Zásobovacie činnosti

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: verca123
Typ práce: Maturita
Dátum: 28.04.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 658 slov
Počet zobrazení: 6 304
Tlačení: 473
Uložení: 415
Zásobovacie činnosti
 
Zásobovanie
 
Logistika – je vedný odbor, kt. sa zaoberá:
a)  fyzickými tokmi tovaru od dodávateľa k odberateľovi (zahŕňa prepravu, prevzatie, skladovanie)
b)  informačnými tokmi tovaru – ústna a písomná podoba, uskutočňuje sa pomocou dokladov – dodací list, faktúra, príjemka, výdajka....
 
Zásoby – hmotné statky, kt. sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určitý účel – čakajú na spracovanie.
Členenie zásob:
1)  vstupné materiály – zúčastňujú sa výrobného procesu podniku, delíme ich na:
 
a)  výrobkové materiály – sú súčasťou výrobku, môže ísť o základný materiál ( tvorí hlavnú súčasť výrobku) = drevo na výrobu nábytku a pomocný materiál (dotvára výrobok) = lak na natieranie nábytku
b)  technologické (prevádzkové) materiály –slúžia na zabezpečenie prevádzky výroby (olej, náradie, baliaci materiál..)
2)  Polovýrobky
- používajú sa pri kompletizácii vlastného výrobku (súčiastky)
3)  Obchodné výrobky
  - predstavujú všetko to, čo podnik nakúpi za účelom ďalšieho predaja v pôvodnom nezmenenom stave. (matrace do postelí)
 
Ciele zásobovania:
1)  technické – zabezpečenie hmotných vstupov do výroby: v požadovanej kvalite, sortimente, množstve, správnom čase a na správne miesto.
2)  ekonomické – obstaranie a skladovanie zásob pri minimálnych nákladoch.
 
Druhy zásobovacích činností:
Plánovanie zásob, nákupná činnosť, preprava zásob, skladovanie zásob materiálu, riadenie materiálnych zásob
 
A) Plánovanie zásob
-  je súčasťou prípravnej fázy na výrobu v podniku. Podnik berie do úvahy skutočnosti, kt. sa týkajú dopytu po vlastných výrobkoch, ceny nakúpeného materiálu, trvácnosti a veľkosti zásob.
Zahŕňa 2 úlohy:
1.1)Plánovanie objemu nákupu zásob podľa jednotlivých druhov
-  je založená na porovnávaní : 
zdroje –– potreby
  
nákup + začiatočná zásoba  spotreba + konečná zásoba
 
Pri tomto porovnávaní sa vychádza z prepočtu spotreby materiálu a z prepočtu potreby zásob na sklade.

 
Spotreba  =  norma spotrebovaného materiálu x plánovaný počet
Materiálu na jeden  výrobok   výrobkov
 
Norma spotrebovaného materiálu - predstavuje maximálne množstvo materiálu, kt. sa môže spotrebovať na výrobu 1 výrobku v požadovanej kvalite.
Rozlišujeme normu spotreby:
základného materiálu – určuje sa na jednotku výkonu (ks, l, kg)
pomocného materiálu – určuje sa podľa konkrétnych podmienok na rôzne jednotky spotreby (ak sa pomocný mat. používa len pri obsluhe strojov meracou jednotkou môže byť 1 stroj)
Zloženie normy spotreby:
a)  čistý (užitočný) podiel materiálu
b)  odpad - technologický (ďalej použiteľný)
- ostatný
Metódy určenia noriem spotreby materiálu:
a) prepočtovo - analytická – vychádza z technickej a technologickej dokumentácie výrobku
a) skúšobno - experimentálna – predstavuje skúšky vo výrobnej prevádzke, laboratóriu.
c) štatistická – vychádza z priemernej štatistickej potreby za uplynulé obdobie.
 
Veľkosť =  spotreba  + konečná -  začiatočná
Nákupu  zásoba  zásoba
 
Pri plánovaní potrieb materiálu sa používajú aj pomocné metodické postupy:
1) metóda grafov – používa sa pri zložitých výrokoch kde zvažujeme z koľkých častí sa výrobok skladá, aké materiály sú potrebné na výrobu a tiež sa zaoberáme tým, kt. z materiálov si podnik vyrába sám a kt. nakupuje.
2)metóda ABC – podrobné prepočty noriem zásob sa robia len pri niektorých zásobách, využíva sa tzv. selektívny postup.
To znamená zásoby delíme do 3 skupín:
Skupina A – obsahuje druhy materiálu, kt. majú relatívne vysokú hodnotu a preto pre tieto zásoby robíme podrobné prepočty.
Skupina B – obsahuje rôzny počet rôznych druhov materiálu, pre tieto materiály sa dopredu určí minimálna výška zásob a pri jej dosiahnutí sa materiál objedná.
Skupina C – obsahuje materiály s relatívne malou hodnotou, nákup sa robí odhadom
 
1.2)Stanovenie noriem zásob podľa druhov materiálu
-  dôležitou zásadou je, že zásoby majú byť v takej výške, aby zabezpečili plynulú činnosť podniku a aby N na ich obstaranie boli čo najnižšie.
Norma zásob vyjadruje:
a) optimálnu výšku zásob
b) priemernú výšku príslušného druhu materiálu na sklade
Postup pri stanovení noriem zásob:
1) určenie časovej normy zásob –ČNZ – udáva koľko dní vystačí priemerná zásoba na sklade. Pri jej stanovení berieme do úvahy dodávkový cyklus (čas medzi 2 dodávkami), pravidelnosť respektívne nepravidelnosť doplnenie zásob, vlastnosť materiálu.
 
ČNZ = (c:2)+ p +t
 
c – časová norma bežnej zásoby, udáva počet dní na kt by mala vystačiť zásoba v sklade pri pravidelných dodávkach materiálu. Časová norma udáva priemerný počet dní preto to delíme 2
p – časová norma poistnej zásoby, udáva počet dní, na kt. by mala vystačiť zásoba v sklade pri oneskorení dodávky. Jej výška sa stanovuje na základe štatistického zisťovania z minulých období.
t – časová norma technologickej zásoby, udáva počet dní, kt. sú potrebné na úpravu materiálu pred jeho vydaní do výroby.
 
2)určenie priemernej dennej spotreba materiálu
 
s = S : 365
 
s – priemerná denná spotreba
S – celková spotreba materiálu za rok
 
S = norma spotreby mat. x   plán výkonov
Na 1 výrobok  (ročný)
 
 3)výpočet normy zásob
 
a)  v naturálnych jednotkách
 
norma zásob = ČNZ x s
 
b) v peňažných jednotkách = normatív zásob
- udáva aké množstvo peňazí je viazané v zásobách podniku
 
normatív zásob = norma zásob v nat. jednotkách x cena za jednotku
 
 
B) Nákupná činnosť
 
-  zaoberá sa nákupom materiálu.
Podniky využívajú 3 spôsoby obstarávania zásob:
a) náhodné – využívajú podniky bez skladových priestorov, typické pri výrobe na zákazku, uskutočňuje sa po vzniku potreby – objednávky
b) skladové – do zásoby – ide o uloženie na sklad, využívajú ho väčšie podniky
c) bez skladové – dodaný materiál ide priamo do výroby alebo predajne
 
Súčasťou nákupnej činnosti je:
1) Výber vhodného dodávateľa:
Hlavnými kritériami sú:
cena materiálu
kvalita materiálu
dobre meno = BONITA dodávateľa
spoľahlivosť
tradícia firmy
platobná schopnosť
dodacie podmienky (termíny dodania, spôsob prepravy, vzdialenosť dodávateľa)
platobné podmienky (spôsob platby, možnosti poskytnutia úveru...)
Pri výbere vhodného dodávateľa vychádzame z analýzy obstarania N aby boli čo najnižšie, a s posúdenia ponúk prostredníctvom obstarávacej kalkulácie (ide o prepočet obstar. N jednotlivých dodávateľov).
 
Všeobecné zásady pri voľbe dodávateľa:
A) riziko nákupu sa zmenší ak sa materiálu nakupuje od viacerých dodávateľov
B) malé množstvá materiálu je výhodnejšie nakupovač vo veľkoobchode, veľké množstvá priamo u výrobcu.
 
2) Právne zabezpečenie dodávky
 - je založené na uzatvorení zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom )kúpna zmluva, zmluva o dielo).
3)Uskutočnenie dodávky
 - je zamerané na určenie spôsobu dopravy (vlastným alebo cudzím dopravným prostriedkom)
Dopravu zabezpečuje:
Dodávateľ, odberateľ, špeciálny dopravca
Pri voľbe dopravného prostriedku je potrebné brať do úvahy:
N na dopravu
Vzdialenosť
Charakter prepravovaného materiálu
Cena prepravy
Veľkosť materiálu
Rýchlosť prepravy
 
Príjem materiálu
-  je potrebné uskutočniť kvalitatívnu a kvantitatívnu kontrolu (či ne je tovar poškodený, či súhlasí dodaný tovar s faktúrou alebo dodacím listom, porovnanie skutočného stavu s dodacím listom)
Pri kontrole sa uskutoční prevzatie na sklad (vyhotovenie príjemky, zápis do skladovej karty, prevzatie do výroby)
Pri zistených nedostatkov (kvalita..) sa vyhotoví zápis o chybách – reklamácia dodávky.
 
Zaplatenie dodávky – podľa dohodnutých platobných podmienok
 
C) Skladovanie zásob
- zabezpečuje skladové hospodárenie podniku.
Skladové hospodárstvo je tvorené:
a) zásobovacie sklady – polovýrobky, materiál, suroviny.
b) výrobné sklady – skladový medziprodukt.
c) odbytové sklady- sklady hotových výrobkov.
 
