Výrobné podniky a ich činnosť

Výrobné podniky a ich činnosť
 
Výroba je podnikateľská činnosť, v ktorej sa výrobné vstupy transformujú na výrobné výstupy.
 
Podstatu výroby vystihujú jej charakteristiky:
1)  výroba ako transformačný proces – označuje vecnú stránku výroby. Vo výrobe sa transformuje vecná podstata výrobných vstupov na konkrétnu vecnú podstatu výrobkov,
2)  výroba ako kombinačný proces – charakterizuje organizačnú stránku výroby, pretože výroba je kombináciou výrobných faktorov, ktoré sú orientované na vyhotovenie vopred určeného výrobku,
3)  výroba ako reprodukčný proces – vyzdvihuje hodnotovú stránku výroby. Je vecnou transformáciou výrobných vstupov, čo sa odráža v hodnotovej stránke výrobného procesu:
a. kolobehu procesov financovania – obstaranie fin. zdrojov na činnosť podniku,
b.  prostredníctvom procesu investovania – použitie získaných finančných zdrojov na získanie položiek podnikového majetku.
 
Výroba má vecnú, organizačnú a hodnotovú stránku. Je charakterizovaná ako cieľavedomá činnosť, z čoho vyplýva určenie základných cieľov výroby.
 
Základné ciele výroby:
1)  kvantitatívne – ich účelom je zhotoviť konkrétne výrobky v konkrétnom množstve, sleduje skôr vecnú stránku výroby – transformácia produktov,
2)  kvalitatívne – za rozhodujúce kvalitatívne ciele sa považujú produktivita a hospodárnosť.
 
Produktivita – označuje sa ako princíp maxima - s danými výrobnými vstupmi dosiahnuť maximum výrobných výstupov.
P = výstup  koľko eur výstupov sme dosiahli s 1€ vstupov
   vstup
 
Hospodárnosť – sa označuje ako princíp minima – dané výrobné výstupy dosiahnuť s minimom výrobných vstupov.
H = vstup na vyprodukovanie 1€ výstupov sme spotrebovali X centov vstupov
   výstup
 
Členenie výroby
Členenie výroby podľa výrobného programu:
1)  základná – zameriava sa na výrobky, ktoré predstavujú hlavný program podniku, špecializácia podniku (nábytok),
2)  doplnková – produkuje výrobky, ktoré nie sú hlavným výrobným programom podniku, ale súvisia s jeho špecializáciou. Má zabezpečiť lepšie využitie výrobných kapacít a surovín (ceruzky),
3)  pridružená – produkuje výrobky, ktoré nepatria do príslušného výrobného odboru, nevyrábajú sa na výrobných zariadeniach, ktoré slúžia hlavnej výrobe, ani sa nevyrábajú zo surovín a odpadu (závesy).
 
Členenie výroby podľa vzťahu k výrobnému procesu:
1)  hlavná – vykonáva operácie na zhotovovanie základnej výroby, mení tovar, zloženie a podstatu surovín, ktoré tvoria podstatu základných výrobkov, výrobky sú určené na odbyt,
2)  pomocná – produkuje výrobky potrebné na zabezpečenie chodu hlavného výrobného procesu, opúšťajú podnik (výroba nástrojov),
3)  vedľajšia – zabezpečuje výrobu rôznych druhov energií, potrebných v hlavnej aj pomocnej výrobe (vodná energia).
Členenie výroby podľa priebehu výrobných činností:
1)  spojitá – prebieha bez časového prerušenia (elektrárne),
2)  nespojitá – je charakteristická časovými prestávkami vo výrobe.
 
Členenie výroby podľa fáz:
1)  predzhotovujúca fáza – východiskový mat. sa určitým spôsobom pripravuje na konkrétnu zhotovujúcu fázu,
2)  zhotovujúca fáza – z upraveného materiálu sa vyrába konkrétna súčiastka, alebo iná časť výrobku,
3)  dohotovujúca fáza – jej výsledkom je konečná podoba výrobku (montáž súčiastok, povrchová úprava).
 
Členenie podľa hromadnosti:
1)  hromadná – má vysokú mieru opakovateľnosti, sú to podniky, ktoré vyrábajú jeden výrobok alebo malý počet výrobkov vo veľkom množstve; jej znaky:
-  úzka špecializácia pracoviska,
-  podporná technická príprava,
-  využívanie modernej techniky,
-  vysoká organizovanosť výroby.
 
2)  sériová – je medzistupňom medzi hromadnou a kusovou výrobou, znakom tejto výroby je to, že po určitom čase sa na pracovisku striedajú jednotlivé druhy produkcie (vyrába sa v sériách), podľa toho, v akých množstvách sa vyrábajú výrobky a ako často sa striedajú, rozoznávame:
-  veľkosériovú výrobu, ktorá sa najviac približuje hromadnej,
-  strednosériovú výrobu, ktorá je menej podobná hromadnej,
-  malosériovú výrobu, ktorá sa vyznačuje malým rozsahom zhotovovaných výrobkov, viac sa podobá kusovej výrobe
3)  kusová – je charakteristická neopakovateľnosťou jednotlivých výrobkov, z každého výrobku sa zhotovuje len jeden kus (zákazkové šitie, stolár); jej znaky:
-  vysoká konštrukčná a technická príprava výroby,
-  vysoká kvalifikácia pracovníkov,
-  vybavenie pracovísk univerzálnymi strojmi,
-  komplikovaný systém riadenia a organizácia.
 
Členenie výroby podľa zložitosti:
1)  jednoduchá – vyrába jednoduché výrobky z jedného kusu materiálu,
2)  zložitá – vyrábajú sa zložité výrobky z mnohých častí (automobil).
 
Členenie podľa použitej výrobnej techniky:
1)  ručná,
2)  strojová,
3)  aparatúrna,
4)  automatizovaná.
 
Zákonitosti organizácie výrobného procesu
 
1)  Proporcionálnosť – znamená kvalitatívnu vyváženosť jednotlivých zložiek výrobného procesu. Môže mať dve podoby:
a. proporcionálnosť medzi prácnosťou výroby a počtom pracovníkov – jej porušenie znamená buď nedostatok robotníkov a výrobky sa nevyrobia včas, alebo prebytok robotníkov, ktoré zapríčiní nevyužitie pracovných síl
b.  proporcionálnosť medzi výrobnými operáciami – porušenie sa odráža v združovaní výrobného procesu.
Proporcionálnosť je podmienkou, aby sa dosiahol nerušený priebeh výrobného procesu.
2)  Paralelnosť – znamená súbežné vykonávanie výrobných operácií. Dosiahne sa skrátenie celého výrobného procesu a urýchli sa tým kolobeh podnikových výrobných prostriedkov, čo sa kladne prejaví v kvalitatívnych a kvantitatívnych výsledkoch výroby,
3)  Rytmickosť – znamená, že výrobný proces je rovnomerný a pravidelný. V pravidelných časových  intervaloch sa zadávajú do výroby rovnaké výrobné vstup a rovnako v pravidelných intervaloch vychádzajú z výroby výrobné výstupy.
Počítame výrobný takt. Tv = Fe
 Q
4)  Nepretržitosť – je taký priebeh výrobného procesu, keď sa výroba nezastavuje. Každá výroba sa musí zastaviť. Predlžovanie nepretržitosti výrobného procesu jej zákonitosťou, ktorá kladne vplýva na výrobu. Každé prerušenie výroby negatívne vplýva na výsledky výroby.
Koeficient priebežnosti KP = T  .
   TZ
Členenie výrobných faktorov
Z hľadiska ľudského pracovného výkonu:
1)  Dispozitívne
2)  Elementárne
 
· Dispozitívny výrobný faktor – je ľudská práca, ktorá vstupuje do výroby ako časť ľudského pracovného výkonu. Predstavuje tú časť práce, ktorá má voľnejšie použitie. Pracovná sila nie je tesne viazaná vo výrobnom procese, niekedy ju považujeme za dispozitívny výrobný faktor- riadenie.
 
Úloha dispozitívnych výrobných faktorov:
Je zabezpečiť organizačnú stránku výroby, to znamená kombinovať druhú zložku ľudského pracovného výkonu (výrobnú a obslužnú činnosť) s hospodárskymi prostriedkami, aby sa splnili ciele výroby.
 
Podstata jednotl. dispozitívnych faktorov:
a)  PLÁNOVANIE – východisková zložka riadenia, určuje ciele činnosti, cesty a prostriedky, ako ich dosiahnuť.
b)  ORGANIZOVANIE – činnosť, ktorá organizuje vzťahy medzi elementárnymi výr. faktormi, aby sa dosiahli ciele výroby, ktoré sú určené plánovaním.
c)  ROZHODOVANIE – je to voľba riešenia z viacerých alternatív. Vo výrobe nastávajú také situácie, kedy treba prijať rozhodnutie, preto túto činnosť niekedy nazývame jadrom riadenia.
d)  KONTROLA -  je posledná zložka riadenia, skúmame ako sa splnili ciele určené plánovaním. Príčiny odchýlok sú buď v nereálnom plánovaní, chybnej organizácii alebo v chybách rozhodovania. Výslednou spätnou informáciou pre ostatné zložky riadenia, využívajú sa pri novom plánovaní, organizovaní, rozhodovaní.
 
· Elementárny výrobný faktor – jeho zložkami sú:
o  ľudský pracovný výkon pri výrobnej a obslužnej činnosti
o  dlhodobý hmotný majetok
o  krátkodobý hmotný majetok
 
Charakteristika výroby:
Výstup podnikateľskej činnosti tvoria – výrobky práce, služby
Výrobky – sú výstupy výrobnej činnosti podniku. Výrobok má 2 charaktery:
a)  finálny výrobok – už sa ďalej nespracúva, môže uspokojiť konečných príjemcov,
b)  polovýrobok – prechádza na spracovanie do iného podniku a tam slúži ako materiálový vstup.
Výrobok má určité základné znaky – parametre:
-  rozmer, objem, farba, tvar
Ak jednotlivé parametre neodpovedajú stanoveným požiadavkám, nazývame výrobok nepodarok. Treba rozlišovať finálny výrobok, polovýrobok, nepodarok.
Nový výrobok je taký, ktorý uspokojuje nové potreby, ktoré dosiaľ vyrábané výrobky neuspokojovali, alebo uspokojovanie potreby zabezpečujú na vyššej úrovni. Predmetom kúpi a predaja na trhu je vtedy, ak plní svoje hl. funkcie:
Funkcie výrobku:
a)  základná – základ
b)  doplnková – akosť, obal, dizajn
c)  rozširujúca – servis, poradenstvo, distribúcia
d)  konkurencieschopná – image, dizajn
 
Právna ochrana výrobku – ochranná známka
Spája sa so značkou výrobku, hovoríme jej ochranná známka – OZ. OZ je označenie, ktoré je schopné odlíšiť výrobok od rôznych iných výrobkov. Ak chceme značku pokladať za ochrannú známku, musí spĺňať určité podmienky:
1)  musí mať rozlišovaciu schopnosť – jej názov nie je zhodný s inou používanou značkou
2)  mala by byť krátka – ľahko zapamätateľná
3)  nemôže to byť vlajka, znak, názov štátu, územia, medzinár. organizácie
Značka sa stáva ochrannou známkou po zápise do obchodného registra.

Ochranné známky môžu byť:
a)  INDIVIDUÁLNE – slúžia jednému podnikateľovi
b)  KOLEKTÍVNE – slúžia skupine podnikateľov, ktorých spája určitá podnikateľská činnosť
Značky výrobkov ako OZ sa realizuje rôznymi výrazovými prostriedkami: slovami (Adidas), písmenami (BMW), obrázkami, zvláštnym typom písma, číslicami.
Funkcie ochrannej známky:
a)  rozlišovacia – rozlíšenie od iných výrobkov
b)  propagačná – výrobok do povedomia
c)  súťažná – presadiť sa
 
Výrobný program a plán výroby
Je súhrn výrobkov vyjadrených v sortimente a kvalite, na ktorú sa zameriava výrobná činnosť. Je to program podniku, ktorý vychádza z analýzy trhu a určuje výrobné zameranie, t. j. výrobný profil.
Konkretizáciou výrobného programu v objeme a čase dostaneme plán výroby.
Kým výr. program predstavuje potenciálne možnosti výroby stanovené na základe analýzy potrieb trhu a možnosti podnikateľský plán výroby rešpektuje konkrétnu situáciu v danom čase a to najmä:
-  konkrétne výsledky marketingu na spotrebiteľskom trhu
-  situáciu na obstarávacom trhu výrobných faktorov
-  legislatívne pravidlá podnikania
Výrobný plán je konkretizácia výrobného programu v objeme a čase.
Výrobný program súvisí s tvorbou sortimentu výroby. Charakteristiky:
a)  úzky sortiment – výrobný program obsahuje len niekoľko druhov výrobkov, zužovanie sortimentu súvisí so špecializáciou výroby
b)  široký sortiment – vo výr. procese je veľký počet rôznych druhov výrobkov. Rozširovanie sortimentu sa spája s diverzifikáciou výrobkov
c)  plytký sortiment – z výrobkov sa vyrába len jeden variant
d)  hlboký sortiment – z výrobkov vyrábame viac variantov
 
Plán výroby možno vyjadriť rôzne:
1)  Naturálne jednotky – výstižne vyjadrujú objem výroby (ks, t) – pri úzkom
2)  Peňažné jednotky – vyjadrujú objem výroby za rôzne výrobky – pri širokom
3)  Jednotky prácnosti – vyjadrenie objemu výrobky v jednotkách práce: normovanie si vyžaduje veľkú presnosť, je náročné a preto sa tieto jednotky používajú menej ako peňažné a naturálne.
 
Výrobná kapacita
Aby podnik mohol realizovať svoj výrobný program, musí disponovať primeranou výrobnou kapacitou.
Výrobná kapacita podniku predstavuje jeho maximálnu výrobnú schopnosť za dané obdobie. Označujeme ju aj ako potenciálny výkon (výrobný potenciál)
Pri určovaní výrobnej kapacity treba vychádzať z toho, že sú podniky, ktorých potenciálny výkon určuje:
-  technické zariadenie (podniky náročné na stroje a zariadenia)
-  pracovná sila (podniky náročné na pracovnú silu)
Výrobná kapacita sa posudzuje na základe potenciálnych výkonov strojov a zariadení. Nositeľom potenciálneho výkonu je aj pracovná sila. Budovy a stavby nie sú priamym nositeľom potenciálneho výkonu je aj pracovná sila. Budovy a stavby  nie sú priamym nositeľom potenciálneho výkonu, môže ho však ovplyvňovať, pretože vytvárajú prostredie pre tento výkon. Môžu byť aj určujúcim činiteľom výrobnej kapacity – kde je potrebná veľká výrobná plocha.
Výrobná kapacita vyjadrená potenciálnym výkonom sa určuje:
-  buď ako výstupná veličina (potenciálny objem výroby) – napríklad výrobná kapacita automobilu je 500 000 áut ročne
-  alebo ako vstupná veličina (potenciálna schopnosť spracovať určité množstvo vstupnej suroviny, materiálu)
Každý podnik pracuje s kapacitnou rezervou. Nevyužíva maximálny potenciálny výkon, aby mohol reagovať na zmenu podmienok na trhu. Základ výpočtu výrobnej kapacity je výrobná kapacita jedného stroja. Podľa toho, ako je daná výkonná norma pri počte výrobnej kapacity stroja postupujeme takto:
 
Buď výkonná norma je daná ako norma množstva
Je maximálne množstvo výrobkov vyrobených za určitý čas za optimálnych podmienok na danom stroji.
Kv = Fv .Nm Kv – výrobná kapacita
Fv – využiteľný časový fond
Nm – norma množstva
 
Alebo ak je daná norma času
- znamená, koľko času maximálne potrebuje stroj na výrobu 1 výrobku za optimálnych podmienok
Kv = Fv 
  Nč  Nč – norma času
 
Využiteľný časový fond (Fv) vypočítame tak, že od jedného kalendárneho roka odpočítame dni pracovného pokoja a počet dní na pracovné prestávky, prepočítané ešte na hodiny.
Využívame výrobné kapacity:
 
ČASOVÉ % využitia Kv = skutočný čas výkonu stroja x100
Fv
 
VÝKONNÉ % využitia Kv = skutočný objem výroby x 100
Fv