný predmet na základe lízingovej zmluvy. Je povinný počas celej doby trvania nájomného
vzťahu platiť prenajímateľovi podľa dohodnutého splátkového kalendára lízingové splátky (nájomné).
Predmet lízingu – je vec, ktorú si nájomca prenajíma od prenajímateľa. Na Slovensku sú najčastejšími predmetmi lízingu
osobné, úžitkové a nákladné automobily, stroje a zariadenia a softvér. Ďalej to môžu byť technológie, lode, lietadlá, počítače,
nehnuteľnosti, kancelárske zariadenia a i.
Základné druhy lízingu
· finančný
lízing,
· operatívny (prevádzkový) lízing.
Finančný
lízing
je nepriamy vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Je založený na účasti troch strán (predajcu, prenajímateľa,
nájomcu. Má tieto charakteristické znaky:
· je to dlhodobý prenájom, doba prenájmu tvorí podstatnú časť doby životnosti
prenajímaného majetku;
· súčasťou zmluvy je aj dohodnutá akontácia. Je to peňažná suma, ktorú zaplatí nájomca pri podpise
lízingovej zmluvy. Predstavuje určité percento z obstarávacej ceny prenajímaného predmetu (od 10 do 70%). Platí sa ešte pred realizáciou
dodávky a slúži na čiastočné pokrytie nákladov pri kúpe prenajatej veci;
· nájomca ponúka zabezpečenie poistenia prenajatého
predmetu a poistenie schopnosti splácať nájomné;
· nájomca má predkupné právo na kúpu daného predmetu za dohodnutú kúpnu cenu
a po skončení doby prenájmu prechádzajú na nájomcu vlastnícke práva;
· od začiatku lízingu znáša nájomca všetky riziká, ktoré
súvisia s užívaním prenajatej veci;
· doba prenájmu závisí od toho, ako dlho sa predmet lízingu odpisuje v účtovníctve. Minimálna
doba sú 3 roky;
· nájomca nemôže počas dohodnutej doby prenájmu zrušiť zmluvu, prenajímateľ môže zrušiť zmluvu.
Operatívny lízing
ide o priamy vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Znaky pre tzv. komplexný operatívny
lízing:
· je to krátkodobý prenájom, nie je určená minimálna doba prenájmu;
· predmet sa prenajíma na dobu kratšiu,
ako je jeho životnosť;
· obmedzuje sa len na niektoré predmety (napr. stavebné stroje, počítače);
· počas doby prenájmu môžu
zúčastnené strany zmluvu kedykoľvek zrušiť;
· nájomca platí počas doby lízingu lízingové splátky ale neplatí akontáciu;
·
prenajímateľ zabezpečuje poistenie, servis a bežné opravy prenajatého predmetu;
· neprichádza k zmene vlastníckych vzťahov;
·
po ukončení zmluvy ostáva predmet vo vlastníctve prenajímateľa
Výhody a nevýhody lízingu pre
nájomcu
Faktoring
znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok od dodávateľa pred lehotou ich
splatnosti faktoringovou spoločnosťou (faktorom).
· Faktor býva často dcérska spoločnosť banky. Banka odkúpi
odberateľské faktúry od dodávateľa, pričom mu poskytne 60% - 90% menovitej hodnoty faktúry pri postúpení pohľadávky. Súčasne si nárokuje
spracovateľský poplatok, ako určité percento z menovitej hodnoty pohľadávky. Rozdiel medzi financovanou a uhradenou sumou pohľadávky
prevedie na účet klienta po zaplatení pohľadávky odberateľom, pričom zníži vyplatenú sumu o spracovateľský poplatok a úrok. Pri
faktoringu nepresahuje splatnosť pohľadávok väčšinou 180 dní.
V praxi sa vyskytujú rôzne druhy faktoringu. Predchádzajúca
charakteristika sa vzťahuje na tzv. pravý faktoring, kedy dodávateľ oznamuje odberateľovi predaj pohľadávky.
Priebeh faktoringového obchodu
1. Dodávateľ dodá tovar odberateľovi, vyfakturuje ho a vznikne mu
pohľadávka.
2. Dodávateľ predloží faktúru faktoringovej spoločnosti. Tá preverí bonitu odberateľa a ak je dobrá,
odkúpi pohľadávku.
3. Faktoringová spoločnosť prevedie na účet dodávateľa preddavok a nárokuje si spracovateľský
poplatok.
4. V dobe splatnosti poľadávky inkasuje faktoringová spoločnosť od odberateľa celú hodnotu pohľadávky
5. Faktoringová spoločnosť uhrádza dodávateľovi doplatok ako rozdiel medzi financovanou sumou pohľadávky a preplatkom,
pričom zníži danú sumu aj o spracovateľský poplatok a úrok.
Forfaiting
znamená odkúpenie
strednodobých a dlhodobých pohľadávok od dodávateľa pred lehotou ich splatnosti forfaitingovou spoločnosťou, bez možnosti spätného postihu
pôvodného veriteľa, ak dlžník nezaplatí.
Porovnanie faktoringu a forfaitingu
Výhody a nevýhody
faktoringu a forfaitingu
4.Problémové úlohy
1. Vysvetlite, prečo si viac ceníme
peniaze, ktoré máme dnes, než tie, ktoré dostaneme v budúcnosti.
Peniaze, ktoré máme k dispozícii, môžeme investovať a pomocou
nich získať výnos, alebo ich môžeme spotrebovať a vyhnúť sa inflácii.
2. Vysvetlite, v čom vidíte výhodu získania
finančných zdrojov emisiou obligácií oproti úveru
Poskytnutý úver musí podnik splácať postupne v priebehu celého obdobia
trvania dlhu pravidelnými splátkami, kým pri obligácii vypláca až do termínu splatnosti obligácie len úrok. Tým získa podnik čas na
vytvorenie finančných zdrojov z objektu na splatenie obligácií.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta