Rozhodovací proces
Rozhodovací proces
Rozhodovanie je činnosť, ktorá analyzuje problém ako predmet
riešenia, stanovuje možné varianty riešenia a podľa zvolených kritérií vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia.
Rozhodovanie patrí
medzi dôležité súčasti manažmentu v podniku, závisí od kvality rozhodovacieho procesu.
Podstata a obsah
rozhodovania:
Rozhodovací proces zahŕňa:
- identifikáciu problému
- analýzu problému
- alternatívne
riešenia
- najvhodnejšie riešenia na základe stanovených kritérií
Charakteristické znaky rozhodovacieho
procesu:
- existuje možnosť výberu - viac alternatív (možností)
- výber riešenia je vedomí - rýchla reakcia
- výber riešenia je cieľavedomí
- výber riešenia sa uskutočňuje podľa určitých kritérií
- realizácia
Prvky rozhodovacieho procesu:
- problém rozhodovania - odchýlky medzi skutočným a cieľovým stavom
- cieľ
rozhodovania
- subjekt rozhodovania - jednotlivec alebo kolektív
- rozhodovacia stratégia
- podmienky rozhodovania:
vybavenosť informáciami
používané metódy rozhodovania
stav riadeného systému
Druhy rozhodovacích
procesov
1) podľa typu problémov
a) programované
rozhodovanie - týka sa jednoduchších opakovaných problémov,
- používajú sa na algoritmy známych postupov,
-
vyskytujú sa na nižších úrovniach riadenia
b) neprogramové - týka sa nových, neštandartných,
ojedinelých problémov,
- nemôžu sa pri ich riešení využiť štandardizované algoritmy
a postupy,
- prevláda na
vyšších stupňoch riadenia
2) podľa subjektu rozhodovania
a)
individuálne - jednoduchý problém - rýchle rozhodovanie
- individuálna zodpovednosť
nevýhoda: subjektívnosť postojov a názorov
b) kolektívne - zložité rozhodovacie problémy -
strategické rozhodovanie
- v kompetencii vrcholového manažmentu
- kolektívna zodpovednosť
nevýhody:
-kompromisná dohoda (spoločné rozhodnutie
-konsenzuálna dohoda (zhoda všetkých pri výbere riešení)
-delegované
rozhodnutie (prenesenie zodpoved. na podriadeného)
3) podľa závažnosti rozhodovacích
procesov
a) strategické - týka sa dlhodobých cieľov,
- vychádza predovšetkým
z informácií o okolí podniku a predpovedi
dlhodobého vývoja,
- ide o rozhodovanie s vysokým stupňom rizika
a neurčitosti
- rozhodovaciu právomoc má vrcholové vedenie podniku
b) taktické k dispozícii je viac
informácií to znamená :
- zníženie rizika neurčitosti pri prijímaní rozhodnutí
- rozhodovaciu právomoc je možné
delegovať na nižšie stupne riadenia
- ide zvyčajne o opakujúce sa rutinné rozhodovanie
c) operatívne -
bežné, každodenné rozhodovanie s krátkodobým rozsahom
4) podľa formalizácie
a) empiricko - intuitívne
b) exaktné
c)
heuristické
5) podľa stupňa informovanosti
a)
rozhodovanie v podmienkach istoty - poznáme všetky podmienky rozhodovania:
- alternatívy (možnosti)
-
možné stavy okolia, ktoré môžu nastať a ovplyvniť rozhodovací problém
- účinnosť jednotlivých alternatív pri rôznych stavoch
okolia
- rozhodovanie v podmienky rizika - neistoty
b) rozhodovanie v podmienkach neistoty - neviem
aký stav okolia určite nastane, rozhodujeme sa na základe pravdepodobnosti, môžeme použiť:
- štatistickú pravdepodobnosť P =
m (počet výskytu sledovaného javu)
n (celkový počet javov)
- subjektívnu pravdepodobnosť
c) rozhodovanie v podmienkach neurčitosti
- subjekt rozhodovania nemá k dispozícii žiadne
informácie
- pozná alternatívy riešenia, stavy okolia, účinky jednotlivých alternatív
- nepozná pravdepodobnosť výskytu
v rôznych stavoch okolia
Spôsoby riešenia:
- určenia subjektívnej pravdepodobnosti
- vyžiadanie posudkov
expertov
- použitie matematických metód, ktoré vyžadujú veľmi málo vstupných údajov
(LAPLACEOVO PRAVIDLO)
6) podľa záväznosti
a) záväzné
b)
nezáväzné
Fázy rozhodovacieho procesu
1) diagnostická
fáza - poznanie východiskového stavu objektu, určenie diagnózy východiskového stavu, základné kroky:
- identifikácia
problému
- stanovenie cieľa
- zber informácií
- analýza problémov a zostavenie poradia ich dôležitosti
-
zhodnotenie východiskového stavu
2) analitický fáza - úloha: na základe diagnózy
východiskového stavu objektu rozhodovania hľadať nové varianty riešenia. Skladá sa z 2 krokov:
- hľadanie a tvorba alternatív
- analýza a hodnotenie alternatív
3) optimalizačná fáza - vybranie optimálneho riešenia
z možných variantov
4) realizačná fáza - zahŕňa:
- implementáciu (realizáciu vybranej
alternatívy)
- kontrolu a hodnotenie dosiahnutých výsledkov
Metódy rozhodovania
1)
Empirické - sú spravidla subjektívnymi a neformalizovanými metódami, patria sem:
a)
empiricko-intuitívne - opierajú sa o skúsenosti a vedomosti rozhodovania
(metóda skúšok
a omylov)
b) empiricko-analytické - ako základnú metódu používajú analýzu
2)
Matematisticko - štatistické (exaktné), patria sem:
a) m. matematickej
štatistiky - teória pravdepodobnosti, korelačná a regresná m.
b) m. matematickej analýzy -
diferenciálny počet, maticovi počet, extrapolácia
c) m. operačnej analýzy - dynamické programovanie,
teória zásob, metóda PERT
3) Heuristické - využívajú sa prednosti predchádzajúcich
metód
Základné charakteristiky heuristických postupov:
- existuje zásobník rôznych úloh
- existuje zásobník
skúseností zo získaných riešení
- vyskytuje sa úloha doteraz neznáma
- opíšeme novú úlohu pomocou doteraz získaných
informácií
- zistia sa časti postupu, ktoré sú zhodné s postupmi zo zásobníka doteraz riešených úloh
Patria
sem:
Brainstorming - bezprostredná diskusia 5-12 osôb, vznikajú tu tvorivé nápady
Zásady:
-
neposudzovať
- množstvo
- rozlet
- všetko zapisovať
Delfská metóda - je založená na
anonymnej písomnej ankete odborníkov
Zones.sk – Zóny pre každého študenta