Zahraničný obchod
Zahraničný obchod
Je odvetvie národného hospodárstva určitého štátu a predstavuje
tú časť obehu tovarov určitej krajiny, ktorý prekračuje hranice štátu a spája jej národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom. Je to
príklad zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Jednotlivé krajiny majú pritom rôzne vnútorné, ale aj vonkajšie
podmienky na zapojenie sa do deľby práce.
Vnútorné podmienky: patrí sem priemyselný potenciál krajiny, veľkosť vnútorného
trhu, surovinové a pôdne bohatstvo, klimatické podmienky.
Vonkajšie podmienky: patrí sem geografická poloha, vyspelosť ekonomiky,
záujem o kontakty.
Význam zahraničného obchodu spočíva z pohľadu národnej ekonomiky v niekoľkých
oblastiach:
- zahr. obchod zabezpečuje dovoz tých tovarov, služieb a kapitálu, ktoré nie je možné vyrábať, prípadne získať vo
vlastnej krajine,
- krajina sa môže zapojiť širšie do medzinárodnej deľby práce, t. j. že sa špecializuje na výrobu takej produkcie,
pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky
- tým, že krajina získava poznatky o úrovni tovarov a služieb vyrábaných v zahraničí,
môže porovnávať úroveň vlastnej produkcie so zahraničnou, čo má vplyv na výrobu a rozšírenie sortimentu.
Nevýhody zahraničného obchodu:
Nevýhodou zahr. obchodu je, ak je krajina závislá od trhov iných krajín
v určitej oblasti. Zahr. obchod môže negatívne vplývať aj vtedy, ak dovoz zahr. tovarov veľmi výrazne konkuruje domácemu trhu a zabraňuje
rozvoju domácich odvetví.
Formy zahraničného obchodu:
1. Podľa smeru tovaru:
a)
exportný (vývozný) obchod,
b) importný (dovozný) obchod,
c) tranzitný obchod (keď tovaru iba prechádza cez naše
územie a daná krajina nie je ani
východzou ani cieľovou krajinou).
d) reexport - vývoz dovozu (krajina tovar dovezie,
tovar stojí alebo sa prerobí a následne sa
vyvezie do inej krajiny
2. Podľa organizácie predaja:
- priamy ZO - výrobca exportuje bez domáceho vývozcu, dovozca odoberá tovar priamo od predávajúceho v zahraničí,
-
nepriamy ZO - do exportu a importu sa zapojí sprostredkovateľská firma (prepravca, dovozca, agent...)
V praxi sa priamy alebo
nepriamy ZO môže uskutočňovať rôznymi formami, napr.:
- môžu ho uskutočniť organizačné, resp. distribučné
systémy samotného výrobného podniku, napr. obchodný cestujúci,
- samostatní obchodní zástupcovia, ktorí pracujú v mene
a v prospech podniku,
- komisionári, ktorí predávajú v svojom mene a na cudzí účet,
- samostatné obchodné podniky.
Obchodná a platobná bilancia
Cieľom zahr. obchodnej politiky každej krajiny je spravidla udržanie stabilných
a rovnovážnych vzťahov s ostatnými krajinami. Hospodárske styky so zahraničím prebiehajú predovšetkým v podobe materiálnej výmeny
tovarov a služieb. Neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych stykov so zahraničím sú aj peňažné - devízové vzťahy. Ich vývoj sa skúma
prostredníctvom pohybu platobných bilancií.
Obchodná bilancia - je vyjadrenie vzťahu medzi celkovou hodnotou
vývozu a celkovou hodnotou dovozu tovarov a služieb za určité obdobie a to bez ohľadu na termíny platieb. rozdiel medzi hodnotou dovozu
a vývozu tvorí saldo obchodnej bilancie, rozoznávame:
a) aktívnu obchodnú bilanciu - hodnota vývozu je vyššia
ako hodnota dovozu. Rozdiel predstavuje aktívne saldo obchodnej bilancie.
b) pasívnu obchodnú bilanciu - hodnota
vývozu je nižšia ako hodnota dovozu a rozdiel predstavuje pasívne saldo obchodnej bilancie.
c) vyrovnanú obchodnú
bilanciu - hodnota dovozu = hodnote vývozu a saldo obchodnej bilancie = 0.
Platobná bilancia - je
štatistikou všetkých platieb, ktoré prechádzajú cez hranice príslušného štátu. Vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami
a peňažnými výdavkami krajiny a stav účtu určitej krajiny vzhľadom na všetky ostatné krajiny sveta, rozoznávame:
a)
aktívnu platobnú bilanciu - suma peňažných príjmov je vyššia ako suma peňažných výdavkov. rozdiel predstavuje aktívne saldo
platobnej bilancie
b) pasívnu platobnú bilanciu - suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných
príjmov. Saldo platobnej bilancie je pasívne - hovoríme o deficite platobnej bilancie.
c) vyrovnanú platobnú bilanciu - suma peňažných
príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov. Saldo platobnej bilancie = 0.
Otvorenosť ekonomiky
je to
stupeň zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu, môže sa vypočítať tromi spôsobmi:
1. OE = export x 100 2.
OE = import x 100
HDP HDP
3. OE = obraz ZO x
100
HDP
HDP - predstavuje množstvo tovarov a služieb vyprodukovaných na území
danej krajiny za určité časové obdobie, spravidla za 1 rok.
Základné ukazovatele v ZO
Národné
hospodárstvo každej krajiny ovplyvňujú aj vonkajšie ekonomické vzťahy v rámci NH. so to zahranično-obchodné vzťahy, ktoré patria
k jedným z cieľov makroekonomickej politiky štátu. Hlavnými prvkami hospod. politiky sú:
1. vysoká úroveň HDP - čím
vyšší je objem HDP na jedného obyvateľa, tým je vyššia životná úroveň,
2. vysoký stupeň zamestnanosti (nezamestnanosť v roku
2011 = 14,75 %),
3. stabilné ceny,
4. zahranično-obchodné vzťahy,
5. menové kurzy.
Dovozná obchodná
operácia
Podstata dovozu:
- dovozom získavame úžitkové hodnoty vyrobené v zahraničí,
- dovoz sa má realizovať
tak, aby nebola poškodená domáca výroba,
- má sa zamerať na tie komodity, ktoré nedokážeme na našom území vyprodukovať.
Fázy dovoznej operácie
1. Prípravná fáza:
- rozbor potreby dovozu,
- vyhľadanie
možného dodávateľa (veľtrhy, výstavy, internet),
- zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom (nezáväzné),
- vyhodnotenie
možnej ponuky.
2. Fáza zmluvného zabezpečenia (kontraktačného):
- zaslanie objednávky,
- uzavretie kúpnej
zmluvy.
3. Realizačná fáza:
- prevzatie dodávky: pri prevoze tovaru cez hranice musia byť vystavené doklady pre
colné
konanie,
- za tovar zaplatíme úhradu,
- urobíme výslednú kalkuláciu.
Vývozná obchodná
operácia
Podstata vývozu:
- predaj tovaru a služieb do zahraničia,
- na základe toho sa podieľa na aktívnej
obchodnej bilancii,
- finančné prostriedky získané vývozom umožnia krajine dovoz potrebných tovarov.
Fázy
vývoznej operácie
1. Prípravná fáza - zahŕňa získanie všeobecných informácií (dovozný režim,
colný režim, hospodárska a politická situácia, konkurencia), prieskum trhu a to teritoriálny (priemysel, obchod, colné a daňové predpisy,
klíma) a komoditný prieskum trhu (zahŕňa údaje o tovare a spotrebiteľoch a konkurencii). Výsledkom prieskumu trhu je výber
najvhodnejšieho štátu, v ktorom budeme výrobky predávať. Súčasťou prípravnej fázy je aj tzv. akvizícia - je to získanie
nových trhov a nových zákazníkov. Môže vyť priama (osobná) alebo nepriama (internet, veľtrhy). Odozvou na
akvizíciu je dopyt zo zahraničia, ďalej nasleduje predbežná kalkulácia (predbežne stanovíme cenu) a nasleduje ponuka (záväzná alebo
nezáväzná).
2. Fáza zmluvného zabezpečenia - vývozca dostane od dovozcu objednávku. Ak potvrdíme
objednávku, nasleduje návrh kúpnej zmluvy a uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktoré podpíšu obe strany (kontrakt).
3. Realizačná
fáza - zahŕňa dodanie tovaru, vystavenie potrebných dokladov, príjem platby zaplatením faktúry a urobíme výslednú kalkuláciu
(realizáciu).
Kúpna zmluva
V súlade s obchodným zákonníkom je kúpna zmluva záväzok, pre
predávajúceho dodať tovar kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke práva, pričom úlohou kupujúceho je tovar prevziať a zaplatiť.
Obsahuje podstatné náležitosti - kogentné - ale aj nepodstatné náležitosti -dispozitívne.
Má 2
fázy:
1. vznik kúpnej zmluvy
2. plnenie kúpnej zmluvy
Podmienky pre vznik kúpnej zmluvy:
1.
spôsobilosť strán na uzavretie zmluvy (vek 18 rokov, bezúhonnosť a právna spôsobilosť),
2. forma vzniku zmluvy,
3. právny dôvod
uzavretia kúpnej zmluvy,
4. obsah kúpnej zmluvy (nesmie byť v rozpore so zákonom),
5. možnosť plnenia,
6. prejav vôle.
Formy kúpnej zmluvy:
1. forma listov (prostredníctvom ponuky, dopytu, objednávky),
2. kontrakt (predtlačený
formulár),
3. uzávierkový list)detailné rozpracovanie predmetu obchodu),
4. záverečná nóta (forma uzávierkového listu).
Obsah kúpnej zmluvy:
Podstatné náležitosti:
1. predávajúci a kupujúci - názov
a sídlo firmy prípadne zástupcovia,
2. druh tovaru a kvalita - určí sa rôznymi spôsobmi na základe prehliadky, opisu,
vyobrazenia a vzorky,
3. množstvo - môže byť presne alebo približne určené, musíme určiť jednotky, rozlišujeme
brutto (aj obal), tara (obal), netto (čistá hmotnosť).
4. cena - zmluvy môžu mať presne určenú cenu (môže byť
nezáväzná) s výberom meny súvisí aj kurzové riziko. Môžeme uplatniť aj prípadné zľavy z ceny. Rozlišujeme:
Skonto -
cenová zrážka pri zaplatení pred termínom,
Rabat - môže byť vernostný, množstevný, časový, rabat pri chybách,
Bonifikácia - zľava za drobné straty tovaru.
Nepodstatné náležitosti:
1. obal - súčasťou
obalu je SIGNO - návod na používanie,
2. dodacia lehota - v tomto prípade rozlišujeme
a) termínované
obchody:
- môže byť presne určená,
- približne určená (do 6 mesiacov),
- postupná,
- fixná.
b)
promptné obchody:
- je uskutočnená ihneď, najneskôr do 8 dní.
3. dodacie podmienky - určenie miesta
dodávky, kto nesie náklad a riziká spojené s dodávkou.
4. platobné podmienky - subjekty, ktoré platia, miesto
platenia, mena, doba splatnosti a spôsob platenia.
Plnenie kúpnej zmluvy:
Predávajúci má
povinnosti:
- odovzdá tovar kupujúcemu v súlade so zmluvou,
- umožní kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru,
odovzdaním dispozičných dokumentov,
Kupujúci má povinnosti:
- prevziať tovar kúpnej zmluvy.
Poruchy plnení kúpnej zmluvy
- zjavné chyby - zistíme ich bežnou prehliadkou a reklamujeme ich hneď pri
zistení
- skryté chyby - zistíme ich až po dôkladnej prehliadke a pri reklamovaní musíme dodržať termín
reklamácie.
Najčastejšie poruchy pri plnení kúpnej zmluvy:
- nedodržanie vybraného druhu tovaru,
-
nedodržanie kvality,
- nedodržanie množstva tovaru,
- nedodržanie dodacej lehoty,
- nezaplatenie za tovar včas, príp.
vôbec,
- chyby v dokladoch.
Obchodné zmluvy a obchodné dohody
Zmluvné prostriedky obchodnej politiky sú opatrenia štátu, ktoré vznikli na základe dohovoru s inými štátmi.
Obchodné zmluvy - môžu byť dvojstranné (bilaterálne) alebo viacstranné (multilaterálne). Upravujú vzájomné hospodárske
vzťahy medzi obchodnými partnermi a sú rámcovými zmluvami. Uzatvárajú sa na dlhšie obdobie (2-3 roky) s možnosťou automatického
predlžovania.
Obchodná zmluva obsahuje:
- hlavné zásady vzájomných obchodných vzťahov,
- poskytnutie doložky
najvyšších výhod,
- vzájomné rovnosti a výhodnosti,
- nezasahovanie do vnútorných záležitostí zmluvných strán.
Obchodné zmluvy sa zaoberajú právnymi, colnými a daňovými otázkami, v niektorých prípadoch sa riešia aj iné otázky hospodárskych
vzťahov, napr. preprava, výber dopravného prostriedku...Keďže ide o medzištátnu zmluvu, vyžaduje sa ratifikácia. Obchodné zmluvy ratifikuje
hlava štátu po predchádzajúcom schválení v parlamente.
Ratifikácia je udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu podľa príslušného
štátu a zmluva ňou nadobúda platnosť.
Obchodné dohody - v praxi sa označujú ako
kontingentné. Sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy a sú jedným zo základných prostriedkov obchodnej politiky.
Uzatvárajú sa dvojstranne, výnimočne na viacstrannom základe na 2,3 až 5 rokov s možnosťou automatického predlžovania. Konkretizujú
vzťahy medzi zmluvnými stranami v oblasti zahranično-obchodnej výmeny. Súčasťou obchodnej dohody sú tovarové listiny - sú to zoznamy
tovarov, ktoré sa majú vzájomne vyviesť a doviesť. Najvýznamnejšiu skupinu tovarových listín tvoria kontingentné listiny.
Kontingenty sa môžu stanoviť rôznym spôsobom. Môže byť:
- špecifické, t. j. keď sa tovar stanov v technických jednotkách -
m, ks, kg, l, m3
- hodnotové, t. j. objem dovozu a vývozu je stanovený určitou hodnotou. Na hodnotu vplýva pohyb cien tovarov,
-
globálne kontingenty sa súhrnne stanovia pre určitú skupinu výrobkov bez bližšej špecifikácie
- veľtrhové kontingenty,
- colné
kontingenty.
Subjekty ZO
Pri realizácii obchodných operácii majú významné postavenie obchodní
sprostredkovatelia - sú to samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech svojho komitenta. Obchodnú činnosť
môžu vykonávať:
a) v cudzom mene - ak ide o trvalé obchodné spojenie - ide o obchodného
zástupcu, ak nejde o trvalé obchodné spojenie - ide o makléra.
b) vo vlastnom mene -
hovoríme o komisionárovi - je to samostatný obchodník, ktorý vo vlastnom mene predáva alebo nakupuje tovar v poverení na účet
svojho komitenta. Zo sprostredkovateľmi má spoločné to, že pracuje na províziu a podľa pokynov.
Obchodní sprostredkovatelia
obyčajne disponujú veľmi dobrými až špeciálnymi znalosťami o tovare a o trhu, služby obchodných sprostredkovateľov využívajú
kupujúci, resp. predávajúci v tých oblastiach, kde pre nich nie je výhodné zriadiť vlastnú firmu.
Obchodný zástupca
- je samostatný obchodník, ktorý vyvíja sprostredkovateľskú činnosť trvale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Je poverený
sprostredkovať alebo uzatvárať obchodné dohody, resp. kúpne zmluvy v mene iného a v prospech jeho účtu. Samostatní obchodní zástupcovia
nie sú zamestnancami firmy, ktorú zastupujú, nedostávajú preto plat, ale províziu a majú nárok na úhradu nákladov spojených so svojou
činnosťou. Obchodný zástupca na rozdiel od komisionára nekoná vo vlastnom mene, ale uzatvára obchody priamo pre firmu, ktorú zastupuje.
Podľa rozsahu obchodného zastúpenia rozlišujeme obchodných zástupcov takto:
1. Podľa plnej moci:
a)
sprostredkovatelia,
b) zástupcovia s podpisovým vzorom.
2. Podľa teritoriálneho rozsahu:
a) generálni
zástupcovia,
b) oblastní zástupcovia,
c) podriadení zástupcovia.
Komisionálny
predaj - komisionár predáva tovar na príkaz komitenta, komisionár často disponuje s konsignačným skladom,
ktorý je určený pre komisionálny predaj. Komisionálny tovar zostáva vždy do predaja vo vlastníctve komitenta.
Obchodný
maklér - je samostatný obchodník, ktorý sprostredkúva obchody za dohodnutú odmenu, ktorú mu vyplatí jedna prípadne obe strany
kúpnej zmluvy. Väčšinou sa špecializujú podľa druhu sprostredkovaného tovaru na: tovarový, burzový, prepravný, lodný, poisťovací
maklér.
Joint ventures - je to podnik, ktorý je právnickou osobou, sídli na našom území, ale na jeho založení
a podnikaní sa podiel zahraničný účastník. Vzniká zápisom do OR. Náklady sú uhrádzané z výnosov vlastnej podnikateľskej činnosti. Pre
domácich partnerov má táto forma podnikania tieto výhody:
- získanie nových technológií, zariadení, strojov a tým rozšírenie
sortimentu výroby,
- dosiahnutie vyššieho zisku, s čím je spojený devízový prínos, nové zdroje financovania,
- získanie
nových trhov,
- zvýšenie konkurenčnej schopnosti,
- obohatenie domáceho trhu a zníženie dovozu.
Joint ventures sa zakladajú
z individuálnych ekonomických a národno-hospodárskych dôvodov, podporujú ich medzinárodné organizácie, napr. Svetová banka.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta