Zahraničný obchod
Zahraničný obchod
Zahraničný obchod
- týka sa výmeny tovaru jednej krajiny alebo
skupiny krajín s ostatnými krajinami sveta (napr. SR a štáty EÚ, SR a tretie štáty, EÚ a tretie štáty),
- po vstupe SR do EÚ sa
zahraničný obchod medzi členskými krajinami EÚ nazýva vnútroúniový obchod. Namiesto pojmu vývoz sa používa odoslanie (dodanie) a namiesto
pojmu dovoz sa používa prijatie (nadobudnutie). Vnútroúniový obchod sa vykazuje prostredníctvom systému INTRASTAT. Jednotlivé členské
krajiny EÚ vykazujú vo svojich oficiálnych štatistikách dvojstranný obchod s ostatnými členskými krajinami EÚ ako zahraničný obchod.
Zahraničný obchod s tretími krajinami sa nazýva Vonkajší obchod. Štatisticky sa vykazuje prostredníctvom systému EXTRASTAT.
Medzinárodný obchod – zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr. v rámci niektorých medzinárodných zoskupení
– EÚ, NAFTA).
Svetový obchod – súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín zapojených do medzinárodnej
deľby práce.
Podstatou zahraničného obchodu je:
· vývoz produktov, ktoré sa v danej krajine vyrábajú
alebo ich má dostatok,
· dovoz produktov, ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok.
Predmetom
zahraničného obchodu môžu byť:
· hmotný tovar (statky) – napr. suroviny, stroje, spotrebný tovar,
· nehmotný tovar
– služby – napr. cestovný ruch, doprava, bankové služby, poistenie,
- práva – napr. licencie, autorské práva, know-how,
ochranné známky.
Význam ZO
1.Ekonomický:
·
Zabezpečuje dovoz tovarov a služieb, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú (nie sú na to podmienky alebo sa dajú vyrobiť len
s vysokými nákladmi).
· Umožňuje využiť výhody z rastúcich výnosov – výnosy rastú so zvyšovaním rozsahu výroby a ZO vytvára
možnosti odbytu pre tieto výrobky.
· Umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz tých výrobkov, pre ktoré majú
najlepšie podmienky.
· Poskytuje informácie o výrobkoch a službách vyrábaných a poskytovaných v zahraniční a tým umožňuje
porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou.
· Rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike. Dovoz zahraničných výrobkov
zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov k domácej ekonomike.
· Umožňuje získavať devízy.
· Zvyšuje pracovné príležitosti
v exportujúcej krajine.
· Rozširuje ponuku a sortiment tovarov a služieb.
2.Politický:
· Upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi
· Zvyšuje vzájomnú závislosť medzi štátmi, čo
vedie k posilneniu mieru vo svete
3.Kultúrny:
ü Vďaka ZO spoznávame spôsob
zahraničného života, kultúru, umenie.
Právna úprava a subjekty zahraničného obchodu
Právna úprava
zahraničného obchodu je zložitá. Okrem právnych noriem SR (Obchodný zákonník, devízový zákon, colný zákon, nariadenia vlády, vyhlášky
ministerstiev, opatrenia NBS a i.) upravujú zahraničnoobchodné vzťahy medzinárodné obchodné zmluvy a obchodné dohody.
1.Obchodné zmluvy: určujú základné pravidlá pre vzájomné hospodárske vzťahy medzi štátmi.
- môžu byť
dvojstranné (bilaterálne) alebo viacstranné (multilaterálne),
- uzatvárajú sa na najvyššej úrovni, podpisuje ich hlava štátu,
-
zvyčajne sa pri nich vyžaduje ratifikácia (udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu príslušného štátu so znením zmluvy),
-
uzatvárajú sa na dlhšie obdobie (2 – 5, prípadne viac rokov s možnosťou automatického predĺženia,
- upravujú právne, colné
a daňové otázky.
(Napr. dvojstranná obchodná zmluva medzi vládou SR a vládou Holandského kráľovstva o medzinárodnej cestnej
doprave. Mnohostranná obchodná zmluva medzi EÚ a krajinami EZVO – Európske združenie voľného obchodu – o Európskom hospodárskom
priestore.)
2. Obchodné dohody: konkretizujú podmienky vzájomnej výmeny tovarov medzi štátmi. Vychádzajú
z obchodných zmlúv, sú dvojstranné a podpisujú ich príslušní ministri.
- ich súčasťou sú zoznamy tovarov, ktoré sa
môžu vzájomne vyviezť a doviezť, sú označované ako kontingentné (kontingent je pevne stanovené množstvo),
- sú konkrétnejšie ako
obchodné zmluvy,
- podpisujú ich príslušní ministri,
- upravujú spôsob udeľovania licencií, spôsob platenia a i.,
- sú
dvojstranné, výnimočne viacstranné.
Okrem obchodných zmlúv a obchodných dohôd sa z zahraničnom obchode uplatňujú:
-
platobné dohody, ktoré upravujú vzájomný platobný styk,
- úverové zmluvy, ktoré upravujú úverové vzťahy medzi
štátmi,
- dohody o vedeckotechnickej, kultúrnej a inej spolupráci a iné zmluvy.
3.
Kúpna zmluva:
- uzatvára sa v súlade s Obchodným zákonníkom
- predstavuje vzájomný záväzok dvoch zmluvných
strán a to :
a) predávajúceho- dodať tovar kupujúcemu a previesť naňho vlastnícke práva,
b) kupujúceho- prevziať tovar a zaplatiť.
Kúpna zmluva
má dve fázy:
1. vznik kúpnej zmluvy- ak sa partneri dohodnú na podstatných náležitostiach
zmluvy, hlavne miesto a okamih vzniku zmluvy.
2. plnenie kúpnej zmluvy- predávajúc odovzdá tovar
a kupujúci tovar príjme a zaplatí.
Subjektmi zahraničného obchodu môžu byť:
- obchodné
podniky, ktoré sa špecializujú na vykonávanie zahraničného obchodu,
- výrobné podniky, ktoré vykonávajú zahraničnoobchodnú
činnosť pre vlastnú potrebu,
- špecializované organizácie so zahraničným kapitálom,
- používatelia tovaru z dovozu, t. j.
súkromné osoby, ktoré si dovážajú samé tovar,
- obchodní sprostredkovatelia.
Obchodní
sprostredkovatelia sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech komitenta.(Komitent je zákazník,
ktorý dáva príkaz na sprostredkovanie obchodu.) Môžu vystupovať v cudzom alebo vlastnom mene.
V cudzom
mene:
- obchodní zástupcovia – majú trvalé obchodné spojenie s komitentom,
- makléri – nemajú trvalé
obchodné spojenie s komitentom.
Vo vlastnom mene:
- komisionári.
Vývozná
operácia
Vývozná operácia predstavuje predaj tovaru do
zahraničia.
Význam vývozných operácií:
- podieľajú sa na aktívnej obchodnej bilancii,
- peňažné
prostriedky získané vývozom, umožňujú krajine dovoz potrebných výrobkov, služieb a práv.
Fázy vývoznej
operácie:
Prípravná fáza:
- získanie všeobecných informácií a prieskum trhu,
- akvizícia,
-
dopyt zo zahraničia,
- predbežná kalkulácia,
- ponuka.
Kontraktačná fáza (fáza zmluvného zabezpečenia):
-
prijatie a potvrdenie objednávky,
- uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Realizačná fáza:
- dodanie tovaru, vystavenie
a dodanie dokladov,
- prijatie platby,
- výsledná kalkulácia.
PRÍPRAVNÁ FÁZA
· Získanie všeobecných informácií a prieskum trhu
- Všeobecné informácie – dovozný
režim, colný režim, zloženie trhu, celková hospodárska a politická situácia v krajine, konkurencia, kultúrne, sociálne a iné faktory,
ktoré musíme rešpektovať.
- Teritoriálny prieskum trhu – informácie o obchodných podmienkach, o právnej úprave,
organizácii trhu, priemysle, obchode, devízových, colných a daňových predpisoch, o uzanciách, geografických, klimatických a iných
podmienkach na danom území.
- Komoditný prieskum trhu – údaje o tovare (kvalite, technických parametroch, cene,
množstve na danom trhu), o spotrebiteľoch (ich kúpyschopnosti), o konkurencii a pod.
Výsledkom prieskumu trhu je výber
vhodného štátu, v ktorom sa budú výrobky dobre predávať.
· Akvizícia je získanie nových trhov,
zákazníkov:
ü nepriama – výstavy, veľtrhy, katalógy, inzeráty v tlači, internetové stránky,
ü
priama – priame nadväzovanie kontaktov, zasielanie ponukových listov, osobné návštevy.
· Dopyt zo
zahraničia – odozva na akvizíciu
Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávky.
·
Predbežná kalkulácia – predbežné stanovenie ceny. Pri tvorbe ceny treba vychádzať z výrobných nákladov, z ceny
konkurencie, z ponuky a dopytu.
V cene sú zahrnuté aj vynaložené náklady na prepravu tovaru, poistné atď. podľa dodacích
podmienok.
· Ponuka – je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt. Môže byť záväzná alebo nezáväzná.
KONTRAKTAČNÁ FÁZA
· Prijatie a potvrdenie objednávky – Vývozca dostane od
dovozcu objednávku. Mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa partneri dohodli. Vývozca objednávku posúdi a v prípade kladného
stanoviska potvrdí objednávku. Namiesto potvrdenia objednávky môže zaslať dovozcovi návrh kúpnej zmluvy.
·
Uzatvorenie kúpnej zmluvy – V kúpnej zmluve uvedie vývozca všetky podmienky, na ktorých sa s partnerom dohodli.
Kúpna zmluva musí byť vyhotovená v súlade s náležitosťami objednávky. Podpíšu ju obidve strany.
REALIZAČNÁ
FÁZA
· Dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov – Vývozca odosiela tovar a podľa dohodnutých
dodacích podmienok plní ďalšie záväzky (zabezpečí dopravu, poistenie, colné konanie a i) a vyhotoví potrebné doklady (prepravné,
o poistení, osvedčenie o kvalite, faktúru a i.). Vývozná faktúra sa stáva podkladom na zaplatenie za tovar.
·
Prijatie platby – zaplatenie faktúry. Platba sa uskutoční podľa dohodnutých platobných podmienok.
·
Výsledná kalkulácia – zistenie výsledku hospodárenia z realizácie obchodného prípadu podľa výšky skutočne
vynaložených nákladov.
Dovozná operácia
Dovozná obchodná
operácia prestavuje nákup tovaru zo zahraničia.
Význam dovozných operácií:
- rozširujú ponuku na vnútornom trhu,
- zabezpečujú tovary (napr. suroviny, špeciálne stroje a zariadenia) v ktorých nie je krajina
sebestačná.
Fázy dovoznej operácie:
Prípravná fáza
- rozbor potreby dovozu,
-
vyhľadanie nožných dodávateľov,
- zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom,
- vyhodnotenie ponúk.
Kontraktačná
fáza (fáza zmluvného zabezpečenia)
- zaslanie objednávky dodávateľovi,
- uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Realizačná
fáza:
- prevzatie dodávky,
- zaplatenie úhrady za dodaný tovar,
- výsledná kalkulácia.
PRÍPRAVNÁ
FÁZA
· Rozbor potreby dovozu – Dovozca zisťuje, či sa potrebný tovar nachádza vo
vyhovujúcej kvalite a cene na domácom trhu. Ak nie, sformuluje požiadavky na dovoz (druh tovaru, kvalita, množstvo, orientačná cena, spôsob
dovozu, krajina dovozu, termín dovozu a i.).
· Vyhľadanie možných dodávateľov – Informácie
o zahraničných dodávateľoch je možné získať z rôznych zdrojov (Slovenská obchodná a priemyselná komora, veľtrhy, výstavy, odborné
časopisy, obchodní zástupcovia v určitých oblastiach, filiálky v zahraničí, internet atď.).
· Zaslanie dopytu
zahraničným dodávateľom – Dopyt je nezáväzný, cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávok.
Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľov. V ponuke by malo byť uvedené, či ide o záväznú alebo nezáväznú ponuku. Dovozca
môže dostať ponuky aj od dodávateľov, ktorí neodpovedajú na dopyt, ale hľadajú možného odberateľa pre svoj tovar.
·
Vyhodnotenie ponúk – Porovnanie ponúk, vypracovanie predbežnej dovoznej kalkulácie. Výber najvýhodnejšej ponuky a na
základe nej vypracovanie objednávky.
KONTRAKTAČNÁ FÁZA
· Zaslanie objednávky
dodávateľovi – Objednávka musí obsahovať všetky podstatné náležitosti i ďalšie podmienky dodávky.
·
Uzatvorenie kúpnej zmluvy – Predávajúci môže bez výhrad potvrdiť objednávku na formulári dovozcu a považuje sa to
za uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predávajúci môže zaslať vlastnú kúpnu zmluvu so svojimi podmienkami a žiada o jej potvrdenie alebo
predávajúci prijme objednávku dovozcu s výhradami, ide o návrh novej kúpnej zmluvy
REALIZAČNÁ
FÁZA
· Prevzatie dodávky – dodávka sa uskutočňuje podľa dohodnutých dodacích podmienok.
Po prekročení tovaru cez colnú hranicu vystaví dovozca doklady pre colné konanie (JCD). Platí to pre dovoz z tretích krajín. Po rozhodnutí
colnice o prepustení tovaru do príslušného režimu dostane dovozca tovar.
· Zaplatenie úhrady za dodaný
tovar – Platba zahraničnému dodávateľovi sa uskutoční podľa podmienok v kúpnej zmluve.
· Výsledná
kalkulácia – Jej cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými (s predbežnou kalkuláciou). Zistené
výsledky môžu ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom dovoze.
Formy ZO
Export(vývoz)znamená predaj tovaru do zahraničia. Cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne
doviezť iný druh tovaru.
a) priamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar
zahraničnému obchodníkovi alebo výrobcovi,
b) nepriamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemskému
obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia.
Import(dovoz)znamená nákup tovaru
v zahraničí. Cieľom Je zabezpečiť tovar pre domáci trh.
a) priamy- tuzemský výrobca
alebo obchodník kúpi tovar od zahraničného dodávateľa,
b) nepriamy- tuzemský výrobca alebo obchodník
kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa - dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí.
Reexport(vývoz dovozu)predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu. Označuje sa aj ako
vývoz dovozu (opakovaný vývoz dovezeného tovaru) alebo tranzit.
a) priamy- reexportér
kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie,
b)
nepriamy- reexportér, kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej
krajiny.
Dôvody reexportu:
1. obchodno-politické prekážky- vysoké clá, množstevné
obmedzenia, zákon dovozu,
2. ekonomické dôvody- pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí
reexportér nižšiu cenu,
3. kompletizácia vývozu reexportéra.
Vrcholové bilancie
v ZO
1.Obchodná bilancia (OB)- sleduje hodnotu vývozu a dovozu v peňažných
jednotkách za určité obdobie, spravidla za jeden rok. Nesleduje platby.
SALDO OB- rozdiel medzi hodnotou
vývozu a dovozu
a) aktívna OB = vývoz > dovoz
b) pasívna
OB = vývoz < dovoz
c) vyrovnaná OB = vývoz = dovoz
2.Platobná
bilancia (PB)- zachytáva peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia.
SALDO
PB- rozdiel medzi peňažnými príjmami zo zahraničia a peňažnými výdavkami do zahraničia
a)
aktívna PB = príjmy > výdavky (zvýšenie devízových rezerv)
b) pasívna PB
= príjmy < výdavky (zníženie devízových rezerv)
c) vyrovnaná PB = príjmy = výdavky
Aktívne saldo obchodnej bilancie neznamená automaticky aktívnu platobnú bilanciu krajiny. Platobná bilancia môže byť napriek tomu pasívna,
napríklad ak sa vývoz uskutočňuje na základe úverov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta