Národné hospodárstvo
Národné hospodárstvo
Národné hospodárstvo - možno charakterizovať ako historicky
vytvorený komplex jednotlivých oblastí ekonomickej činnosti v určitej krajine. Tieto oblasti sú pritom prostredníctvom spoločenskej deľby
práce úzko prepojené a vzájomne závislé. Hospodárstvo jednej firmy závisí od činností mnohých iných firiem. Ekonomika každej firmy, či
organizácie je súčasťou príslušného národného hospodárstva.
Národné hospodárstvo vzniká v období formovania národných
štátov na základe rozvoja výroby a prehlbovania spoločenskej deľby práce. Synonymom pojmu národné hospodárstvo je aj národná
ekonomika príslušnej krajiny. NH je súhrn všetkých individuálnych samostatných hospodárstiev patriacich občanom príslušného
štátu.
NH tvoria hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér hospodárskeho a spoločenského života, bez ohľadu na formu
podnikania, či firmu vlastníctva. Medzi jednotlivými subjektmi v rámci NH existujú určité väzby a vzťahy. Štruktúra NH môže posudzovať
z rôznych hľadísk a na rôznych úrovniach.
Najčastejšie sa uvádzajú tieto hľadiská klasifikácie:
1.
odvetvová štruktúra,
2. sektorová štruktúra,
3. podľa klasifikácie produkcie,
4. územná (regionálna) štruktúra.
1. Odvetvová štruktúra
Člení jednotlivé odvetvia podľa charakteru konečných výsledkov činnosti
jednotlivých podnikov a organizácií.
Odvetvie tvoria podniky s rovnakým alebo príbuzným zameraním. Vzájomné vzťahy
a väzby medzi jednotlivými odvetviami tvoria odvetvovú štruktúru NH.
Základné delenie odvetví je na dve skupiny:
a) výrobné odvetvia - za klasické výrobné odvetvia HN sa považujú priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo,
stavebníctvo, nákladná doprava.
b) nevýrobné odvetvia - patrí sem školstvo, zdravotníctvo, kultúra, veda...
Odvetvie priemyslu tvoria napr. strojársky, chemický, textilný, odevný priemysel a ďalšie.
Odvetvie
poľnohospodárstva sa člení na rastlinnú a živočíšnu výrobu.
Odvetvie štruktúry dopravy tvorí železničná, cestná,
vodná, letecká a špeciálna doprava. Obdobne možno členiť aj ďalšie odvetvia NH.
2. Sektorová štruktúra
Jednotlivé odvetvia sa v procese ekonomického rozvoja nevyvíjali rovnako v dôsledku čoho sa vytvorilo viacero sfér (sektorov ekonomickej
činnosti). Rozdiely medzi nimi sú najmä v tempe vedecko-technického pokroku, rastie produktivita práce, investičné činnosti, vo vývoji
zamestnanosti, v úrovni deľby práce a špecializácie. Na základe uvedených znakov možno členiť ekonomiku na - primárny,
-
sekundárny,
- terciárny,
- kvarciárny sektor.
Primárny sektor - je najvýznamnejším sektorom
ekonomiky.
Tvoria ho odvetvia produkujúce základné suroviny, materiály: ťažobný priemysel, lesníctvo, poľnohospodárstvo, energetika
a podobne.
Tempo vedecko-technického pokroku je veľmi nízke, produktivita práce rastie veľmi pomaly, ziskovosť je veľmi malá, mladí
ľudia tu nechcú pracovať.
Sekundárny sektor - nadväzuje na primárny sektor.
Patria sem odvetvia
spracovateľského priemyslu a stavebníctvo.
Vedecko-technický pokrok sa rýchlo zavádza, sortiment rastie do šírky aj hĺbky,
využívajú sa moderné technológie, produktivita práce je vysoká a je náročný na vstupy.
Terciárny sektor -
zahŕňa všetky druhy služieb, obchod, dopravu a spoje.
Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor ekonomiky vo vyspelých krajinách.
Využíva moderné technológie, produktivita práce je vysoká, zamestnáva čoraz viac obyvateľstva a príjmy sú pomerne vysoké.
Kvarciárny sektor - tvoria ho oblasti vedy a techniky, výskum školstvo a zdravotníctvo. Nedosahujú zisk, nie je pre
podnikateľov zaujímavý a na ich rozvoji sa podieľa štát.
3. Štruktúra NH z hľadiska klasifikácie
produkcie
Podľa klasifikácie produkcie možno NH členiť na tieto ekonomické činnosti:
1.
Poľnohospodárska produkcia - rozumie sa produkcia poľnohospodárstva, poľovníctva, lesníctva, chovu rýb a rybolovu. Rozhodujúcim
znakom tejto produkcie je jej rastlinný alebo živočíšny pôvod.
2. Priemyselná produkcia -
zaraďujú sa sem potravinárske výrobky, nápoje, tabak a tabakové výrobky, drevo a výrobky z dreva, celulóza, papier, výrobky z papiera,
koks, rafinérske, chemické výrobky a chemické vlákna, výrobky z gumy, stroje a zariadenie, elektrické a optické zariadenia ako aj
dopravné zariadenia. Súčasťou priemyselnej produkcie sú aj práce výrobného charakteru všetkých výrobných kategórií.
3. Produkcia stavebníctva - patria sem stavebné práce, ktoré sa vykonávajú pri výstavbe nových stavebných diel ako aj pri
ich rozšírení, rekonštrukciách, modernizáciách, generálnych opravách a údržbe.
4. Obchod - zahŕňa
veľkoobchod, maloobchod, predaj, údržbu a opravu motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru. do maloobchodu patria tiež opravy
a údržba predmetov osobnej potreby a potrieb pre domácnosť.
5. Hotelové a reštauračné služby - sem
zaraďujeme všetky ubytovacie služby vrátane stravy v hoteloch ako aj služby poskytované v rôznych ubytovniach a iných zariadeniach pre
krátkodobé ubytovanie, patrí sem aj poskytovanie spoločného ubytovania, ktoré predstavujú domovy mládeže, internáty a podobne.
6. Doprava a spoje - zahŕňajú všetky druhy dopravy od železničnej cez cestnú a inú pozemnú, vodnú, vzdušnú až po
potrubnú a kozmickú dopravu.
7. Peňažníctvo a poisťovníctvo - predstavuje finančné sprostredkovanie bánk,
poisťovní a ostatných peňažných inštitúcií. Ide o peňažné služby týkajúce sa tak Centrálnej banky ako aj komerčných bánk.
8. Služby v oblasti nehnuteľností, prenájmu, počítačov, výskumu a ostatné obchodné služby - do týchto služieb
patrí aj reklama a vlastný predaj nehnuteľností, prenajímanie nehnuteľností a sprostredkovanie činnosti realitných kancelárií,
prenajímané služby, počítačové služby, služby výskumu a vývoja a iné obchodné služby.
9. Verejná správa
a obrana, poskytovanie služieb pre povinné sociálne zabezpečenie - v tejto kategórií sú zahrnuté činnosti štátnej správy.
Patria sem služby obrany, súdnictva a polície, služby dohľadu nad školskými a zdravotníckymi inštitúciami.
10.
Školstvo - obsahuje poskytovanie vzdelávania a to od predškolskej výchovy, cez nákladné, stredoškolské až po vysokoškolské
vzdelávanie vrátane vzdelávania dospelých a ostatného vzdelávania.
11. Zdravotníctvo a sociálna
starostlivosť - zahŕňa všetky formy služieb poskytovaných pre ľudské zdravie v nemocniciach a ambulanciách.
12. Ostatné verejné, sociálne a občianske služby - zahŕňajú služby čistenia odpadových vôd a nakladania s odpadom
vrátane služieb zabezpečovaných v rámci údržby miest a obcí. Do ostatných občianskych služieb sa zaraďujú kadernícke, kozmetické,
pohrebné a iné služby vrátane chemického čistenia a prania.
13. Súkromné domácnosti s domácim
personálom - kde patria všetky služby a činnosti, ktoré v domácnostiach zabezpečuje najatý domáci personál.
4. Oblastná štruktúra
Z hľadiska územného (regionálneho) možno NH každej krajiny členiť podľa jednotlivých
územných celkov alebo oblastí, ktoré vyplývajú z územného správneho členenia danej krajiny. U nás na Vyššie územné celky (VÚC),
okresy, mestá a obce. Z poznania územnej štruktúry NH by mala vychádzať regionálna politika ako súčasť hospodárskej politiky štátu.
Dobrá regionálna politika sa orientuje predovšetkým na rozvoj takých krajov a okresov, kde existujú problémy s nezamestnanosťou, prípadne
s nízkym stupňom výrobnej základne a zostávajúcim investovaním v regióne a podobne.
Dôležitosť spolupráce s inými krajinami sveta
Svetové hospodárstvo
Každá krajina
potrebuje mať obchodné a iné medzinárodné vzťahy a kontakty s inými krajinami, t. j. inými národnými hospodárstvami. Táto spolupráce
je nutná kvôli:
1. polohe,
2. rozlohe,
3. klimatickým podmienkam,
4. prírodným podmienkam,
5. ekonomickým
dôvodom,
6. iným dôvodom - vierovyznanie, rasová príslušnosť, mentalita obyvateľstva, zvyky...
Existuje tu vzájomná väzba NH
príslušnej krajiny s ostatnými národnými ekonomikami.
Ekonomická integrácia - je proces vzájomného približovania sa
a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločenských záujmov a cieľov.
Každá národná ekonomika sa tak stáva
súčasťou určitej regionálnej (európsky región, Stredoeurópsky región, región Vyšehradskej štvorky), alebo celosvetovej spolupráce
a spolu s ostatnými národnými hospodárstvami vytvára rôzne nadnárodné ekonomické zoskupenia alebo spoločenstvá.
Globalizácia - je vyšším stupňom ekonomickej integrácie, keď okrem ekonomických zoskupení približuje k sebe jednotlivé
kultúry a tradície.
Súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete tvorí potom Svetové hospodárstvo. Jeho súčasťou je celý
systém medzinárodných ekonomických vzťahov medzi nimi, založený na medzinárodnej deľbe práce a fungujúcom svetovom trhu.
Najvýznamnejšie svetové inštitúcie:
OSN, UNICEF, Červený kríž, UNESCO, OPEC (krajiny vyvážajúce ropu), G8 (8
najvyspelejších krajín sveta), OECD (54 najvyspelejších krajín sveta - aj Slovensko)
Národné hospodárstvo každej krajiny je
neoddeliteľnou súčasťou svetového hospodárstva, v rámci ktorého zaujíma určité postavenie nielen z hľadiska regionálneho ale aj
vzhľadom na ekonomickú úroveň a celkovú vyspelosť krajiny.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta