Zahraničný obchod

Zahraničný obchod
 
Je odvetvie národného hospodárstva určitého štátu a predstavuje tú časť obehu tovarov určitej krajiny, ktorý prekračuje hranice štátu a spája jej národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom. Je to príklad zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Jednotlivé krajiny majú pritom rôzne vnútorné, ale aj vonkajšie podmienky na zapojenie sa do deľby práce.
Vnútorné podmienky: patrí sem priemyselný potenciál krajiny, veľkosť vnútorného trhu, surovinové a pôdne bohatstvo, klimatické podmienky.
Vonkajšie podmienky: patrí sem geografická poloha, vyspelosť ekonomiky, záujem o kontakty.
 
Význam zahraničného obchodu spočíva z pohľadu národnej ekonomiky v niekoľkých oblastiach:
- zahr. obchod zabezpečuje dovoz tých tovarov, služieb a kapitálu, ktoré nie je možné vyrábať, prípadne získať vo vlastnej krajine,
- krajina sa môže zapojiť širšie do medzinárodnej deľby práce, t. j. že sa špecializuje na výrobu takej produkcie, pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky
- tým, že krajina získava poznatky o úrovni tovarov a služieb vyrábaných v zahraničí, môže porovnávať úroveň vlastnej produkcie so zahraničnou, čo má vplyv na výrobu a rozšírenie sortimentu.
 
Nevýhody zahraničného obchodu:
Nevýhodou zahr. obchodu je, ak je krajina závislá od trhov iných krajín v určitej oblasti. Zahr. obchod môže negatívne vplývať aj vtedy, ak dovoz zahr. tovarov veľmi výrazne konkuruje domácemu trhu a zabraňuje rozvoju domácich odvetví.
 
Formy zahraničného obchodu:
1. Podľa smeru tovaru:
a) exportný (vývozný) obchod,
b) importný (dovozný) obchod,
c) tranzitný obchod (keď tovaru iba prechádza cez naše územie a daná krajina nie je ani
    východzou ani cieľovou krajinou).
d) reexport - vývoz dovozu (krajina tovar dovezie, tovar stojí alebo sa prerobí a následne sa
  vyvezie do inej krajiny
 
2. Podľa organizácie predaja:
- priamy ZO - výrobca exportuje bez domáceho vývozcu, dovozca odoberá tovar priamo od predávajúceho v zahraničí,
- nepriamy ZO - do exportu a importu sa zapojí sprostredkovateľská firma (prepravca, dovozca, agent...)
 
V praxi sa priamy alebo nepriamy ZO môže uskutočňovať rôznymi formami, napr.:
- môžu ho uskutočniť organizačné, resp. distribučné systémy samotného výrobného podniku, napr. obchodný cestujúci,
- samostatní obchodní zástupcovia, ktorí pracujú v mene a v prospech podniku,
- komisionári, ktorí predávajú v svojom mene a na cudzí účet,
- samostatné obchodné podniky.
 
Obchodná a platobná bilancia
Cieľom zahr. obchodnej politiky každej krajiny je spravidla udržanie stabilných a rovnovážnych vzťahov s ostatnými krajinami. Hospodárske styky so zahraničím prebiehajú predovšetkým v podobe materiálnej výmeny tovarov a služieb. Neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych stykov so zahraničím sú aj peňažné - devízové vzťahy. Ich vývoj sa skúma prostredníctvom pohybu platobných bilancií.
 
Obchodná bilancia - je vyjadrenie vzťahu medzi celkovou hodnotou vývozu a celkovou hodnotou dovozu tovarov a služieb za určité obdobie a to bez ohľadu na termíny platieb. rozdiel medzi hodnotou dovozu a vývozu tvorí saldo obchodnej bilancie, rozoznávame:
a) aktívnu obchodnú bilanciu - hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Rozdiel predstavuje aktívne saldo obchodnej bilancie.
b) pasívnu obchodnú bilanciu - hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu a rozdiel predstavuje pasívne saldo obchodnej bilancie.
c) vyrovnanú obchodnú bilanciu - hodnota dovozu = hodnote vývozu a saldo obchodnej bilancie = 0.
 
Platobná bilancia - je štatistikou všetkých platieb, ktoré prechádzajú cez hranice príslušného štátu. Vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny a stav účtu určitej krajiny vzhľadom na všetky ostatné krajiny sveta, rozoznávame:
a) aktívnu platobnú bilanciu - suma peňažných príjmov je vyššia ako suma peňažných výdavkov. rozdiel predstavuje aktívne saldo platobnej bilancie
b) pasívnu platobnú bilanciu - suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných príjmov. Saldo platobnej bilancie je pasívne - hovoríme o deficite platobnej bilancie.
c) vyrovnanú platobnú bilanciu - suma peňažných príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov. Saldo platobnej bilancie = 0.
 
Otvorenosť ekonomiky
je to stupeň zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu, môže sa vypočítať tromi spôsobmi:
1.  OE =  export  x  100 2.  OE = import  x  100
  HDP  HDP
 
3.  OE = obraz ZO  x  100
HDP
 
HDP - predstavuje množstvo tovarov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny za určité časové obdobie, spravidla za 1 rok.
 
Základné ukazovatele v ZO
Národné hospodárstvo každej krajiny ovplyvňujú aj vonkajšie ekonomické vzťahy v rámci NH. so to zahranično-obchodné vzťahy, ktoré patria k jedným z cieľov makroekonomickej politiky štátu. Hlavnými prvkami hospod. politiky sú:
 
1. vysoká úroveň HDP - čím vyšší je objem HDP na jedného obyvateľa, tým je vyššia životná úroveň,
2. vysoký stupeň zamestnanosti (nezamestnanosť v roku 2011 = 14,75 %),
3. stabilné ceny,
4. zahranično-obchodné vzťahy,
5. menové kurzy.
Dovozná obchodná operácia
Podstata dovozu:
- dovozom získavame úžitkové hodnoty vyrobené v zahraničí,
- dovoz sa má realizovať tak, aby nebola poškodená domáca výroba,
- má sa zamerať na tie komodity, ktoré nedokážeme na našom území vyprodukovať.
 
Fázy dovoznej operácie
1. Prípravná fáza:
- rozbor potreby dovozu,
- vyhľadanie možného dodávateľa (veľtrhy, výstavy, internet),
- zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom (nezáväzné),
- vyhodnotenie možnej ponuky.
2. Fáza zmluvného zabezpečenia (kontraktačného):
- zaslanie objednávky,
- uzavretie kúpnej zmluvy.
3. Realizačná fáza:
- prevzatie dodávky: pri prevoze tovaru cez hranice musia byť vystavené doklady pre colné
  konanie,
- za tovar zaplatíme úhradu,
- urobíme výslednú kalkuláciu.
 
Vývozná obchodná operácia
Podstata vývozu:
- predaj tovaru a služieb do zahraničia,
- na základe toho sa podieľa na aktívnej obchodnej bilancii,
- finančné prostriedky získané vývozom umožnia krajine dovoz potrebných tovarov.
 
Fázy vývoznej operácie
1. Prípravná fáza - zahŕňa získanie všeobecných informácií (dovozný režim, colný režim, hospodárska a politická situácia, konkurencia), prieskum trhu a to teritoriálny (priemysel, obchod, colné a daňové predpisy, klíma) a komoditný prieskum trhu (zahŕňa údaje o tovare a spotrebiteľoch a konkurencii). Výsledkom prieskumu trhu je výber najvhodnejšieho štátu, v ktorom budeme výrobky predávať. Súčasťou prípravnej fázy je aj tzv. akvizícia - je to získanie nových trhov a nových zákazníkov. Môže vyť priama (osobná) alebo nepriama (internet, veľtrhy). Odozvou na akvizíciu je dopyt zo zahraničia, ďalej nasleduje predbežná kalkulácia (predbežne stanovíme cenu) a nasleduje ponuka (záväzná alebo nezáväzná).
2. Fáza zmluvného zabezpečenia - vývozca dostane od dovozcu objednávku. Ak potvrdíme objednávku, nasleduje návrh kúpnej zmluvy a uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktoré podpíšu obe strany (kontrakt).
3. Realizačná fáza - zahŕňa dodanie tovaru, vystavenie potrebných dokladov, príjem platby zaplatením faktúry a urobíme výslednú kalkuláciu (realizáciu).
 
Kúpna zmluva
V súlade s obchodným zákonníkom je kúpna zmluva záväzok, pre predávajúceho dodať tovar kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke práva, pričom úlohou kupujúceho je tovar prevziať a zaplatiť. Obsahuje podstatné náležitosti - kogentné - ale aj nepodstatné náležitosti -dispozitívne.
Má 2 fázy:
1. vznik kúpnej zmluvy
2. plnenie kúpnej zmluvy

Podmienky pre vznik kúpnej zmluvy:
1. spôsobilosť strán na uzavretie zmluvy (vek 18 rokov, bezúhonnosť a právna spôsobilosť),
2. forma vzniku zmluvy,
3. právny dôvod uzavretia kúpnej zmluvy,
4. obsah kúpnej zmluvy (nesmie byť v rozpore so zákonom),
5. možnosť plnenia,
6. prejav vôle.
 
Formy kúpnej zmluvy:
1. forma listov (prostredníctvom ponuky, dopytu, objednávky),
2. kontrakt (predtlačený formulár),
3. uzávierkový list)detailné rozpracovanie predmetu obchodu),
4. záverečná nóta (forma uzávierkového listu).
 
Obsah kúpnej zmluvy:
Podstatné náležitosti:
1. predávajúci a kupujúci - názov a sídlo firmy prípadne zástupcovia,
2. druh tovaru a kvalita - určí sa rôznymi spôsobmi na základe prehliadky, opisu, vyobrazenia a vzorky,
3. množstvo - môže byť presne alebo približne určené, musíme určiť jednotky, rozlišujeme brutto (aj obal), tara (obal), netto (čistá hmotnosť).
4. cena - zmluvy môžu mať presne určenú cenu (môže byť nezáväzná) s výberom meny súvisí aj kurzové riziko. Môžeme uplatniť aj prípadné zľavy z ceny. Rozlišujeme:
Skonto - cenová zrážka pri zaplatení pred termínom,
Rabat - môže byť vernostný, množstevný, časový, rabat pri chybách,
Bonifikácia - zľava za drobné straty tovaru.

Nepodstatné náležitosti:
1. obal - súčasťou obalu je SIGNO - návod na používanie,
2. dodacia lehota - v tomto prípade rozlišujeme
a) termínované obchody:
- môže byť presne určená,
- približne určená (do 6 mesiacov),
- postupná,
- fixná.
b) promptné obchody:
- je uskutočnená ihneď, najneskôr do 8 dní.
3. dodacie podmienky - určenie miesta dodávky, kto nesie náklad a riziká spojené s dodávkou.
4. platobné podmienky - subjekty, ktoré platia, miesto platenia, mena, doba splatnosti a spôsob platenia.
 
Plnenie kúpnej zmluvy:
Predávajúci má povinnosti:
- odovzdá tovar kupujúcemu v súlade so zmluvou,
- umožní kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru, odovzdaním dispozičných dokumentov,
Kupujúci má povinnosti:
- prevziať tovar kúpnej zmluvy.
 
Poruchy plnení kúpnej zmluvy
- zjavné chyby - zistíme ich bežnou prehliadkou a reklamujeme ich hneď pri zistení
- skryté chyby - zistíme ich až po dôkladnej prehliadke a pri reklamovaní musíme dodržať termín reklamácie.
Najčastejšie poruchy pri plnení kúpnej zmluvy:
- nedodržanie vybraného druhu tovaru,
- nedodržanie kvality,
- nedodržanie množstva tovaru,
- nedodržanie dodacej lehoty,
- nezaplatenie za tovar včas, príp. vôbec,
- chyby v dokladoch.
 
Obchodné zmluvy a obchodné dohody
 
Zmluvné prostriedky obchodnej politiky sú opatrenia štátu, ktoré vznikli na základe dohovoru s inými štátmi.
 
Obchodné zmluvy - môžu byť dvojstranné (bilaterálne) alebo viacstranné (multilaterálne). Upravujú vzájomné hospodárske vzťahy medzi obchodnými partnermi a sú rámcovými zmluvami. Uzatvárajú sa na dlhšie obdobie (2-3 roky) s možnosťou automatického predlžovania.
Obchodná zmluva obsahuje:
- hlavné zásady vzájomných obchodných vzťahov,
- poskytnutie doložky najvyšších výhod,
- vzájomné rovnosti a výhodnosti,
- nezasahovanie do vnútorných záležitostí zmluvných strán.
Obchodné zmluvy sa zaoberajú právnymi, colnými a daňovými otázkami, v niektorých prípadoch sa riešia aj iné otázky hospodárskych vzťahov, napr. preprava, výber dopravného prostriedku...Keďže ide o medzištátnu zmluvu, vyžaduje sa ratifikácia. Obchodné zmluvy ratifikuje hlava štátu po predchádzajúcom schválení v parlamente.
Ratifikácia je udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu podľa príslušného štátu a zmluva ňou nadobúda platnosť.
 
Obchodné dohody - v praxi sa označujú ako kontingentné. Sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy a sú jedným zo základných prostriedkov obchodnej politiky. Uzatvárajú sa dvojstranne, výnimočne na viacstrannom základe na 2,3 až 5 rokov s možnosťou automatického predlžovania. Konkretizujú vzťahy medzi zmluvnými stranami v oblasti zahranično-obchodnej výmeny. Súčasťou obchodnej dohody sú tovarové listiny - sú to zoznamy tovarov, ktoré sa majú vzájomne vyviesť a doviesť. Najvýznamnejšiu skupinu tovarových listín tvoria kontingentné listiny.
Kontingenty sa môžu stanoviť rôznym spôsobom. Môže byť:
- špecifické, t. j. keď sa tovar stanov v technických jednotkách - m, ks, kg, l, m3
- hodnotové, t. j. objem dovozu a vývozu je stanovený určitou hodnotou. Na hodnotu vplýva pohyb cien tovarov,
- globálne kontingenty sa súhrnne stanovia pre určitú skupinu výrobkov bez bližšej špecifikácie
- veľtrhové kontingenty,
- colné kontingenty.
 
Subjekty ZO
Pri realizácii obchodných operácii majú významné postavenie obchodní sprostredkovatelia - sú to samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech svojho komitenta. Obchodnú činnosť môžu vykonávať:
a) v cudzom mene - ak ide o trvalé obchodné spojenie - ide o obchodného zástupcu, ak nejde o trvalé obchodné spojenie - ide o makléra.
b) vo vlastnom mene - hovoríme o komisionárovi - je to samostatný obchodník, ktorý vo vlastnom mene predáva alebo nakupuje tovar v poverení na účet svojho komitenta. Zo sprostredkovateľmi má spoločné to, že pracuje na províziu a podľa pokynov.
 
Obchodní sprostredkovatelia obyčajne disponujú veľmi dobrými až špeciálnymi znalosťami o tovare a o trhu, služby obchodných sprostredkovateľov využívajú kupujúci, resp. predávajúci v tých oblastiach, kde pre nich nie je výhodné zriadiť vlastnú firmu.
Obchodný zástupca - je samostatný obchodník, ktorý vyvíja sprostredkovateľskú činnosť trvale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Je poverený sprostredkovať alebo uzatvárať obchodné dohody, resp. kúpne zmluvy v mene iného a v prospech jeho účtu. Samostatní obchodní zástupcovia nie sú zamestnancami firmy, ktorú zastupujú, nedostávajú preto plat, ale províziu a majú nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou. Obchodný zástupca na rozdiel od komisionára nekoná vo vlastnom mene, ale uzatvára obchody priamo pre firmu, ktorú zastupuje.

Podľa rozsahu obchodného zastúpenia rozlišujeme obchodných zástupcov takto:
1. Podľa plnej moci:
a) sprostredkovatelia,
b) zástupcovia s podpisovým vzorom.
2. Podľa teritoriálneho rozsahu:
a) generálni zástupcovia,
b) oblastní zástupcovia,
c) podriadení zástupcovia.
 
Komisionálny predaj - komisionár predáva tovar na príkaz komitenta, komisionár často disponuje s konsignačným skladom, ktorý je určený pre komisionálny predaj. Komisionálny tovar zostáva vždy do predaja vo vlastníctve komitenta.
Obchodný maklér - je samostatný obchodník, ktorý sprostredkúva obchody za dohodnutú odmenu, ktorú mu vyplatí jedna prípadne obe strany kúpnej zmluvy. Väčšinou sa špecializujú podľa druhu sprostredkovaného tovaru na: tovarový, burzový, prepravný, lodný, poisťovací maklér.
 
Joint ventures - je to podnik, ktorý je právnickou osobou, sídli na našom území, ale na jeho založení a podnikaní sa podiel zahraničný účastník. Vzniká zápisom do OR. Náklady sú uhrádzané z výnosov vlastnej podnikateľskej činnosti. Pre domácich partnerov má táto forma podnikania tieto výhody:
- získanie nových technológií, zariadení, strojov a tým rozšírenie sortimentu výroby,
- dosiahnutie vyššieho zisku, s čím je spojený devízový prínos, nové zdroje financovania,
- získanie nových trhov,
- zvýšenie konkurenčnej schopnosti,
- obohatenie domáceho trhu a zníženie dovozu.
Joint ventures sa zakladajú z individuálnych ekonomických a národno-hospodárskych dôvodov, podporujú ich medzinárodné organizácie, napr. Svetová banka.