Druhy skladov podľa technického uspôsobenia:
a)  otvorené sklady – voľné priestranstvá s uprav. podkladom, uskladnený materiál, sú vystavené poveternostným vplyvom používa sa na uskladnenie stavebného materiálu.
b)  uzatvorené (kryté) – murované alebo drevené stavby, vybavené rôznymi špeciálnymi zariadeniami (klimatizované).
c)  polootvorené – rôzne druhy prístreškov, kt. nemajú bočné steny a chránia uskladnený tovar sčasti.
Činnosť zásobovacích skladov zahŕňa:
príjem materiálu – zabezpečenie skladovej evidencie, evidenčným dokladom príjmu je príjemka, uskladnený materiál sa musí byť tiež evidovaný, používajú sa rozne druhy skladovej evidencie. Materiál na sklade musí byť pravidelne kontrolovaný – kvalitatívna a kvantitatívna kontrola.
organizácia a kontrola uskladneného materiálu – každý podnik má svoj systém skladovania (regálový, kontajnerový, paletový...).
ochrana materiálu – pred poškodením, vonkajšími klimatickými podmienkami, škodcami, zabezpečenie priaznivých podmienok – vlhkosť, teplota.
manipulácia s materiálom – jeho príprava na výdaj do výroby, každý výdaj sa musí evidovať a musí byť vystavená výdajka.
 
Evidencia zásob
Skladová evidencia zásob predstavuje účtovnícke, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v skladoch. Spôsob vedenia skladovej evidencie je rôzny.
Závisí od:
veľkosti podniku, sortimentu, množstva a charakteru skladových tovarov, od technického vybavenia podniku.
 
Metódy skladovej evidencie:
1) metóda vizuálnej kontroly – sú zamerané na pravidelné vykonávania kontroly stavu zásob na sklade zrakom – odhadom využívajú sa na to:
  a. Knihy záznamov- zodpovedná osoba si po každej prehliadke zásob urobí stručné poznámky o dátume kontroly, množstve a druhu materiálu...Po určitom čase má prehľad o potrebe doobjednať ďalšie kusy. Táto evidencia je vhodná pre menšie podniky.
b. Lístky na regáloch – metóda, kt. vychádza z vizuálnej kontroly odhadom na regáloch, kde sú uskladnené zásoby, sú tu pripevnené lístky, kt. obsahujú základné informácie o zásobách (druh tovaru, poradové číslo, minimálne množstvo, kt. by malo byť na sklade, meno dodávateľa....)
c. Systém dvoch regálov - skladový tovar sa ukladá do 2 regálov, pričom sa berie najskôr z jedného až do vtedy, kým sa vyprázdni. Vtedy je potrebné znovu objednať zásobu, pričom sa začne spotrebúvať tovar z 2. regálu. Zásoba v 2. regáli by mala vystačiť dovtedy, kým sa zrealizuje doplnenie vyprázdneného regála. Praktický problém – dá sa ťažko zabezpečiť, aby bol vyskladňovaný tovar len z jedného regála nie z obidvoch.
 
2)metóda písomných záznamov, používajú sa
  a. skladové karty – sú vhodné pri zásobách s malým počtom kusov ale s vysokou jednotkovou cenou, obsahuje:
-  názov tovaru
-  údaj o normovanom , minimálnom a maximálnom množstve na sklade
-  všetky p ohyby v množstve zásob (príjem, výdaj, zásoba)
-  údaje o nákupných a predajných cenách
  b. skladové lístky (štítky) – používa sa v obchodných podnikoch (predajniach)a používa sa pri tovaroch, kde jednotlivé kusy majú vysokú hodnotu. Na každý kus tovaru, kt. je prijatý na sklad sa pripevní skladový štítok, na kt. by mali byť údaje:
-  nákupná cena
-  predajná cena
-  dátum nákupu
Niektoré údaje je vhodné kódovať (farebné alebo zámena čísel za písmená)
Skladový lístok je pri tovare až do jeho predaja, pri predaji sa zoberie a obchodník ho využije ako podklad pre ďalšie záznamy (na konci týždňa alebo mesiaca sa spočítajú tržby, HZ ...).
3)Metóda počítačová evidencia
 - úsporná, efektívnejšia, rýchlejšia, prehľadné, každý podnik má svoj záznam.
 
Spôsoby oceňovania zásob:
1) Metóda FIFO(first in first out)
 - je založená na dodržaní poradia zásob pri oceňovaní vyskladňovanej zásoby – vždy za cenu, za kt. bola obstaraná.
2) Metóda Priemernej obstarávacej ceny
 - pri oceňovaní vyskladnenej zásoby počítam aritmetický priemer z cien na sklade.
 
X = (súčet xi * ni) : (súčet xi
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.039