Trh a trhový mechanizmus

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: maturanti (26)
Typ práce: Maturita
Dátum: 28.06.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 608 slov
Počet zobrazení: 11 217
Tlačení: 499
Uložení: 495
Trh a trhový mechanizmus
 
Historický vývoj trhu
 
Ekonomika na základe zvykov
V prvotných civilizáciách sa základné ekonomické otázky riešili inštinktom, zvykmi a tradíciami, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a boli prirodzeným spôsobom získavania statkov nevyhnutných na existenciu života. V staroveku syn priamo preberal povolanie od svojho otca. Tieto zvyky sa v niektorých krajinách zachovávajú dodnes. Na jednej strane inštinkty, zvyky a tradície plnili požadované ekonomické úlohy  na druhej strane, spoločnosti, ktoré sa opierali len o takéto zaužívané zvyklosti pre ich neproduktívnosť zanikali.

Centrálne riadené hospodárstvo (plánované)
Za základný ekon. nástroj sa pokladali centrálne plánovanie. Ekonomickým centrom je štát, ktorý plánuje, riadi aj kontroluje výrobu aj spotrebu. Podstatou centrálneho riadenia a plánovania je centralistické rozhodovanie. Na centrálnom stupni sa sústreďujú všetky prostriedky nevyhnutné na reprodukciu podnikov. Centralizácia prostriedkov potom umožňuje tieto prostriedky prerozdeliť medzi jednotlivé odvetvia a oblasti. Za takýchto podmienok sa v ekonomike vytvárajú nedostatkové tovary. Štát určuje aj ceny. Štátna koordinácia vyplýva z formy vlastníctva, ktoré má 2 zákl. formy, a to štátne a družstevné.

Trhové hospodárstvo
V trhovom hospodárstve je určujúci trh a štát má za úlohu vytvárať právne zákony pre hosp. procesy a zabezpečovať podmienky konkurencie. Pre všetky ekonomické činnosti je rozhodujúci trh. O výrobe a investíciách samostatne rozhodujú podniky. Vyrábajú to, čo im prináša najväčší úžitok. Spotrebitelia rozhodujú o použití svojich miezd a príjmov. Na základe konkurencie medzi ponukou a dopytom sa vytvára cena, ktorá reguluje výrobu, rozdeľovanie, spotrebu. Prevažujúcou formou vlastníctva je súkromné.

Súčasné hospodárstvo

Dnešná moderná ekonomika má podobu zmiešanej ekonomiky. Jej základom je trhový mechanizmus ale v rôznej miere sa prejavujú aj príkazové prvky a tradície. Charakteristické pre súčasnú ekonomiku a zároveň to, čo ju odlišuje od predchádzajúcich 3 ekonomík, je vysokorozvinutá špecializácia a zložitá deľba práce. Ekonomické problémy a otázky (čo, ako a pre koho vyrábať) rieši v dnešnej modernej ekonomike trh a trhový mechanizmus.
 
Trhový mechanizmus
Je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcom prostredníctvom cien a trhov. Tento systém nikto nenavrhol ale vyvinul sa sám v dôsledku tisícročného vývoja tovarovej výroby. Nie je žiadnym chaotickým systémom, má svoj vnútorný poriadok, ktorý má aj výhody aj nevýhody. Tovary a služby sa na trhu realizujú prostredníctvom peňazí. V trhovom mechanizme má každý tovar a služba svoju cenu. Ak je na trhu väčší záujem o tovar, výrobcovia zvýšia cenu a tým ju prispôsobia obmedzenej ponuke. Vyššia cena podnieti výrobcov k výrobe väčšieho množstva tovaru, no ak sa na trhu objaví nejaký tovar vo väčšom množstve ako sú ochotní spotrebitelia kúpiť, výrobcovia v snahe zbaviť sa takéhoto tovaru musia znížiť cenu.
 
Trh - je priestor, kde si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti  tovar, alebo súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú. Je to miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka, kupujúci a predávajúci, výrobcovia a spotrebitelia. Na trhu pôsobia 3 základné trhové subjekty:
 
1. Domácnosti - sú subjekty, ktoré vstupujú na trh aby si kúpili výrobky a služby na uspokojenie svojich potrieb. Na trhu vystupujú aj ako predávajúci, lebo sú vlastníkmi výrobných faktorov a predávajú ich na trhu výrobných faktorov podnikom.
2. Podniky - na trhu výrobných faktorov kupujú výrobné faktory potrebné na výrobu. Na trhu výrobkov a služieb predávajú svoje produkty.
3. Štát - na trhu vystupuje ako špecifický subjekt, je aj predávajúci ale aj kupujúci. Jeho hlavnou úlohou je vytváranie podmienok na fungovanie trhu a v prípade zlyhávania trhového mechanizmu korigovať nepriaznivé dopady na ekonomiku.
 
Členenie trhov
1. Z územného hľadiska delíme trhy na:
a)  miestny trh - realizuje sa kúpa a predaj na určitom mieste,
b)  národný trh - vnútorný - je na kvalitatívne vyššom stupni. Vzniká spojením miestnych trhov,
c)  medzinárodný trh - vzniká prepojením národných trhov niekoľkých krajín (v rámci medzinárodného trhu existuje aj regionálny trh, kde vlastne ide o rozšírenie medzinárodných záväzkov vo väčšom regionálnom rozsahu),
d) svetový trh - predstavuje objem kúpy a predaja medzi partnermi všetkých krajín sveta v určitom období.
 
2. Z vecného hľadiska
a)  trh tovarov a služieb - kupujú sa tu materiálne tovary a nemateriálne služby,
b)  trh výrobných faktorov - trh práce, pôdy, kapitálu,
c)  finančný trh - poznáme peňažné, kapitálové, devízové trhy a trhy drahých kovov a poistné trhy,
d) burza - špecifická, vysokoorganizovaná forma trhu, obchoduje sa tu s tovarmi, CP, devízami, valutami a poistkami.
 
3. Z hľadiska kvantitatívneho
a)  čiastkové trhy - predáva a kupuje sa jeden druh tovaru,
b)  agregátne trhy - predáva a kupuje sa na nich neobmedzené množstvo tovaru a služieb.
 
Princíp fungovania trhového mechanizmu
Podmienkou fungovania TM je proces stretávania sa ponuky a dopytu a proces vytvárania rovnovážnej ceny, ale dôležitou súčasťou je aj existencia konkurencie. Trhové subjekty vyrábajú rôzne výrobky, ktoré si na trhu vymieňajú. Medzi výrobou a spotrebou n a trhu musí dôjsť k výmene. Pre trhové hospodárstvo sú nevyhnutné 2 podmienky:
1.  deľba práce,
2.  existencia samotných výrobcov.
Spojenie výrobcov sa uskutočňuje na trhu vo výmene prostredníctvom kúpy a predaja.
 
Základné ekonomické otázky
1. Čo vyrábať? - táto otázka rieši aké výrobky a služby, v akom množstve, a kedy sa majú vyrábať aby uspokojili potreby spoločnosti. Keby mali ekonomiky k dispozícii neobmedzené množstvo výrobných zdrojov, z ktorých by sa vyrábalo to, čo ľudia momentálne potrebujú, táto otázka by bola vyriešená.
2. Ako vyrábať? - znamená akým spôsobom  sa budú vyrábať rôzne tovary a služby. Táto jednoduchá otázka skrýva v sebe veľa ďalších problémov. Tieto problémy súvisia s technickými a technologickými možnosťami ekonomiky v závislosti od potrieb.
3. Pre koho vyrábať? - táto otázka sa rieši na trhu výrobných faktorov. Každý trh stanovuje svoju cenu. Otázka rieši ako sa budú rozdeľovať výsledky výroby, kto bude spotrebiteľom statkov a služieb. Na kúpu statkov a služieb potrebujú spotrebitelia peniaze a tie získavajú z rôznych zdrojov.
 
Proces utvárania ponuky a dopytu
 
Dopyt
Tvoria ho spotrebitelia. Domácnosti sa samostatne rozhodujú o tom, čo a v akom množstve budú nakupovať pre svoju osobnú spotrebu. Ich rozhodnutie závisí od ceny a množstva tovarov. Predstavuje množstvo tovarov, ktoré sú ochotní spotrebitelia za určitú cenu zakúpiť.
 
Krivka dopytu
Čím je cena vyššia tým je množstvo kupovaného tovaru menšie a naopak, ak cena klesá spotrebitelia kupujú viacej. Vzťah medzi cenou a množstvom je nepriamo úmerný. Krivka dopytu ukazuje za akú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo tovaru. Má vpravo dole klesajúci tendenciu. Faktory, ktoré ovplyvňujú posun krivky dopytu:
a)  dôchodky, zvýšenie dôchodkov - príjmy -  stúpa doprava, znižovanie - klesá doľava
b)  zmenou cien iných tovarov - komplementárne (dopĺňajúce sa) a substitučné (nahrádzajúce sa) tovary,
c)  počet kupujúcich - ak ich je málo, krivka klesá doľava.
 
P - price (cena)  zvýšenie
 
Dopyt
  zníženie
  Q - quantum - množstvo
 
Ponuka
Predstavuje súhrn všetkých tovarov, s ktorými firmy prichádzajú na trh s úmyslom predať ich za určitú cenu. Ponuku vytvárajú výrobcovia a závisí od množstva ponúkaného tovaru. a od ceny.
 
Krivka ponuky
Vzťah je priamo úmerný. Čím je cena vyššia tým je ponuka vyššia a naopak, pri nižších cenách je aj ponuka nižšia. Krivka ponuky má vpravo hore stúpajúcu tendenciu. Charakterizuje aké množstvo výrobkov sú výrobcovia ochotní predať na trhu pri rôznych cenách. Faktory, ktoré ovplyvňujú posun krivky ponuky:
a)  zmena v cenách výrobných faktorov - zníženie ponuky, posun vľavo hore
b)  inovácia, nové technológie, doprava dole
c)  zmena v cenách iných tovarov - zvýšenie ceny substitučných - doprava dole, zvýšenie ceny komplementárnych tovarov - posun doľava hore,
d)

Rovnovážna cena
 
Rovnováha ponuky a dopytu
Na základe ponuky a dopytu sa vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo. Rovnováha dopytu a ponuky je bod trhovej rovnováha, pre reálnu ekonomiku je charakteristická nerovnováha na trhu. Ak je na trhu v rovnováhe ponuka a dopyt, hovoríme, že cena a množstvo sú zhodné pre kupujúceho aj pre predávajúceho. V reálnych ekonomikách sa častejšie vyskytuje situácia, že dopyt sa nerovná ponuke.
 
Pri vyššej cene ako je rovnovážna cena vzniká prebytok tovarov, to znamená, že ponúkané množstvo tovarov je väčšie ako požadované. Táto skutočnosť stláča cenu k úrovni rovnovážnej ceny. Ak chcú výrobcovia tovary predať, musia ich ceny znížiť. Ponuka je vyššia ako dopyt a ceny majú klesajúci tendenciu. Platí: P  >  D.
 
Ak cena poklesne pod rovnovážnu cenu, ponúkané množstvo je menšie ako chcú kupujúci kúpiť. Vtedy vzniká na trhu nedostatok tovaru a ceny sa môžu začať zvyšovať. Ponuka je nižšia ako dopyt a cena má rastúcu tendenciu. Týmto mechanizmom sa smeruje k rovnováhe na trhu. Platí: P  <  D. Krivka dopytu a ponuky sa pretína v bode E - equilibrium.
 
Konkurencia
Podmienkou fungovania trhového mechanizmu je existencia konkurencie. Je to vlastne stretávanie sa rôznych subjektov trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje ekonomické záuijmy. Rozlišujeme konkurenciu:
 
1.  Na strane dopytu - je to konkurencia medzi kupujúcimi. táto konkurencia sa vyskytuje vtedy ak je na trhu nedostatok tovaru. Každý chce nakúpiť a preto sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu. Má význam vtedy ak dopyt prevyšuje ponuku. Ak ponuka prevyšuje dopyt, význam konkurencie na strane dopytu klesá.
2.  Na strane ponuky - je to konkurencia medzi výrobcami, význam má vtedy ak ponuka prevyšuje dopyt. Výrobcovia v snahe predať svoje výrobky znižujú cenu a tým si vzájomne konkurujú.
 
Rozlišujeme medzi výrobcami:
1.  Cenovú konkurenciu - je to zdanlivo nezmyselné znižovanie cien zo strany výrobcov, ktorí chcú prilákať spotrebiteľov a preto znižujú ceny s presvedčením, že konkurenti sa nebudú vedieť prispôsobiť takýmto nízkym cenám. Snažia sa ovládnuť trh aby v budúcnosti mohli diktovať podmienky na trhu a zvyšovať svoje ceny.
2.  Necenová konkurencia - výrobcovia lákajú spotrebiteľov na základe vyššej kvality, lepšími technickými parametrami, inováciami, k takýmto druhom konkurencia patrí reklama, obalová technika, poskytovanie zliav, servis, predaj na úver, a pod.
Obe formy konkurencie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.
 
Trhový mechanizmus rozlišuje:
1.  Dokonalú konkurenciu - vzniká vtedy ak existuje veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich. Ale žiaden z nich nemá na trhu taký podiel aby ho ovládal.
2.  Nedokonalá konkurencia - opakom dokonalej, t. j. že na trhu existuje výrobca, ktorý má monopolné postavenie a určuje podmienky na trhu (hlavne cenu). Jej formy sú:
a)  monopolystická - je to trh 1 výrobku, ktorý vyrábajú mnohí výrobcovia, približuje sa k dokonalej konk., lebo na trhu je veľa predávajúcich, ale ich výrobky sú (aspoň trochu) rozdielne - výroba TV,
b)  oligopol - je niekoľko predávajúcich, majú značnú silu a bránia vstupu ďalším predávajúcim na trh:
I.  homogénny oligopol - predávajúci vyrábajú skoro rovnaké výrobky (benzínové čerpacie stanice),
  II.  heterogénny oligopol - je niekoľko málo výrobcov, ktorá vyrábajú čiastočne odlišné výrobky (kvetinárstvo)
c)  monopol - keď na trhu je iba jediný výrobca určitého výrobku, ktorý získava absolútnu moc nad spotrebiteľom (SPP),
d)  duopol - je preň charakteristické, že sú tu dvaja výrobcovia, ktorí silno ovládajú trh a veľa kupujúcich (kedysi Orange a T-Mobile).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016