Kalkulácie nákladov
Kalkulácie nákladov
Pri riadení nákladov je nevyhnutné ich sledovanie aj z hľadiska vecného, t.
j. podľa výkonov (výrobkov a služieb). To je úlohou kalkulácií vlastných nákladov. Ich význam je mnohostranný:
-
slúžia k stanoveniu vnútropodnikových cien výkonov
- k zostaveniu rozpočtov
- ku kontrole a rozboru
hospodárnosti výroby
- k limitovaniu nákladov
Kalkulácia nákladov sa
chápe ako činnosť, ktorou sa zisťujú vlastné náklady výkonu, resp. ako prehľad jednotlivých zložiek nákladov pripadajúcich na
kalkulačnú jednotku.
Kurzová kalkulačka – kalkulačka mien NBS/ECB
Kalkulačnou jednotkou je určitý výkon (výrobok, polotovar, práca alebo služba) vymedzená mernou jednotkou (kusmi, kilogramami, metrami, hodinami…). Jednotlivé zložky nákladov predstavujú kalkulačné položky.
Kalkulačné členenie nákladov
V podnikovej praxi sa stretávame s druhovým triedením
nákladov vo výkaze zisku a strát. Okrem toho sa náklady objavujú aj v tzv. kalkulačnom triedení. Toto triedenie vzniká ako určitá
transformácia druhových nákladov na:
- priame náklady – ktoré sa dajú zistiť priamo na každý výrobok,
resp. službu. Je to obvykle priamy materiál a priame mzdy, odpisy jednoúčelových strojov a pod.
- nepriame náklady
– nazývané tiež režijné, ktoré sa týkajú všeobecných činností, teda takých, ktoré nie sú zistiteľné na jednotlivé
výrobky. Ako napr.
- výrobná réžia (mzdy THP, spotreba palív, energie pre všeobecné účely, a pod.)
- správna
réžia (náklady na vedenie a správu podniku)
- zásobovacia réžia (doprava a manipulácia s materiálom a pod.)
-
odbytová réžia (prevádzka odbytového oddelenia, reklama a pod.)
Druhy kalkulácií
Kalkulácie môžeme členiť podľa viacerých hľadísk:1. Z časového hľadiska:
- kalkulácia predbežná (ex ante)
- kalkulácia výsledná (ex post)
2. Z hľadiska účelu, pre ktorý slúžia:
- nákladová alebo kalkulácia vlastných nákladov predstavuje nástroj zisťovania skutočných nákladov a ďalších zložiek cien výkonov.
- cenová – predstavuje osobitný druh kalkulácie, na základe ktorej sa tvorí cena výkonu. Cena sa stanovuje buď kalkulačným porovnaním nového výrobku s porovnateľným výrobkom vyrábaným doteraz doma alebo v zahraničí, alebo individuálnou kalkuláciou.
3. Z hľadiska rozsahu použitých nákladových položiek:
- kalkulácia úplných nákladov (absorpčná kalkulácia) – absorbuje všetky položky nákladov, t. j. i fixné náklady, resp. réžie
- kalkulácie neúplných nákladov ( neabsorpčná kalkulácia) – zameriava sa len na niektoré zložky nákladov, napr. na variabilné náklady
4. Z hľadiska hromadnosti a organizácie výroby:
- kalkulácia jednoduchá
- kalkulácia zákazková
- kalkulácia viacstupňová (fázová, postupná)
- kalkulácia štandardná, normová
- kalkulácia združených výkonov
Metódy kalkulácií
Metódy kalkulácie nákladov predstavujú rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku. Voľba metódy kalkulácie nákladov závisí od charakteru výkonov a na podmienkach, v ktorých sa výkony uskutočňujú (druh činnosti, technológia a typ výroby).
Kalkulácia delením
Podľa charakteru výrobkov a výrobného procesu
rozoznávame dva spôsoby kalkulácie delením:
- jednoduché prepočítavanie nákladov delením – používa sa tam, kde
sa náklady za určité časové obdobie alebo za určité množstvo produkcie vzťahujú na jeden rovnorodý jednoduchý druh výkonu
-
prepočítavanie nákladov delením pomerovými číslami – používa sa v podnikoch, v ktorých sa v rovnakom procese vyrába
niekoľko druhov výrobkov, ktoré sa odlišujú napr. veľkosťou, hmotnosťou alebo akosťou.
Prirážková kalkulácia
Uplatňuje sa v podnikoch, ktoré uskutočňujú aspoň dva charakterovo rôznorodé a nákladovo odlišné výkony. Priame náklady sa určujú na kalkulačnú jednotku pomocou noriem, resp. na základe skutočnej spotreby alebo odpracovaného času. Režijné náklady prepočítame na kalkulačné jednotky pomocou rozvrhovej základne.
Kalkulácia nákladov združenej výroby
Ďalšou metódou je kalkulovanie nákladov združenej
výroby, ktorá sa počíta nasledovnými spôsobmi:
a) odčítací (zostatkový) – používa sa vo výrobe, kde jeden zo
združených výrobkov podľa stanovených kritérií (množstvo, cena) možno považovať za hlavný a ostatné za vedľajšie
b)
rozpočítací – používa sa v takej združenej výrobe, v ktorej vznikajú naraz dva alebo viac hlavných výrobkov
c)
kombinácia prvých dvoch spôsobov
Postup pri rozvrhovaní nepriamych nákladov
Za nepriame náklady považujeme tie náklady, ktoré nemôžeme jednoznačne zakalkulovať na vrub niektorého z výkonov
podniku. Typickým príkladom je mzda agronóma, v kompetencii ktorého je riadenie výroby pri pestovaní plodín. Jeho mzda je výrobnou
réžiou, t. j. nepriamym nákladom týkajúcim sa len rastlinnej výroby. Mzda generálneho riaditeľa podniku, ktorý riadi všetky činnosti vo
firmy je nepriamym nákladom spadajúcim do správnej réžie, t. j. réžie celopodnikovej. Nepriame náklady môžeme rozvrhovať podľa
rozvrhových základní.
Rozvrhové základne môžeme členiť na:
- jednoduché
základne – napríklad priame mzdy, priamy materiál, normohodiny, hmotnosť výrobku, odpisy a i.
- zložené základne
– napr. súčet všetkých priamych nákladov
Z iného hľadiska rozvrhové základne členíme na:
-
naturálne (materiálové) základne – vyjadrené napr. množstvom vyrobených kusov výrobku
-
hodnotové – mzdy, materiálové náklady a pod.
Ak na rozvrhovanie viacero nepriamych nákladov použijeme
jednu a tú istú rozvrhovú základňu, hovoríme o kumulatívnej metóde rozvrhovania nepriamych nákladov.
Ak pri
rozvrhovaní nepriamych nákladov použijeme viacero rozvrhových základní, hovoríme o diferenciačnej (selektívnej)
metóde rozvrhovania nepriamych nákladov.
Pri rozvrhovaní nepriamych nákladov si najprv vypočítame podiel
nepriamych (režijných) nákladov na jednotku rozvrhovej základne. Tento zvykneme tiež nazývať rozvrhovou sadzbou, resp.
rozvrhovým koeficientom. Adekvátne množstvo nepriamych nákladov (réžie) pripadajúce na daný výkon potom sa rovná súčinu
rozvrhového koeficientu a objemu rozvrhovej základne obsiahnutej v danom výkone, pre ktorý kalkulujeme.
Kalkulačný vzorec
Kalkulačný vzorec predstavuje poradia načítavania jednotlivých kalkulačných položiek. Podnikateľské subjekty
si môžu vytvárať kalkulačné vzorce podľa potreby. Kalkulačný vzorec uplatňovaný v poľnohospodárstve má svoje špecifiká, ktoré
vyplývajú zo zvláštností rastlinnej a živočíšnej výroby.
Obsahom kalkulačného vzorca sú položky:
-
Spotreba nakúpených osív a sadív, krmív a stelív
- Spotreba vlastných osív a sadív, krmív
a stelív
- Spotreba priemyselných hnojív, chemických ochranných prostriedkov, liečiv…
-
Spotreba vyrobených hnojív
- Priame osobné náklady
- Opravy a udržiavanie,
prvotné a druhotné
- Odpisy dlhodobého majetku, vrátane zvierat základného stáda
-
Odpisy dlhodobého majetku, vrátane zvierat základného stáda
- Nepriame náklady
-
výrobná réžia
- správna réžia
10. Zisk
11. Ponuková cena
Príklad 10.1
Poznáme údaje o týchto nákladoch za mesiac:
Spotreba materiálu 700 tis. Sk
Mzdy 150 tis.
Sk
Režijné náklady 230 tis. Sk
Bolo vyrobené 1000 tis. litrov muštu.
Úloha
Vypočítajte vlastné
náklady na 1 fľašu (0,7 l) muštu.
Riešenie
Celkové vlastné náklady 1080
Náklady na 1 liter 1,08
Náklady na 1 fľašu 0,756 Sk
Príklad 10.2
Výrobné náklady podniku predstavujú 100 tis. Sk na výrobu
1000 kusov výrobkov. Správne a odbytové náklady sú 20 tis. Sk, počet predaných výrobkov predstavuje 800 kusov výrobkov.
Úloha
Zostavte stupňovitú kalkuláciu delením a vypočítajte ponukovú cenu ak podnik počíta so 22% ziskom z ponukovej
ceny!
Riešenie
Stupňovitá kalkulácia delením sa používa pri oddelení výrobných, správnych resp. odbytových
nákladov, keď sa líši počet vyrobených a predaných výrobkov. Tým sa zabezpečí, aby výrobky, ktoré v danom období neboli predané
zaťažované odbytovými, resp. správnymi nákladmi. Hlavné uplatnenie má táto metóda v stupňovitej, fázovej výrobe, keď výrobok
prechádza niekoľkými fázami – výrobnými stupňami. Potom zostavujeme kalkuláciu pre jednotlivé výrobné stupne.
Výrobné
náklady spolu 100 000 Sk Správne a odbytové náklady 20 000 Sk
Počet vyrobených výrobkov 1000 ks Počet predaných výrobkov 800
ks
Výrobné náklady na kus 100 ks Správne náklady na kus 25 Sk
Vlastné náklady spolu 100 + 25 = 125 Sk
Zisk (22 %)
27,5 Sk
Ponuková cena 152,50 Sk
Ak by sme nezostavili túto kalkuláciu stupňovito, dostali by sme iné náklady i cenu:
Náklady na 1 vyrobený kus (100 000 + 20 000)/1000 = 120 Sk
Zisk (22 %) 26,4 Sk
Ponuková cena 146,40 Sk
Príklad 10.3
K dispozícií máme údaje týkajúce sa pestovania pšenice.
Výroba zrna 247 t
Výroba slamy
325 t
VPC zrna 3063 Sk/t
VPC slamy 113 Sk/t
Celkové vlastné náklady na pšenicu 810 950 Sk.
Úloha
Vypočítajte vlastné náklady na tonu zrna a slamy!
Riešenie
- Vypočítame produkciu
zrna, slamy a celkom v Sk
Zrno: 247 . 3063 = 756 651 Sk
Slama: 325 . 113 = 36 725 Sk
Spolu: 756 651 + 36 735 =
793 376 Sk
- Vypočítame pomerové čísla
Zrno: 756 651/793 376 = 0,954
Slama:
36 725/793 376 = 0,046
0,954 + 0,046 = 1
3. Vypočítame vlastné náklady na výrobok
Zrno: 810 950 . 0,954 = 773 646 Sk
Slama: 810 950 . 0,046 = 37 304 Sk