Spoločenská výroba
Spoločenská výroba
Potreby - sú prejavom pocitu nedostatku niečoho čo sa nám
žiada uspokojiť.
Rozdelenie potrieb:
1. Podľa naliehavosti ich uspokojenia:
-
životne nevyhnutné: človek ich nevyhnutne potrebuje k svojmu životu (jedlo, voda, vzduch, odev...)
- kultúrne a luxusné: sú
potreby nad hranicou životného minima, však závisí od vyspelosti krajiny, kde určitá potreba môže byť životne nevyhnutnou a inde luxusnou
(chladnička, divadlo, auto, kino...)
2. Podľa toho, či uspokojujeme potrebu sami alebo v skupine:
-
individuálne: sú potreby každého jedinca zvlášť (potreba kúpiť si jedlo, topánky...)
- kolektívne - spoločenské:
zabezpečujú potreby určitej skupiny ako celku - uspokojovanie potrieb celospoločenského charakteru (potreba obyvateľov mesta mať kino, potreba
výstavby diaľnice, škôl, nemocníc...)
3. Podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter:
- hmotné =
materiálne: potreba stravovania, odievania, bývanie...
- nehmotné = nemateriálne: potreba čítať, učiť sa, priateľstvo,
láska, pochvala, ocenenie...
Maslowova teória hierarchie potrieb: hovorí o piatich skupinách potrieb. Potreby na
jej spodku treba uspokojiť ako prví, tie na vrchole ako posledné:
Uspokojovanie potrieb, statky
a služby
Ľudské potreby sú neohraničené. Možnosti uspokojovania potrieb sú ohraničené.
Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:
a) dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie (peniaze)
b) poradia
dôležitosti ich uspokojovania (iné potreby má športovec, iné učiteľ...)
S t a t k y - sú veci,
ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka.
Môžu byť:
a) výsledkom prírodných procesov, skupinu označujeme ako
voľné statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené. Treba s nimi hospodáriť ako so vzácnymi statkami
(voda, vzduch, piesok...)
b) výsledok výroby, ide o vzácne (ekonomické) statky, ktoré sú výsledkom hospodárskej činnosti, vo
vzťahu k potrebám sú obmedzené. Treba s nimi nakladať hospodárne, tzn. zvažovať, ako ich efektívne vyrábať, rozdeľovať
a spotrebúvať.
Vzácne statky podľa účelu použitia rozdeľujeme:
a) kapitálové statky -
uspokojujú potreby ľudí nepriamo, t. j. sprostredkovanie, slúžia na výrobu spotrebných statkov, alebo na výrobu ďalších kapitálových
statkov, napr.: suroviny, materiál, výrobné budovy.
b) spotrebné statky - priamo uspokojujú potreby ľudí. napr.: potraviny,
šatstvo, odev, bicykel, chladnička, rádio... No za určitých okolností môže byť spotrebný statok aj kapitálovým, napr. automobil na osobné
účely je spotrebný statok a automobil na podnikateľské účely je kapitálovým statkom.
S l u ž b
y - sú statky, ktoré majú nemateriálny, teda nehmotný charakter. Sú to činnosti, ktoré uspokojujú ľudské
potreby svojím vlastným priebehom (opravárenské služby, služby lekárov, železníc, sporiteľní...)
Delíme ich:
a) vzácne služby: súvisia s opravou a údržbou vecí (obuv, TV...),
so zabezpečovaním čistoty a hygieny (práčovne
a čistiarne),
s presunom osôb a tovarov (osobná a nákladná preprava).
b) osobné služby: uspokojujú
potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí, napríklad: služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné, hygienické služby:
manikúra, pedikúra, kaderníctvo, kozmetika...
Hospodárstvo a jeho základné výrobné
činitele
Hospodárstvo je oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov
a služieb. Vo výrobe sa pretvárajú výrobné vstupy (výrobné faktory: práca, pôda, kapitál) tak, aby ich výsledkom boli očakávané
výstupy (kapitálové alebo spotrebné statky a služby).
Výrobné vstupy - výrobné činitele, možno členiť do
3 skupín:
1. Práca: predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí zameranú na tvorbu statkov, ktoré uspokojujú
ľudské potreby.
Poznáme:
a) fyzickú prácu: práca baníka, murára...
b) duševnú prácu: práca lekára,
učiteľa..
c) kvalifikovanú: pracovník má vzdelanie
d) nekvalifikovanú: kedy pracovník vzdelanie nemá)
2. Pôda a prírodné zdroje: zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody a patrí sem: pôda, nerastné bohatstvo
(zlato, minerály, kovy), energetické zdroje (ropa, zem. plyn), životné prostredie (slnko, vzduch).
3. Kapitál:
tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov a služieb:
a) fyzický kapitál: stroje, zaradenia, výrobné haly,
dopravné prostriedky...
b) kapitál v peňažnej podobe: samotné peniaze, CP, akcie, dlhopisy...
Výrobné
výstupy - sú výsledkom výroby, môžu byť v podobe kapitálových alebo spotrebných statkov a služieb.
Základné hospodárske jednotky, ktoré sa zúčastňujú výrobného
procesu sú:
1. Podniky: ktoré vyrábajú statky a služby.
2. Domácnosti: t. j.
obyvateľstvo, ktoré statky spotrebúva.
3. Štát: je špecifická hospodárska jednotka na trhu a určuje zákony, ktorými
sa podniky
a domácnosti musia riadiť (daňové zákony, protimonopolné opatrenia...)
Podnik: je
hospodárska jednotka, jej základným cieľom a funkciou je podnikanie - podnikateľská činnosť. Na trh prichádza predať to, čo vyrobil -
spotrebné a kapitálové statky a služby ale na trh chodí aj kupovať výrobné faktory - práca, pôda, kapitál.
Domácnosti: ako hospodárske jednotky sa podieľajú najmä na spotrebe statkov a služieb, ktoré nadobúdali v procese
rozdeľovania a výmeny. Človek si za svoju mzdu za prácu nakúpi potraviny, odevy, má výdavky na vzdelávanie, kultúru, šport, môže si
založiť súkromnú firmu, môže si zakúpiť akcie v akciovej spoločnosti. Domácnosť, ktorá vlastní pozemok ho môže prenajať alebo
predať, tým získa prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Prichádzajú na trh kupovať spotrebné a kapitálové statky a služby
a zároveň na trhu predávajú výrobné faktory.
Vzťahy medzi podnikmi a domácnosťami
Podniky
ponúkajú domácnostiam spotrebné a kapitálové služby a statky.
domácnosti platia firmám za kúpené spotrebné a kapitálové statky
a služby.
Podniky platia domácnostiam za prácu (mzdou), za pôdu (rentou) a za kapitál (dividendami).
Domácnosti ponúkajú firmám
prácu, pôdu a podiel na kapitáli.
Výrobok - je hmotný statok, ktorý je výsledkom vlastného výrobného
procesu určitého konkrétneho podniku. Podnik ich môže predať alebo spotrebovať na vlastné účely. Pri predaji výrobkov sa tieto stávajú
tovarom, sú predmetom kúpy a predaja.
Tovar - je všetko to, čo podnik ako hospodárska jednotka predáva
spotrebiteľovi, ak podnik spotrebúva výrobky vlastnej výroby, tieto sa neoznačujú ako tovar.
Rozdiel medzi prirodzenou
a spoločenskou deľbou práce
V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať jednotlivé druhy prác.
Vyčlenili sa typicky mužské práce (lov, ťažba surovín, práca na poli, v lese...) a typicky ženské práce (starostlivosť o deti,
príprava jedál, šitie...)
Prirodzená deľba práce: je založená na fyziologickom základe.Dovtedy robili všetci
všetko.
Spoločenská deľba práce: je založená na spoločnosti - hospodárskom základe.
Prvou veľkou
spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie pastierskych rodov, kmeňov od poľnohospodárskych, v druhej veľkej spoločenskej deľbe práce sa
oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej sa oddelil obchod od ostatných hospodárskych činností. Až do obdobia I. spoločnej
deľby práce si možno existujúce hospodárske jednotky predstaviť ako uzatvorené domáce hospodárstvo - výroba i spotreba sa realizovali
podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny - kmeňa. Každé domáce hospodárstvo bolo sebestačné. Postupne sa jednotlivci začali špecializovať na
výrobu tých statkov a služieb, ktoré dokázali vyrobiť najzručnejšie (stolári - nábytok, obuvníci - obuv...). Ostatné statky a služby si
vymieňali na trhu s inými výrobcami.
