Rozpočtovníctvo

Rozpočtovníctvo
 
Účel a metódy rozpočtovníctva
Rozpočtovníctvo predstavuje určovanie ekonomických úloh, ako sú N, V, výdavky, príjmy, VH a podobne na určitý časový úsek a to vopred.
Rozpočet je výsledok rozpočtovníctva a vyjadruje plánovanú výšku N a V ÚJ-ky a jej vnútroorganizačných útvarov, nie na 1 KJ, ale na celý objem výkonov. Rozpočty sa tiež nazývajú finančné plány.
 
ČLENENIE ROZPOČTOV:
 
1. Z obsahového hľadiska
a) rozpočty V
b) rozpočty N
c) iné druhy rozpočtov, napr. rozpočet nákupu, zásob, VH, Cash flow a pod.
 
2. Z časového hľadiska
a) krátkodobé (operatívne) rozpočty – zostavujú sa na kratšie obdobie ako 1 rok, napr štvrťroky, mesiace, dni
b) ročné rozpočty
c) dlhodobé rozpočty – zostavujú sa na viac rokov (5 rokov)
 
3. Z hľadiska stupňa riadenia
a) základné (vnútroorganizačné) rozpočty – zostavujú sa pre jednotlivé vnútropodnikové útvary (divízie, strediská, prevádzky)
b) súhrnné (podnikové) rozpočty – zostavujú sa za ÚJ-ku ako celok
 
Členenie N v rozpočtoch
 
1)  podľa metód rozpočtovania
a)  priame N – pri rozpočtovaní ich celkovej sumy sa vychádza z predbežných kalkulácii priamych N na 1KJ pričom platí:
 
rozpočtová suma priamych N   = kalkulácia priamych N x plánovaný objem výkona
 
b) réžijné (nepriame) N – pri ich určovaní sa vychádza zo skúseností z predchádzajúcich období, napr. spotreba čistiacich prostriedkov, mazadiel..... alebo z operatívnych plánov, sadzieb a limitov nap.: spotreba energie odpisy DM podľa odpisového plánu
 
2)  podľa vzniku N
a) prvotné – vznikajú spotrebou externých výkonov napr. faktúra za spotrebu elektrickej energie od dodávateľa
b) druhotné - vznikajú spotrebou vlastných výkonov ÚJ napr. spotreba maštaľného hnoja odovzdaného zo strediska ŽIV do strediska RAV
 
N sa v rozpočte podľa závislosti od zmien objemu výkonov sa delia na:
1) Fixné (stále) N
Ide o také N, ktoré nezávisia od množstva vyrábaných výkonov a teda sa pri zmenách objemu výroby ako celok nemenia – absolútne fixné N  (cestovné), prípadne sa menia skokom, teda len pri určitej úrovni zmien objemu výroby – relatívne fixné N (opotrebenie strojov, spotreba el. energie).
 
2) Variabilné (premenlivé) N
Závisia od množstva vyrábaných výkonov, čiže ich celková suma sa pri zmenách objemu výroby mení. Takýto charakter majú všetky priame N, ale aj časť nepriamych N.

Členia sa na:
- Proporciálne N – rastú alebo klesajú priamoúmerne ako objem výroby.
- Neproporciálne N sa členia na:
- Progresívne – rastú alebo klesajú rýchlejšie ako objem výroby (mzda za prácu nadčas)
- Degresívne – rastú alebo klesajú pomalšie ako objem výroby (opravy, údržby)
- Regresívne – Ide o zriedkavo sa vyskytujúci druh N, ktoré sa menia opačne ako objem výroby. Pri jeho raste sa znižujú a naopak, napr. N za prestoje

Nulový bod
S problematikou rozpočtov súvisí aj výpočet tzv. nulového (kritického) bodu, ktorý sa označuje tiež ako bod zlomu.
Nulový bod predstavuje taký objem výkonov, pri ktorom sa N=V a VH = 0.  Ak chce teda podnik dosahovať zisk, musí vyrábať väčší objem výkonov, ako je výsledok nulového bodu.
 
VH = V – N
Výnosy = predajná cena jednotky výkonu x objem výkonov
Náklady = celkové fixné N + (materiálové N jednotky výkonu x objem výkonov)
 
VH = (PCj x Q) - [FN + (VNj x Q)]
PCj – jednotková predajná cena
Q – objem výkonov
FN – celkové fixné N
VNj – jednotkové variabilné N
 
Metódou rozpočtovníctva rozumieme postup, akým sa stanovujú jednotlivé položky v rozpočtoch. Možno ich rozdeliť do 2 skupín:
 
1.  Plánová alebo normová metóda
Plánová vychádza z plánových kalkulácií a zo štatisticky zostaveného rozpočtu réžijných N za dlhšie časové obdobie. Prihliada sa pri nej na priemerné výrobné a organizačné podmienky celého plánovaného obdobia. Pružnejšou a presnejšou podobou plánovej metódy je normová metóda, ktorá už vychádza z operatívnych kalkulácií zostavených tesne pred začatím výkonu a zo štatisticky  zostavených aktuálnych noriem réžijných N.
 
2.  Metóda rozpočtového odhadu
Pri tejto metóde sa hodnota jednotlivých položiek v rozpočtoch stanovuje kvalifikovaných odhadom ich budúceho vývoja na základe dlhoročných skúseností osôb podieľajúcich sa na tvorbe rozpočtov.