Náklady a ich členenie

Náklady a ich členenie

Náklady

– označujeme ich N

– je to hodnota výrobných faktorov vyjadrená v peniazoch

– vedú k zníženiu majetku podniku

– vznikajú v okamihu spotreby
Výkony – sú výsledkov výrobnej, obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Objem výroby – objem výkonov vyrobených v podniku za určité obdobie
Výdaj – fyzický úbytok majetku (výdaj materiálu zo skladu na spotrebu)

Výdavok

– úbytok finančných prostriedkov

– vznikajú v okamihu úhrady (výdavok na nákup kanc. papiera platený v hotovosti)

Členenie nákladov

1) Druhové členenie N

a) prvotné (externé) –sú za podnik ako celok, neprihliada sa na to kde vznikli ani na aký účel sa vynaložili (materiálové N). Vznikajú so stykom s okolím. Každý nákladový druh tvorí jeden celok. Slúžia na vypočítanie VH.

b) druhotné (interné) – vznikajú vnútri v podniku, sú zložené, možno ich rozdeliť na pôvodné nákladové druhy (preprava = pohonné hmoty + mzda zamestnanca + oprava, údržba)

2) Kalkulačné členenie N

a) priame (jednicové)– bezprostredne súvisia s určitým výrobkom a dajú sa priamo určiť na výrobu akého výrobku boli vynaložené (spotreba látky na výrobu nohavíc)

b) nepriame (réžijné) – sú pre všetky výkony spoločné, nedajú sa priamo určiť na výrobu akého výrobku boli vynaložené a na koľko sa nedajú jednoznačne priradiť k jednotlivým výrobkom (mzdy administratívnych pracovníkov)

Nepriame náklady sa rozpočítajú na jednotlivé výrobky podľa:

– výšky priamych nákladov /kalkulačné

– výšky pracovných nákladov /metódy

– podľa prepočítavacích koeficientov / -//- 

Nepriame náklady členíme na:

a) výrobná réžia – nepriame náklady, ktoré vznikajú pri výrobe – plat zootechnika
b) správna (celopodniková) réžia – nepriame náklady, ktoré súvisia s vedením podniku ako celku – plat sekretárky
c) odbytová réžia – nepriame náklady, ktoré súvisia s predajom – propagácia výrobku

3) V závislosti od objemu výroby

A) FIXNÉ N (FN) 

· stále, nemenné, so zmenou výroby sa celkovo nemenia, avšak pri prepočte na jednotku výkonu sa menia

· ak výroba rastie pri prepočte na jednotku klesajú, ak výroba klesá pri prepočte na jednotku rastú

· FN = náklady na topenie
Nie všetky FN sú nemenné, niektoré z nich sú relatívne fixné (spotreba energie vo výrobnej hale, odpisy z budov)
Delia sa na:
a) relatívne
b) absolútne

B) VARIABILNÉ N (VN)

· so zmenou objemu výroby sa menia

· sú pružné
Delíme ich na:
1) Proporcionálne
• vyvíjajú sa v rovnakom smere ako objem výkonov, t. z. ak výroba rastie tak rastú, ak výroba klesá tak klesajú ale v prepočte na jednotku sú nemenné (spotreba látky na výrobu nohavíc)
2) Neproporcionálne
a) progresívne VN – vyvíjajú sa v opačnom smere ako objem výkonov, rastú rýchlejšie
ako objem výkonov v prípade keď objem rastie a klesajú pomalšie ako objem výkonov
v prípade keď objem výroby klesá. V prepočte na jednotku výkonu rastú. (príplatky za
nadčasy, prácu vo sviatok, N na nepodarky)
b) degresívne VN – sú neproporcionálne VN ako progresívne, ich celková výška rastie
pomalšie ako objem výkonom v prípade že objem výkonov rastie a klesajú rýchlejšie
ako objem výkonov v prípade že objem výkonov klesá. V prepočte na jednotku výkonu
klesajú.(N na opravu DM, N na pomocný materiál)
c) regresívne VN – vyvíjajú sa nepriamoúmerne s objemom výroby. Ak objem výroby
rastie tak klesajú a a ak objem výroby klesá tak rastú (mzdy vyplatené za prestoje)

4) Podľa oblasti činnosti podniku (účt. hľadisko)
a) N z bežnej činnosti
N z hospodárskej činnosti (prevádzkové)– súvisia priamo s prevádzkou podniku (výrobná, obchodná činnosť) napríklad: spotreba materiálu, energie, N na reprezentácie, dopravné N, odpisy DM, nákup tovaru, nájomné, mzdové N)
finančné N- súvisia s finančnou činnosťou podniku napríklad: platené úroky kurzové straty
b) mimoriadne N– N, ktoré vznikajú pri mimoriadnych udalostiach podniku (manka, škody)

prevádzkové N + finančné N = N z bežnej činnosti
N z bežnej činnosti + mimoriadne N = celkové N
Kalkulácie

Kalkulovanie – činnosť zameraná na priraďovanie príslušnej časti celkových N na konkrétny výkon
Kalkulácie – sú výsledkom kalkulovania
Usporiadanie položiek v kalkulácii sa nazýva kalkulačný vzorec
Kalkulačná jednotka – výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia N (výrobok, práca, služba)
Výkon môžeme vyjadriť:

a) množstvom (kg, l, m)

b) časom (1 hod opravárenských prác)

c) iným spôsobom ( 1 ha, euro, tonokilometer)
 
Všeobecný kalkulačný vzorec
1) priamy materiál
2) priame mzdy
3) ostatné priame N
4) výrobná réžia
X vlastné N výroby
5) správna (celopodniková) réžia
X vlastné N výkonu
6) Odbytová réžia
X úplné vlastné N výkonu
7) Zisk (strata)
X predajná cena bez DPH
8) DPH (20%)
X predajná cena s DPH

Delenie kalkulácii z časového hľadiska:
1) predbežná kalkulácia – pred začatím realizácie výkonu
a) prepočtová k. – zostavuje sa pri nedostatku informácií na stanovenie výkonných
noriem resp. noriem spotreby (na základe porovnávaných výkonov
resp. odhadu)
b) normová – plánová – vychádza z plán. noriem na ďalšie obdobie, vyjadruje
priemernú úroveň N, ktoré má ÚJ v danom plánovanom
období dosiahnuť
 operatívna – vychádza z operatívnych noriem
2) k. počas realizácie výkonu
3) k. po ukončení výkonu

Rozdelenie k. podľa spôsobu zostavovania
a) k. úplných N (statické kalkulácie) – súvisia s tvorbou cien
b) k. neúplných N (dynamické k.) – len variabilné N

Kalkulačné metódy

a) metóda delením
N na 1KJ = celkové vlastné N výkonu za dané obdobie
počet kalkulačných jednotiek

b) prirážková kalkulácia - pri nej s N určujú pomocou réžijnej prírážky
réžijnej sadzby
RP (%) = RN . x 100
Rozvr. základňa v €

RS =  RN .
Rozvr. základňa v nat. jednotkách

c) kalkulácia v združenej výrobe – rôzne druhy výrobkov, všetky sa považujú za hlavné

d) kalkulácia N odpočítacou kalkulačnou metódou – viac výrobkov, 1 sa považuje za hlavný a ostatné za vedľajšie