Bankový systém a jeho legislatívny rámec

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: maturanti (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.07.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 689 slov
Počet zobrazení: 5 148
Tlačení: 379
Uložení: 433
Bankový systém a jeho legislatívny rámec

V ekonomike pôsobí množstvo bánk, ktoré majú rôzne zameranie, líšia sa svojou ekonomickou silou, stratégiou a obchodnou politikou, majú odlišnú štruktúru svojich vlastníkov a podobne. Celá paleta bánk pôsobiacich v hospodárstve a ich vzájomné vzťahy tvoria bankový systém. V každej krajine s rozvinutým bankovým systémom existuje centrálna banka - niekedy nazývaná aj ústredná alebo emisná banka - a väčšia alebo menšia skupina obchodných bánk. Takýto systém sa nazýva dvojkruhový alebo duálny bankový systém. Zjednodušene ho môžeme znázorniť takto:
 
Vkladom sa podľa zákona o ochrane vkladov rozumie záväzok (dlh) banky voči vkladateľovi na výplatu peňažných prostriedkov, ktoré banke zveril vkladateľ pri bankovom obchode vykonanom vo svojom mene a na svoj účet alebo ktorý banka prijala ako platby v prospech vkladateľov, a to vrátane úrokov a iných majetkových výhod spojených so zverením týchto peňažných prostriedkov.
 
Vkladateľom týchto vkladov môže byť fyzická osoba, tzv. nezisková právnická osoba, ktorými sú nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, zduženie občanov.
 
Dlžník alebo debetor je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je veriteľovi zaviazaná peňažným, vecným alebo iným plnením (v službách alebo výkonoch).
 
Banková sústava
Je zložkou národného hospodárstva. Jej štruktúra závisí od vyspelosti ekonomiky. V trhových ekonomikách býva banková sústava dvojstupňová.
Prvý stupeň tvorí emisná banka - voláme ju centrálna, ústredná, ceduľová alebo národná banka. Predstavuje banku bánk a banku štátu. U nás je to Národná banka Slovenska (NBS).
Druhý stupeň bankovej sústavy tvoria všetky ostatné banky, ktoré sa vzhľadom na ich funkciu nazývajú obchodné alebo komerčné banky. Okrem uvedených bánk sem patria aj sporiteľne a banky so špeciálnymi funkciami.
 
Centrálna banka
V duálnom bankovom systéme má viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od obchodných bánk. Zároveň má voči nim špecifické nadradené postavenie. CB nikdy nie je súkromnou bankou a ďalej sa odlišuje od obchodných bánk tým, že:
-  jej cieľom nie je maximalizovať zisk - teda nie je komerčne orientovaná,
-  má dohliadaciu funkciu nad činnosťou obchodných bánk, táto funkcia obvykle vyplýva zo zákona,
-  riadi vydávanie - emisiu - bankoviek a mincí,
-  nekonkuruje obchodným bankám, jej zákazníkmi sú zvyčajne vláda a obchodné banky, ostatným FO a PO poskytuje len vybrané špeciálne bankové služby vo veľmi obmedzenom rozsahu,
-  slúži ako posledná záchranná inštancia pre obchodné banky,
-  je bankou štátu.
 
Zákon č. 566/1992 Z. z. určuje NBS ako emisnú banku štátu a je jej stanovený hlavný cieľ - zabezpečovať stabilitu meny. Je nositeľom menovej politiky, ktorej nástrojmi sú:
a)  Priame nástroje:
· stanovenie minimálnych úrokových sadzieb z vkladov, ktoré obchodné banky prijímajú,
· stanovenie maximálnych úrokových sadzieb, ktoré obchodné banky poskytujú,
· stanovenie maximálneho rozsahu úverov, ktoré môžu obchodné banky poskytovať,
· stanovenie ďalších rámcových pravidiel ich činnosti.
b)  Nepriame nástroje:
· stanovenie minimálnej miery povinných rezerv,
· operácia na voľnom trhu,
· určenie diskontnej sadzby - úrok, za ktorý si obchodné banky požičiavajú peniaze od emisnej banky.
NBS je nezávislá a zodpovedná parlamentu. NBS riadi banková rada, ktorej predsedá guvernér. Ďalšími členmi sú 2 viceguvernéri, 2 vrchní riaditelia a 3 ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov menuje prezident na dobu 6 rokov, ostatných členov menuje vláda. Banková rada je najvyšším riadiacim orgánom banky. Výkonným orgánom je direktórium, ktoré tvoria: 1 viceguvernér - poverený guvernérom a 2 vrchní riaditelia. Direktórium zabezpečuje plnenie rozhodnutí bankovej rady a riadi praktický výkon obchodov a ďalších činností NBS.
 
Základné funkcie NBS:
a)  emisia peňazí – azda najznámejšou úlohou emisnej banky je výhradné právo na vydávanie bankoviek a mincí vrátane pamätných mincí. Zákon určuje, že peňažnou jednotkou bola dočasne ČS koruna a od 8.2.1993 za zákonnou peňaž. jednotkou stala slovenská koruna a od 1.1.2009 Euro,
b)  menová politika – významné nástroje a oprávnenia dáva zákon centrálne banke v oblasti menovej regulácie, ktorá je zameraná do vnútornej ekonomiky,
c)  devízová oblasť – vo vzťahu k zahraničiu, teda v devízovej oblasti, má centrálna banka právomoci zásadného významu. Vyhlasuje kurz (teda pomer domácej menovej jednotky k zahraničným menám). Okrem stanovenia kurzu spravuje emisná banka devízové a zlaté rezervy štátu, usmerňuje platobnú bilanciu štátu a uzatvára platobné dohody so zahranič. bankami a s medzinár. finančnými inštitúciami,
d)  bankový dohľad – k ďalším úlohám NBS patrí bankový dohľad nad jednotlivými bankami, nad bezpečným fungovaním bankového systému, ale aj nad činnosťou iných PO a FO, ak to vyplýva zo zákona. Okrem bankového dohľadu zákon určuje aj štátny dozor nad činnosťou bánk. Štátny dozor vykonáva MFSR. Dôležitou časťou zákona je tzv. bankové tajomstvo o všetkých operáciách emisnej banky a výslovne uložená povinnosť pre všetkých pracovníkov zachovávať mlčanlivosť o pracovných záležitostiach.
 
 
Reforma bankovej sústavy po roku 1989
Zásadná zmena bankovníctva na území bývalej ČSFR sa datuje dňom 1.1.1990. Rozvoj bankovej siete v nasledujúcom období nadobudol rýchle tempo. Vzniklo množstvo nových bánk, veľká časť pôvodných sa privatizovala a zahraničné banky začali otvárať svoje pobočky alebo aspoň reprezentácie.
Základné podmienky a pravidlá pre bankový systém a pre vznik a fungovanie jednotlivých bánk stanovili zákon o ŠBČS a zákon o bankách. V súvislosti so vznikom SR vstúpil od 1.1.1993 do platnosti zákon NRSR o Národnej banke Slovenska. Spolu so zákonom o bankách sa tým stanovuje na Slovensku dvojkruhový bankový systém.
ŠBČS bola jediná banka v bývalej ČSFR. Z nej vznikli po týchto úpravách Česká národní banka a Komerční banka, na Slovensku Národná banka Slovenska a Všeobecná úverová banka.

Obchodné banky
Ich úlohou je prijímanie dočasne voľných peňažných prostriedkov od ekonomických subjektov, ktoré ich uvoľnili a ich sprostredkovanie  k tým subjektom, ktoré predstavujú po nich dopyt.
Touto činnosťou poskytujú služby podnikateľským subjektom, obyvateľstvu, vláde, komunálnym orgánom, ostatným bankám a iným ekonomickým subjektom. Je to PO so sídlom na území SR založená ako a. s. alebo ako štátny peňažný ústav. Osobité u štátneho peňažného ústavu je, že za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, ručí štát. Činnosť obchodných bánk je obchodno-podnikateľského charakteru a ide im o dosiahnutie maximálneho zisku. Základné činnosti obchodnej banky sú:
a)  prijímanie vkladov ,
b)  poskytovanie úverov.
 
Charakter banky sa dá určiť podľa nasledujúcich kritérií:
veľkosť banky – bežne sa posudzuje buď podľa veľkosti základného imania alebo objemu aktív banky. U nás možno k najväčší bankám zaradiť VÚB, Slovenskú sporiteľňu, Tatrabanku, ČSOB,
vlastníci banky – sú dôležitým signálom naznačujúcim správanie sa banky, jej strategické ciele, ale aj možnú pomoc vlastníkov v prípade, že sa banka ocitne v ťažkostiach. Z tohto hľadiska môžeme rozlišovať banky štátne, prevažne štátne, akciové spoločnosti s množstvom menších akcionárov, pobočky zahraničných bánk, súkromné banky vlastnené jednotlivcom a pod.,
komplexnosť služieb – vyjadruje, či je banka univerzálna, t.j. či poskytuje všetky bankové služby alebo či sa špecializuje na určitý okruh bankových produktov. Medzi špeciálne banky patria: Investičná a rozvojová banka, Konsolidačná banka, Záručná banka, Hypotekárna banka, Poľnobanka, Dopravná banka. V praxi neexistuje veľa skutočne univerzálnych bánk, pretože rozsah moderných bankových služieb je mimoriadne široký a môžu ho zabezpečovať len najväčšie banky,
klientela banky – môže byť bez obmedzenia, alebo sa banka sústreďuje najmä na určitú skupinu zákazníkov. Základným rozdielom je orientácia buď na drobných zákazníkov, alebo na veľkých zákazníkov,
-  okrem uvedených kritérií existujú ešte mnohé ďalšie, napríklad územná pôsobnosť banky (regionálna, celoštátna, medzinárodná), odvetvové zameranie banky (zahraničný obchod, agrokomplex, komunál, univerzálne ...).
 
Obchodné banky musia:
1)  písomnou formou a v slovenskom jazyku informovať o podmienkach vkladov a úverov,
2)  zachovávať ustanovený pomer kapitálu a rezerv k obchodným bankám,
3)  zabezpečovať, aby suma úverov poskytnutých jednému dlžníkovi neprekročila určité percento z kapitálu a rezerv
4)  povinne udržiavať svoju platobnú schopnosť
 
Tieto 4 pravidlá ustanovuje NBS. Najzávažnejšie opatrenia na nápravu zistených nedostatkov je tzv. nútená správa. Nútená správa a jej skončenie sa zapisujú do OR. Uvádza sa v ňom rozhodnutie o nútenej správe banky a končí sa:
-  doručením rozhodnutia NBS o skončení nútenej správy,
-  vyhlásením konkurzu,
-  uplynutím 24 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
-  odobratím povolenia na výkon bankových činností.
 
Podmienky na povolenie vzniku banky
 
Základné podmienky pre vznik banky:
-  musí mať formu a. s.,
-  základné imanie musí byť min. € 16 600 000.- ,
-  o udelení povolenia pôsobiť ako banka rozhoduje Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom,
-  banka musí mať štatutárny orgán a dozornú radu.
 
 
Členenie obchodný bánk
 
Komerčné banky môžeme členiť:
 
1)  podľa rozsahu obchodnej činnosti na:
a. univerzálne – vykonávajú všetky druhy bankových operácií
b.  špecializované  - zameriavajú sa na určitý okruh bankových služieb a môže byť:
· akceptačná banka – akceptuje od klientov zmenky,
· depozitná banka – špecializuje sa na vkladové operácie a poskytovanie krátkodobých úverov,
· devízová banka – vykonáva devízové operácie vo vzťahu k zahraničiu,
· hypotekárna banka – poskytuje dlhodobé úvery, zaručené nehnuteľným majetkom dlžníka,
· investičná banka – financuje, úveruje a kontroluje investície,
· komunálna banka – poskytuje služby komunálnym orgánom ,
· záručná banka – poskytuje bankové záruky.
2)  podľa typu vlastníctva:
a. štátne,
b.  súkromné,
c. kombinované – štát, súkromník.
 
3)  podľa právnej normy – najčastejšie majú formu akciovej spoločnosti, môžu byť aj s. r. o.
(v SR len a. s. )
 
Organizačná štruktúra banky
Vo svete neexistujú dve banky s rovnakou organizačnou štruktúrou.  Dôvod, prečo je to tak, vyplýva z toho, že organizačná štruktúra každej banky zodpovedá jej strategickému zameraniu, veľkosti, ale aj konkrétnemu ekonomickému prostrediu, v ktorom banka pôsobí. Určitú úlohu zohrávajú aj personálne, technické a finančné možnosti banky a aj tradícia v jednotlivých krajinách. Existujú početné malé banky, ktoré pôsobia ako monolit, teda v jednom celku a sú lokalizované na jednom mieste. Ide o začínajúce alebo úzko špecializované banky.
 
Organizačná štruktúra väčšej banky:
-  takáto banka pozostáva z viacerých organizačných útvarov, ktoré môžeme rozdeliť na:
o  riadiaci útvar – centrála alebo ústredňa,
o  výkonné útvary – pobočky, expozitúry, úradovne,
o  osobitné organizačné útvary – reprezentácie, zastúpenia a účelové organizačné jednotky.
 
Ústredie alebo centrála je hlavným riadiacim článkom banky. Funkcie sú veľmi rozmanité:
-  tvorba marketingovej stratégie,
-  určenie organizačnej štruktúry,
-  riadenie postupov.
Pobočky sú základným miestom siete banky, ktoré realizujú väčšinu obchodov so zákazníkmi. Podľa miery kompetencií prenesených z ústredia vystupujú v mene banky a na jej účet vo všetkých obchodoch s drobnou a so strednou klientelou a pri časti obchodov s veľkou klientelou.     
 
Jednotlivé úseky plnia tieto úlohy:
úsek likvidity – vedie platobný kalendár pobočky, riadi rozsah úverovej aktivity v nadväznosti na zdroje, koordinuje spoluprácu s ústredím,
úsek obchodov s firemnou klientelou – vykonáva vkladovú a úverovú činnosť pre firemnú klientelu,
úsek služieb – zabezpečuje platobný a zúčtovací styk, pokladničné a zmenárenské služby vrátane trezoru pre vlastné služby i sejfové služby pre klientelu,
úsek vnútornej správy – zabezpečuje vlastný chod pobočky.
 
Expozitúry (úradovne) – sa orientujú na ďalšie priblíženie vybraných bankových služieb k zákazníkom. Banka ich zriaďuje predovšetkým v prípade významnejšej koncentrácie obyvateľstva a menšej firemnej klientely mimo miesta pobočky.
 
Reprezentácie – sú typické najmä vo vzťahu k zahraničiu. Neposkytujú nijaké priame obchodné služby, ale ich úlohou je reprezentovať banku, informovať o jej činnosti, ponuke služieb a vyhľadávať a sprostredkúvať kontakty s potenciálnymi zákazníkmi.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020