Náklady a ich členenie
Náklady a ich členenie
Náklady
- označujeme ich N
- je
to hodnota výrobných faktorov vyjadrená v peniazoch
- vedú k zníženiu majetku podniku
- vznikajú v okamihu spotreby
Výkony – sú výsledkov výrobnej, obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Objem výroby - objem
výkonov vyrobených v podniku za určité obdobie
Výdaj – fyzický úbytok majetku (výdaj materiálu zo skladu na
spotrebu)
Výdavok
- úbytok finančných prostriedkov
- vznikajú v okamihu úhrady (výdavok na nákup kanc.
papiera platený v hotovosti)
Členenie nákladov
1) Druhové členenie N
a) prvotné (externé) –sú za podnik ako celok, neprihliada sa na to kde vznikli ani na aký účel sa
vynaložili (materiálové N). Vznikajú so stykom s okolím. Každý nákladový druh tvorí jeden celok. Slúžia na vypočítanie VH.
b) druhotné (interné) – vznikajú vnútri v podniku, sú zložené, možno ich rozdeliť na pôvodné
nákladové druhy (preprava = pohonné hmoty + mzda zamestnanca + oprava, údržba)
2) Kalkulačné členenie
N
a) priame (jednicové)– bezprostredne súvisia s určitým výrobkom
a dajú sa priamo určiť na výrobu akého výrobku boli vynaložené (spotreba látky na výrobu nohavíc)
b)
nepriame (réžijné) – sú pre všetky výkony spoločné, nedajú sa priamo určiť na výrobu akého výrobku
boli vynaložené a na koľko sa nedajú jednoznačne priradiť k jednotlivým výrobkom (mzdy administratívnych pracovníkov)
Nepriame náklady sa rozpočítajú na jednotlivé výrobky podľa:
- výšky priamych nákladov /kalkulačné
-
výšky pracovných nákladov /metódy
- podľa prepočítavacích koeficientov / -//-
Nepriame náklady členíme
na:
a) výrobná réžia - nepriame náklady, ktoré vznikajú pri výrobe – plat zootechnika
b) správna (celopodniková) réžia – nepriame náklady, ktoré súvisia s vedením podniku ako celku –
plat sekretárky
c) odbytová réžia – nepriame náklady, ktoré súvisia s predajom – propagácia
výrobku
3) V závislosti od objemu výroby
A) FIXNÉ N (FN)
· stále, nemenné, so zmenou výroby sa celkovo nemenia, avšak pri prepočte na jednotku výkonu sa menia
· ak výroba rastie pri
prepočte na jednotku klesajú, ak výroba klesá pri prepočte na jednotku rastú
· FN = náklady na topenie
Nie všetky FN sú
nemenné, niektoré z nich sú relatívne fixné (spotreba energie vo výrobnej hale, odpisy z budov)
Delia sa
na:
a) relatívne
b) absolútne
B) VARIABILNÉ N (VN)
· so zmenou objemu výroby sa menia
· sú pružné
Delíme ich na:
1)
Proporcionálne
• vyvíjajú sa v rovnakom smere ako objem výkonov, t. z. ak výroba rastie tak rastú, ak výroba klesá tak
klesajú ale v prepočte na jednotku sú nemenné (spotreba látky na výrobu nohavíc)
2) Neproporcionálne
a) progresívne VN – vyvíjajú sa v opačnom smere ako objem výkonov, rastú rýchlejšie
ako objem výkonov
v prípade keď objem rastie a klesajú pomalšie ako objem výkonov
v prípade keď objem výroby klesá.
V prepočte na jednotku výkonu rastú. (príplatky za
nadčasy, prácu vo sviatok, N na nepodarky)
b) degresívne
VN – sú neproporcionálne VN ako progresívne, ich celková výška rastie
pomalšie ako objem výkonom
v prípade že objem výkonov rastie a klesajú rýchlejšie
ako objem výkonov v prípade že objem výkonov
klesá. V prepočte na jednotku výkonu
klesajú.(N na opravu DM, N na pomocný materiál)
c) regresívne
VN – vyvíjajú sa nepriamoúmerne s objemom výroby. Ak objem výroby
rastie tak klesajú a a ak objem výroby klesá tak
rastú (mzdy vyplatené za prestoje)
4) Podľa oblasti činnosti podniku (účt. hľadisko)
a) N
z bežnej činnosti
N z hospodárskej činnosti (prevádzkové)– súvisia priamo s prevádzkou podniku
(výrobná, obchodná činnosť) napríklad: spotreba materiálu, energie, N na reprezentácie, dopravné N, odpisy DM, nákup tovaru, nájomné,
mzdové N)
finančné N- súvisia s finančnou činnosťou podniku napríklad: platené úroky kurzové straty
b) mimoriadne N– N, ktoré vznikajú pri mimoriadnych udalostiach podniku (manka, škody)
prevádzkové N +
finančné N = N z bežnej činnosti
N z bežnej činnosti + mimoriadne N = celkové N
Kalkulácie
Kalkulovanie - činnosť zameraná na priraďovanie príslušnej časti
celkových N na konkrétny výkon
Kalkulácie - sú výsledkom kalkulovania
Usporiadanie položiek v kalkulácii sa
nazýva kalkulačný vzorec
Kalkulačná jednotka - výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia N (výrobok, práca,
služba)
Výkon môžeme vyjadriť:
a) množstvom (kg, l, m)
b) časom (1 hod opravárenských
prác)
c) iným spôsobom ( 1 ha, euro, tonokilometer)
Všeobecný kalkulačný vzorec
1) priamy materiál
2) priame mzdy
3) ostatné priame N
4) výrobná réžia
X vlastné N výroby
5)
správna (celopodniková) réžia
X vlastné N výkonu
6) Odbytová réžia
X úplné vlastné N výkonu
7) Zisk (strata)
X predajná cena bez DPH
8) DPH (20%)
X predajná cena s DPH
Delenie kalkulácii z časového hľadiska:
1) predbežná kalkulácia - pred začatím
realizácie výkonu
a) prepočtová k. - zostavuje sa pri nedostatku informácií na stanovenie výkonných
noriem resp. noriem spotreby (na základe porovnávaných výkonov
resp. odhadu)
b)
normová – plánová – vychádza z plán. noriem na ďalšie obdobie, vyjadruje
priemernú úroveň N, ktoré má ÚJ v danom plánovanom
období dosiahnuť
operatívna – vychádza z operatívnych noriem
2) k. počas realizácie
výkonu
3) k. po ukončení výkonu
Rozdelenie k. podľa spôsobu
zostavovania
a) k. úplných N (statické kalkulácie) – súvisia s tvorbou cien
b) k. neúplných N (dynamické k.) – len variabilné N
Kalkulačné
metódy
a) metóda delením
N na 1KJ = celkové vlastné N
výkonu za dané obdobie
počet kalkulačných jednotiek
b) prirážková
kalkulácia - pri nej s N určujú pomocou réžijnej prírážky
réžijnej sadzby
RP
(%) = RN . x 100
Rozvr. základňa v €
RS = RN .
Rozvr. základňa v nat. jednotkách
c) kalkulácia v združenej výrobe – rôzne druhy výrobkov, všetky sa považujú za hlavné
d) kalkulácia N odpočítacou kalkulačnou metódou – viac výrobkov, 1 sa považuje za hlavný
a ostatné za vedľajšie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta