Clo a colná politika

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: anika (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.05.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 625 slov
Počet zobrazení: 8 996
Tlačení: 496
Uložení: 489
Clo a colná politika

Zahraničnoobchodná politika
Zahraničnoobchodná politika je súhrn zásad, prostriedkov a opatrení, ktorými štát ovplyvňuje výmenu tovaru so zahraničím.
 
Rozdelenie štátov podľa členstva v EÚ
 
členské štáty  tretie štáty
štáty, ktoré sú členmi   štáty, ktoré nie sú členmi
Európskej únie Európskej únie
 
Európska únia je colnou úniou. Hlavnou charakteristikou colnej únie je uplatňovanie rovnakých colných sadzieb a spoločných pravidiel voči tretím štátom a neuplatňovanie ciel a iných obmedzení v obchode medzi členskými štátmi.
 
Vzťahy Spoločenstva voči tretím štátom upravujú osobitné colné predpisy EÚ (napr. Coný kódex a iné nariadenia Komisie a Rady).
 
Colný kódex sa vzťahuje len na pohyb tovaru medzi úniou a tretími štátmi.
 
Obchodovanie medzi štátmi EÚ
Intrakomunitárny obchod sa uskutočňuje medzi štátmi EÚ.
Pri obchodovaní medzi členskými štátmi Spoločenstva ide o odoslanieprijatie tovaru.
 
V členských štátoch EÚ sa zaviedol systém známy pod názvom INTRASTAT.
 
INTRASTAT systém zbiera údaje potrebné na zostavenie štatistiky obchodu medzi členskými štátmi EÚ priamo od príjemcov a odosielateľov tovaru.
 
Údaje získané INTRASTAT systémom majú rozličné využitie:
- v jednotlivých krajinách sa využívajú napr. na zostavenie štatistiky zahraničného obchodu alebo pri prieskume trhu,
- v EÚ sa využívajú na sledovanie vývoja trhu, tvorbu obchodnej politiky a pod.,
- údaje sa poskytujú aj medzinárodným organizáciám.
V Slovenskej republike sa uplatňuje INTRASTAT- SK.
INTRASTAT- SK je štatistické zisťovanie uskutočňované v SR, ktoré umožňuje zbierať, spracúvať a poskytovať údaje o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi EÚ.
 
SPRAVODAJSKÁ POVINNOSŤ
Spravodajské jednotky- predkladajú informácie o prijatí alebo odoslaní tovaru. Sú to FO alebo PO, registrované ako platitelia DPH na Slovensku ak za rok (alebo od začiatku sledovaného obdobia), prijali alebo odoslali v rámci EÚ tovar v celkovej hodnote rovnej alebo vyššej ako prah oslobedenia.
 
Prah je určená hranica, na základe ktorej je stanovená sravodajská povinosť a jej rozsah. Prah oslobodenia sa označuje aj ako asimilačný prah.
 
Spravodajské jednotky musia sledovať osobitne hodnotu prijatého a osobitne hodnotu odoslaného tovaru.

Zjednodušená spravodajská povinnosť
Zjednodušenú spravodaskú povinnosť majú spravodajské jednotky, ktoré prijali alebo odoslali za predchádzajúci kal. rok tovar v celkovej hodnote rovnej alebo vyššej ako prah oslobodenia, ale nižšej ako prah zjednodušenia.
 
Prah zjednodušenia- hranica, ktorá určuje, kedy je možné predložiť zjednodušené hlásenie o prijatí alebo odoslaní tovaru.
 
 
V takýchto prípadoch sa používa zjednodušené hlásenie o prijatí tovaru, alebo zjednodušené hlásenie o odoslaní tovaru. V nich sa uvádza 10 najdôležitejších položiek kombinovanej nomenklatúry s najvyššou hodnotou, v členení podľa štátov.
 
Kombinovaná nomenklatúra je 8-miestny číslený kód nomenklatúry tovaru určený Európskou komisiou.
 
Ak je spravodajská jednotka povinná predkladať INTRASTAT-SK hlásenie, ale v sledovanom období sa neuskutočnilo žiadne prijatie alebo odoslanie tovaru, podáva nulové hlásenie.
 
OBCHODOVANIE MEDZI EÚ A TRETÍMI ŠTÁTMI
Extratkomunitárny obchod sa uskutočňuje medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi.
Pri obchodovaní medzi Spoločenstvom a tretími štátmi ide o dovoz a vývoz tovaru
 
EXTRASTAT systém je štatistika obchodovania Spoločenstva a jeho členských štátov s nečlenskými štátmi.
 
COLNÝ SADZOBNÍK
Colný sadzobník je systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colných sadzieb.
 
Spoločný colný sadzobník
 
Štáty EÚ používajú pri obchodovaní s tretími štátmi Spoločný colný sadzobník. Tovary sú roztriedené do tried, položiek a podpoložiek. Každý tovar možno zatriediť do 8-miestneho číselného označenie (kombinovanej nomenklatúry).
 
Colný sadzobník sa každý rok mení. Obsahuje 4 stĺpce:
1.  stĺpec – číselný znak kombinovanej nomenklatúry,
2.  stĺpec – opis tovaru,
3.  stĺpec – zmluvné colné sadzby,
4.  stĺpec – doplnkové jednotky ( v akých jednotkách sa má tovar uviesť – hl, kg a pod.)

Integrovaný colný sadzobník TARIC
TARIC- predstavuje súhrn tarifnej legislatívy (clá) a obchodnej legislatívy, ktorú Spoločenstvo uplatňuje pri dovoze a vývoze z tretích štátov. TARIC predstavuje elektronickú databázu, vytvorenú spojením Spoločného colného sadzobníka a obchodno-politických opatrení.
 
TARIC delí opatrenia pri obchodovaní so zahraničím:
· podľa vplyvu na výpočet colného dlhu na tarifné a netarifné,
· podľa smeru obchodu na dovozné a vývozné.
 
Opatrenia EÚ
Pri dovoze a vývoze sa uplatňujú rozličné opatrenia. Sú to nástroje, prostredníctvom ktorých sa uplatňuje tarifná a obchodná legislatíva Spoločenstva na dovážaný a vyvážaný tovar.

Tarifné opatrenie
Sú vyjadrené tarifnou sadzbou.
 
Napríklad:
colná sadzba voči tretím krajinám – je to základné opatrenie,
 
tarifné zníženie – Európska komisia môže dočasne úplne alebo čiastočne znížiť všeobecné colné sadzby na výrobky, najmä poľnohospodárske, chemické, leteckonavigačné a mikroelektronické. Uplatňuje sa bez ohľadu na pôvod, na určité časové obdobie, väčšinou na 6 mesiacov.
 
PRÍKLAD
Výrobky z polyvynilchloridu (PVC), na ktoré možno podľa nariadenia Komisie uplatniť tarifné zníženie vo výške 0 % všeobecnej sadzby od  1.7.2008 do 31.12.2008 .

Netarifné opatrenia
Sú vyjadrené iným spôsobom ako sadzbou.
 
Napríklad:
netarifné kvóty – určujú vstup výrobkov z určitých krajín do voľného obehu, alebo ich vývoz len v limitovaných množstvách.
 
PRÍKLAD
V danom roku je možné doviezť do Spoločenstva 500 000 t cukru. Ak sa kvóta vyčerpá, nie je možné cukor dovážať.
 
zákaz – niektoré tovary je zakázané dovážať na územie Spoločenstva alebo vyvážať z územia Spoločenstva.
 
PRÍKLAD
Zákaz dovozu hydiny z niektorých krajín v určitom čase, z dôvodu vtáčej chrípky.


Colné režimy
 
Colné režimy sú normy, ktoré upravujú prepravu tovaru cez colnú hranicu.
 
Tovar Spoločenstva – je tovar úplne získaný alebo vyrobený na území Spoločenstva alebo tovar prepustený do voľného obehu na územie Spoločenstva (má sa trvale ponechať na území Spoločenstva).
 
Colný dohľad – činnosť colných orgánov, zameraná na dodržiavanie colných a iných predpisov.
 
Druhy colných režimov:
•  voľný obeh,
•  tranzit,
•  colné uskladňovanie,
•  aktívny zušľachťovací styk,
•  pasívny zušľachťovací styk,
•  prepracovanie pod colným dohľadom,
•  dočasné použitie,
•  vývoz.
 
1.  Voľný obeh
Ak sa prepustí tovar z tretieho štátu do colného režimu voľný obeh, získa štatút Spoločenstva. To znamená, že sa považuje za tovar Spoločenstva a má trvale ostať na jeho území.
 
2.  Tranzit
Tento colný režim umožňuje prepravu tovaru pod colným dohľadom od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia.
 
3.  Colné uskladňovanie
Tento colný režim umožňuje uložiť tovar, ktorý nemá štatút Spoločenstva, do colných skladov bez toho, aby momentálne podliehal dovoznému clu, alebo iným obchodno-politickým opatreniam.

Tovar sa môže uložiť:
•  vo verejnom colnom sklade – ktorý môže použiť na uskladňovanie akákoľvek osoba. Za uskladnenie platí ukladateľ skladovateľovi poplatok,
•  v súkromnom colnom sklade – ktorý slúži na uskladňovanie tovaru firmy, ktorá sklad prevádzkuje.
Kým je tovar v sklade, má postavenie zahraničného tovaru. Ak tovar dovozca nepredá, môže ho vyviezť späť.
4.  Aktívny zušľachťovací styk
Z tretích štátov sa dovezie do Spoločenstva tovar a tu prechádza jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami. Tovar v tomto prípade nepodlieha dovoznému clu. Zušľachtené výrobky sa vyvezú naspäť alebo sa môžu prepustiť do voľného obehu. Pre SR je aktívny zušľachťovací styk výhodný, lebo:
- podporuje vytvorenie nových pracovných miest,
- zahraničný dodávateľ platí za prepracovanie tovaru a pod.
 
5.  Pasívny zušľachťovací styk
Tento režim umožňuje, aby sa tovar Spoločenstva dočasne vyviezol do tretieho štátu za účelom spracovania. Zušľachtené výrobky sa dovezú späť na územie Spoločenstva a sú prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla.
 
6.  Prepracovanie pod colným dohľadom
Tovar z tretieho štátu sa spracuje na území Spoločenstva tak, že sa zmenia jeho vlastnosti alebo stav. Spracúvaný tovar nepodlieha dovoznému clu a obchodnopolitickým opatreniam. Po spracovaní sa zmení sadzobné zatriedenie prepracovaných výrobkov. Pri tomto režime sa predpokladá, že tovar bude prepustený do voľného obehu (pri aktívnom zušľachťovacom styku nemusí byť prepustený do voľného obehu). Colný dlh sa vymeria z nového zatriedenia prepracovaného výrobku.
 
7.  Dočasné použitie
Tovar z tretej krajiny sa dovezie na územie Spoločenstva a je čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla a obchodnopolitických opatrení.
Dočasne sa použije na území Spoločenstva a po určitom čase sa vyvezie v nezmenenom stave späť. Časť tovaru sa môže prepustiť aj do voľného obehu (napr. katalógy na výstave)
 
8.  Vývoz
Režim vývoz umožňuje, aby tovar Spoločenstva opustil územie Spoločenstva a bol vyvezený do tretieho štátu, s cieľom, trvale ho tam ponechať.
 
Colné konanie
Je to činnosť, ktorej účelom je rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhovaného colného režimu, za akých podmienok, alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie.
 
Colne schválené určenie vyjadruje, čo možno s tovarom robiť, keď prekročí colnú hranicu. Môžu nastať viaceré prípady:
•  prepustenie do colného režimu,
•  umiestnenie tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu,
•  tovar sa vyvezie späť,
•  tovar je zničený pod colným dohľadom (pašovanie cigariet, drog),
•  tovar sa prenechá v prospech Spoločenstva
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia.
 
Colné vyhlásenie je prejav vôle deklaranta, ktorým navrhuje prepustiť tovar do príslušného colného režimu. Colné vyhlásenie podáva deklarant.
 
Deklarant je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v mene ktorej sa colné vyhlásenie podáva. Zodpovedá za splnenie povinností uložených v colnom konaní.
 
Každý subjekt si môže určiť pre colné konanie svojho zástupcu. zastúpenie môže byť:
· priame – ak zástupca koná v mene a v prospech inej osoby,
· nepriame – ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.
 
Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi. Výsledkom colného konania je rozhodnutie v colnom konaní. Colný orgán oznámi písomne aj rozhodnutie neprepustiť tovar do navrhovaného colného režimu. Súčasťou colného konania je vymeranie cla.
POSTUP PRI COLNOM KONANÍ
Pri vývoze tovaru do tretích štátov
1.  vystavenie colného vyhlásenia deklarantom,
2.  predloženie colného vyhlásenia a požadovaných dokladov colnému úradu,
3.  vykonanie colnej kontroly colnými orgánmi,
4.  uzatvorenie dopravného prostriedku colnou uzáverou,
5.  prepustenie tovaru na vývoz,
6.  potvrdenie výstupu tovaru do tretieho štátu colným úradom v colnom vyhlásení.
Pri dovoze tovaru z tretích štátov
1.  vystavenie colného vyhlásenia deklarantom,
2.  predloženie návrhu na colné konanie deklarantom a predloženie požadovaných dokladov,
3.  uskutočnenie colnej kontroly,
4.  zistenie colnej hodnoty, pôvodu tovaru a jeho nomenklatúrneho zatriedenia do Spoločného colného sadzobníka,
5.  vymeranie colného dlhu.
Postup a spôsob výpočtu colného dlhu
 
Colný dlh tvorí:
1.  clo (prípadne iné sadzby tarifných opatrení),
2.  spotrebné dane,
3.  DPH.
Výpočet cla:
a)  nomenklatúrne zatriedenie tovaru pod príslušnú podpoložku colného sadzobníka,
b)  vyhľadanie príslušnej colnej sadzby,
c)  výpočet cla.
Základom na vymeranie cla je colná hodnota tovaru. Tvoria ju:
- vlastná cena tovaru,
- dovozné a doplňujúce poplatky,
- výdavky na skladovanie a manipuláciu s tovarom,
- poistné,
- úroky a i.
Pri použití valorickej colnej sadzby sa clo vypočíta:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012