Kalkulácie nákladov

Kalkulácie nákladov

Pri riadení nákladov je nevyhnutné ich sledovanie aj z hľadiska vecného, t. j. podľa výkonov (výrobkov a služieb). To je úlohou kalkulácií vlastných nákladov. Ich význam je mnohostranný:
-  slúžia k stanoveniu vnútropodnikových cien výkonov
-  k zostaveniu rozpočtov
-  ku kontrole a rozboru hospodárnosti výroby
-  k limitovaniu nákladov
 
Kalkulácia nákladov sa chápe ako činnosť, ktorou sa zisťujú vlastné náklady výkonu, resp. ako prehľad jednotlivých zložiek nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku.

Kurzová kalkulačka – kalkulačka mien NBS/ECB 

Kalkulačnou jednotkou je určitý výkon (výrobok, polotovar, práca alebo služba) vymedzená mernou jednotkou (kusmi, kilogramami, metrami, hodinami…). Jednotlivé zložky nákladov predstavujú kalkulačné položky.

Kalkulačné členenie nákladov

V podnikovej praxi sa stretávame s druhovým triedením nákladov vo výkaze zisku a strát. Okrem toho sa náklady objavujú aj v tzv. kalkulačnom triedení. Toto triedenie vzniká ako určitá transformácia druhových nákladov na:

-  priame náklady – ktoré sa dajú zistiť priamo na každý výrobok, resp. službu. Je to obvykle priamy materiál a priame mzdy, odpisy jednoúčelových strojov a pod.
-  nepriame náklady – nazývané tiež režijné, ktoré sa týkajú všeobecných činností, teda takých, ktoré nie sú zistiteľné na jednotlivé výrobky. Ako napr.
- výrobná réžia (mzdy THP, spotreba palív, energie pre všeobecné účely, a pod.)
- správna réžia (náklady na vedenie a správu podniku)
- zásobovacia réžia (doprava a manipulácia s materiálom a pod.)
- odbytová réžia (prevádzka odbytového oddelenia, reklama a pod.)

Druhy kalkulácií

Kalkulácie môžeme členiť podľa viacerých hľadísk:
1. Z časového hľadiska:
- kalkulácia predbežná (ex ante)
- kalkulácia výsledná (ex post)
 
2. Z hľadiska účelu, pre ktorý slúžia:
- nákladová alebo kalkulácia vlastných nákladov predstavuje nástroj zisťovania skutočných nákladov a ďalších zložiek cien výkonov.
- cenová – predstavuje osobitný druh kalkulácie, na základe ktorej sa tvorí cena výkonu. Cena sa stanovuje buď kalkulačným porovnaním nového výrobku s porovnateľným výrobkom vyrábaným doteraz doma alebo v zahraničí, alebo individuálnou kalkuláciou.
 
3. Z hľadiska rozsahu použitých nákladových položiek:
- kalkulácia úplných nákladov (absorpčná kalkulácia) – absorbuje všetky položky nákladov, t. j. i fixné náklady, resp. réžie
- kalkulácie neúplných nákladov ( neabsorpčná kalkulácia) – zameriava sa len na niektoré zložky nákladov, napr. na variabilné náklady
 
4. Z hľadiska hromadnosti a organizácie výroby:
- kalkulácia jednoduchá
- kalkulácia zákazková
- kalkulácia viacstupňová (fázová, postupná)
- kalkulácia štandardná, normová
- kalkulácia združených výkonov

Metódy kalkulácií

Metódy kalkulácie nákladov predstavujú rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku. Voľba metódy kalkulácie nákladov závisí od charakteru výkonov a na podmienkach, v ktorých sa výkony uskutočňujú (druh činnosti, technológia a typ výroby).   

Kalkulácia delením

Podľa charakteru výrobkov a výrobného procesu rozoznávame dva spôsoby kalkulácie delením:
-  jednoduché prepočítavanie nákladov delením – používa sa tam, kde sa náklady za určité časové obdobie alebo za určité množstvo produkcie vzťahujú na jeden rovnorodý jednoduchý druh výkonu
-  prepočítavanie nákladov delením pomerovými číslami – používa sa v podnikoch, v ktorých sa v rovnakom procese vyrába niekoľko druhov výrobkov, ktoré sa odlišujú napr. veľkosťou, hmotnosťou alebo akosťou. 

Prirážková kalkulácia

Uplatňuje sa v podnikoch, ktoré uskutočňujú aspoň dva charakterovo rôznorodé a nákladovo odlišné výkony. Priame náklady sa určujú na kalkulačnú jednotku pomocou noriem, resp. na základe skutočnej spotreby alebo odpracovaného času. Režijné náklady prepočítame na kalkulačné jednotky pomocou rozvrhovej základne.

Kalkulácia nákladov združenej výroby

Ďalšou metódou je kalkulovanie nákladov združenej výroby, ktorá sa počíta nasledovnými spôsobmi:
a) odčítací (zostatkový) – používa sa vo výrobe, kde jeden zo združených výrobkov podľa stanovených kritérií (množstvo, cena) možno považovať za hlavný a ostatné za vedľajšie
b) rozpočítací – používa sa v takej združenej výrobe, v ktorej vznikajú naraz dva alebo viac hlavných výrobkov
c) kombinácia prvých dvoch spôsobov
 
Postup pri rozvrhovaní nepriamych nákladov
Za nepriame náklady považujeme tie náklady, ktoré nemôžeme jednoznačne zakalkulovať na vrub niektorého z výkonov podniku. Typickým príkladom je mzda agronóma, v kompetencii ktorého je riadenie výroby pri pestovaní plodín. Jeho mzda je výrobnou réžiou, t. j. nepriamym nákladom týkajúcim sa len rastlinnej výroby. Mzda generálneho riaditeľa podniku, ktorý riadi všetky činnosti vo firmy je nepriamym nákladom spadajúcim do správnej réžie, t. j. réžie celopodnikovej. Nepriame náklady môžeme rozvrhovať podľa rozvrhových základní.

Rozvrhové základne môžeme členiť na:
-  jednoduché základne – napríklad priame mzdy, priamy materiál, normohodiny, hmotnosť výrobku, odpisy a i.
-  zložené základne – napr. súčet všetkých priamych nákladov
Z iného hľadiska rozvrhové základne členíme na:
-  naturálne (materiálové) základne – vyjadrené napr. množstvom vyrobených kusov výrobku
-  hodnotové – mzdy, materiálové náklady a pod.
 
Ak na rozvrhovanie viacero nepriamych nákladov použijeme jednu a tú istú rozvrhovú základňu, hovoríme o kumulatívnej metóde rozvrhovania nepriamych nákladov.
Ak pri rozvrhovaní nepriamych nákladov použijeme viacero rozvrhových základní, hovoríme o diferenciačnej (selektívnej) metóde rozvrhovania nepriamych nákladov.
 
Pri rozvrhovaní nepriamych nákladov si najprv vypočítame podiel nepriamych (režijných) nákladov na jednotku rozvrhovej základne. Tento zvykneme tiež nazývať rozvrhovou sadzbou, resp. rozvrhovým koeficientom. Adekvátne množstvo nepriamych nákladov (réžie) pripadajúce na daný výkon potom sa rovná súčinu rozvrhového koeficientu a objemu rozvrhovej základne obsiahnutej v danom výkone, pre ktorý kalkulujeme. 

Kalkulačný vzorec

Kalkulačný vzorec predstavuje poradia načítavania jednotlivých kalkulačných položiek. Podnikateľské subjekty si môžu vytvárať kalkulačné vzorce podľa potreby. Kalkulačný vzorec uplatňovaný v poľnohospodárstve má svoje špecifiká, ktoré vyplývajú zo zvláštností rastlinnej a živočíšnej výroby.
Obsahom kalkulačného vzorca sú položky:

- Spotreba nakúpených osív a sadív, krmív a stelív
- Spotreba vlastných osív a sadív, krmív a stelív
- Spotreba priemyselných hnojív, chemických ochranných prostriedkov, liečiv…
- Spotreba vyrobených hnojív
- Priame osobné náklady
- Opravy a udržiavanie, prvotné a druhotné
- Odpisy dlhodobého majetku, vrátane zvierat základného stáda
- Odpisy dlhodobého majetku, vrátane zvierat základného stáda
- Nepriame náklady

- výrobná réžia
- správna réžia
10.  Zisk
11.  Ponuková cena

Príklad 10.1
Poznáme údaje o týchto nákladoch za mesiac:
Spotreba materiálu  700 tis. Sk
Mzdy  150 tis. Sk
Režijné náklady 230 tis. Sk
Bolo vyrobené 1000 tis. litrov muštu.
Úloha
Vypočítajte vlastné náklady na 1 fľašu (0,7 l) muštu.
Riešenie
Celkové vlastné náklady  1080
Náklady na 1 liter 1,08
Náklady na 1 fľašu  0,756 Sk
 
Príklad 10.2
Výrobné náklady podniku predstavujú 100 tis. Sk na výrobu 1000 kusov výrobkov. Správne a odbytové náklady sú 20 tis. Sk, počet predaných výrobkov predstavuje 800 kusov výrobkov.
Úloha
Zostavte stupňovitú kalkuláciu delením a vypočítajte ponukovú cenu ak podnik počíta so 22% ziskom z ponukovej ceny!
Riešenie
Stupňovitá kalkulácia delením sa používa pri oddelení výrobných, správnych resp. odbytových nákladov, keď sa líši počet vyrobených a predaných výrobkov. Tým sa zabezpečí, aby výrobky, ktoré v danom období neboli predané zaťažované odbytovými, resp. správnymi nákladmi. Hlavné uplatnenie má táto metóda v stupňovitej, fázovej výrobe, keď výrobok prechádza niekoľkými fázami – výrobnými stupňami. Potom zostavujeme kalkuláciu pre jednotlivé výrobné stupne.
 
Výrobné náklady spolu  100 000 Sk  Správne a odbytové náklady 20 000 Sk
Počet vyrobených výrobkov 1000 ks Počet predaných výrobkov  800 ks
Výrobné náklady na kus  100 ks   Správne náklady na kus 25 Sk
Vlastné náklady spolu  100 + 25 = 125 Sk
Zisk (22 %)  27,5 Sk
Ponuková cena  152,50 Sk
 
Ak by sme nezostavili túto kalkuláciu stupňovito, dostali by sme iné náklady i cenu:
 
Náklady na 1 vyrobený kus (100 000 + 20 000)/1000 = 120 Sk
Zisk (22 %)  26,4 Sk
Ponuková cena  146,40 Sk
 
Príklad 10.3
K dispozícií máme údaje týkajúce sa pestovania pšenice.
Výroba zrna 247 t
Výroba slamy 325 t
VPC zrna  3063 Sk/t
VPC slamy 113 Sk/t
Celkové vlastné náklady na pšenicu 810 950 Sk.
Úloha
Vypočítajte vlastné náklady na tonu zrna a slamy!
Riešenie

- Vypočítame produkciu zrna, slamy a celkom v Sk
Zrno:  247 . 3063 = 756 651 Sk
Slama:   325 . 113 = 36 725 Sk
Spolu: 756 651 + 36 735 = 793 376 Sk

- Vypočítame pomerové čísla
Zrno:  756 651/793 376 = 0,954
Slama:   36 725/793 376 = 0,046
0,954 + 0,046 = 1
3.  Vypočítame vlastné náklady na výrobok
Zrno: 810 950 . 0,954 = 773 646 Sk
Slama:   810 950 . 0,046 = 37 304 Sk