Neskôr existovala Naturálna výmena - Barter - výmena ktoréhokoľvek tovaru za
ktorýkoľvek iný tovar, bola komplikovaná a nepraktická.
Neskôr sa s tovarom vyčleňovali rôzne druhy tovarov (dobytok, kožušiny,
plátno, drahé kovy...), ktoré sa stali všeobecne uznávaným výmenným prostriedkom. Tak postupne vzniká obehové hospodárstvo
vyčleňujú sa v ňom dve skupiny hospodárskych jednotiek:
1. výrobne orientované hospodárske jednotky - Podniky
2. Spotrebiteľsky
orientované hospodárske jednotky - Domácnosti
So vznikom peňazí sa výmena rozčlenila na:
a) predaj
(tovar za peniaze),
b) kúpa (peniaze za tovar).
Obehové hospodárstvo najskôr fungovalo vo forme tzv. mestského
hospodárstva - výmena sa uskutočňovala medzi remeselníkmi miest a roľníkmi okolitého kraja.
Ak do obehového hospodárstva
zaradíme všetkých účastníkov trhu v rámci určitej krajiny, hovoríme o národnom hospodárstve.
Rozšírením spoločenskej
deľby práce za hranice štátu vzniklo svetové hospodárstvo.
Súčasné formy deľby práce
1. Vnútropodniková (jednotlivá) deľba práce: spočíva v tom, že vo vnútri
podniku sa všetky úlohy rozdeľujú - členia na jednotlivé pracovné úkony. Každý pracovník nevykonáva všetky druhy práce, ale
špecializuje sa na určité druhy prác v rámci daného úseku činnosti v podniku. Inú prácu vykonávajú napr. : skladoví pracovníci, inú
pracovníci v učtárni alebo priamo vo výrobe, či pri predaji výrobkov.
Výhody deľby práce:
- rast
produktivity práce, čo vedie súčasne k úsporám času pri výrobe
- možnosť rýchleho zapracovania sa nových zamestnancov na
vykonávanie jednotlivých
úkonov
Nevýhody deľby práce:
- príliš špecializovaná práca spôsobuje
jednotvárnosť, vzniká pocit nudy, bezúčelovosti,
- môže byť príčinou rýchlej vyčerpanosti a brzdou rozvoja osobnosti
pracovníka,
- vzájomná závislosť ľudí.
Vedúci riadiaci pracovníci (manažment), by mali dbať na to, aby sa čo najviac
eliminovali nevýhody vyplývajúce z rozvinutej deľby práce, čo by zvýšilo efektívnosť výroby a zároveň uspokojovalo pracovníkov
z dobre vykonanej práce.
2. Odvetvová deľba práce: vo vyspelých ekonomikách sa výrazne
presadzuje vnútroodvetvová a medziodvetvová deľby práce, kde proces špecializácie a kooperácie (spolupráce) prekračuje rámec jedného
podniku. Môže ísť pritom o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.
Pri horizontálnej špecializácii ide
o vnútroodvetvovú deľbu práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale sa špecializujú na jednotlivé druhy výrob,
napr.: v kožiarskom priemysle sa môžu niektoré podniky špecializovať len na pánsku obuv, iné na koženú galantériu a podobne.
Vertikálna špecializácia predpokladá nadväznosť jednotlivých výrob a odvetví. Ide spravidla o medziodvetvovú deľbu práce:
prvovýroba doprava veľkoobchod textilný priemysel
maloobchod konečný spotrebiteľ.
3.
Medzinárodná deľba práce: je osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, prerastá hranice jednotlivých krajín. V nej ide
o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými ekonomikami.
Účasť krajín na medzinárodnej deľbe
práce závisí od:
- od veľkosti,
- od polohy - susedným krajinám sa lepšie spolupracuje na základe zvykov a tradícií ako
vzdialeným krajinám,
- od prírodných podmienok - v niektorej krajine sa energetické bohatstvo alebo nerastné suroviny môžu nachádzať
a v inej nie a tá ich potom musí dovážať (zlato, ropa),
- od klimatických podmienok - na základe klimatických podmienok sa v jednej
krajine určité plodiny môžu pestovať a v inej nie - tá ich musí potom dovážať (prímorské krajiny s tropickým ovocím),
- od
spoločenských podmienok - lacná pracovná sila, ekonomické podmienky pre podnikanie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta