Banková sústava slovenskej
Banková sústava slovenskej
a) Vývoj bankovej sústavy na Slovensku
a charakteristika centrálnej banky
· Vývoj bankovej sústavy na Slovensku
Po r.1989 – po
rozpade socialistického zriadenia, v ktorom bol systém bánk jednostupňový (všetky operácie vykonávala jedna centrálna banka - Štátna banka
československá, ostatné existujúce banky boli úzko špecializované) počas prechodných období postupne prešla banková sústava vývojom na
decentralizovanú, na Slovensku dvojstupňovú sústavu (centrálna banka riadi menovú politiku, ostatné banky sú zamerané podnikateľsky na
dosahovanie zisku).
1..obdobie: 1.1.1990 – 1.2.1992
- formálne rozdelenie jednostupňového bankového
systému na dvojstupňový
- centrálna banka: Štátna banka československá
- vznik prvých 7 obchodných bánk z už predtým
existujúcich, prechod na univerzálne zameranie
2. obdobie: 1.2.1992 – 31.12.1992
- radikálnejšie zmeny,
nové zákony platné od 1.1.1992
- Zákon č.21/1991 Zb. o bankách – vymedzil postavenie a činnosť komerčných bánk,
pobočkám zahraničných bánk dovolil realizovať vlastné obchody, stanovil čiastočnú privatizáciu štátnych finančných ústavov
-
Zákon č.22/1991 Zb. o Štátnej banke československej – vymedzil rámec právomoci centrálnej banky, jej vzťah k vláde
a ost. bankám, stanovil priame a nepriame nástroje menovej politiky
- r.1992 - privatizácia št. peňažných ústavov Komerční
banka, VÚB, SLSP, Živnostenská banka, Investičná banka na akciové spoločnosti
3. obdobie: od 1.1.1993
-
vznik SR
- zákon č. 566/1992 Zb. z. o Národnej banke Slovenska
- privatizácia bánk, novelizácia bankových zákonov,
majoritnými akcionármi komerčných bánk sa stávajú zahraničné bankové domy, banky sú klientsky orientované, maximálny dôraz sa kladie na
akvizičnú činnosť – získavanie klientov
· Úlohu centrálnej banky v oblasti emisie peňazí, peňažného obehu pre
komerčnej banky, likvidácie poškodených mincí a bankoviek
Centrálna banka má špecifické, nadradené postavenie nad ostatnými
bankami a plní špeciálne funkcie. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability a určovanie menovej politiky. Ďalšie funkcie CB:
-
emisia peňazí
- správa štátnych zlatých a devízových rezerv
- regulácia platobnej bilancie štátu
- zabezpečovanie
vzťahov s centrálnymi bankami v zahraničí a medzinárodnými finančnými
a bankovými inštitúciami
- vykonávanie
bankového dohľadu nad finančnými inštitúciami a trhmi
- vedenie príjmových a výdavkových účtov štátneho rozpočtu
Takmer na
celom svete majú centrálne banky monopol na emisiu obeživa – bankoviek a mincí, ako aj pamätných mincí. Emisia peňazí však okrem toho
zahŕńa aj emisiu peňazí v rámci bezhotovostného platobného styku formou poskytovania úverov.
CB vedie účty komerčných bánk,
spravuje aj ich zlaté a devízové rezervy. Zabezpečuje dotáciu hlavných pokladní komerčných bánk v domácej aj cudzej mene, ako aj odvod
peňazí nad limit hlavných pokladní a ich uloženie na účtoch v CB.
NBS ako CB na Slovensku a komerčné banky na požiadanie
vykonávajú výmenu nepoškodených bankoviek a mincí určitých nominálnych hodnôt za nepoškodené bankovky a mince iných nominálnych
hodnôt. NBS zabezpečuje aj overovanie pravosti peňazí, poskytovanie náhrad za necelé a poškodené peniaze a likvidáciu poškodeného a
opotrebovaného obeživa.
Zavedenie Eura na Slovensku
Euro (€)- je jednotná mena hospodárskej
a menovej únie. Euro vzniklo v roku 1999, aj keď v hotovosti – bankovky a mince – bolo zavedené až 1. januára 2002. Na Slovensku sa Euro,
ako zákonné platidlo, začalo používať od 1. januára 2009. Bolo zavedené bez prechodného obdobia spôsobom tzv. veľkého tresku
(Big-Bang).
Duálne obeh - počas krátkeho časového obdobia sa na území SR dalo v hotovosti platiť eurovými, ale aj korunovými
bankovkami a mincami. Bolo to obdobie od 1. 1. 2009 do 16. 1. 2009. V tomto období sa slovenské bankovky už nevracali do obehu, ale sa postupne
sťahovali, spracovávali a likvidovali.
Od 17. 1. 2009 bolo možné platiť už len eurom. Slovenské obehové eurové mince boli platné vo
všetkých krajinách eurozóny a mince ostatných krajín platia aj na Slovensku.
Bankovky sú v celej eurozóne rovnaké. Slovenské
peniaze sa dajú vymieňať za eurové bankovky a mince. Bezplatná výmena bankoviek v bankách potrvá do konca roku 2009, mince do júna 2009.
NBS bude vymieňať bankovky neobmedzene aj po roku 2009 a mince do konca roku 2013.
b)
Realizácia bankového dohľadu centrálnej banky nad komerčnými bankami
NBS ustanovuje pravidlá
obozretného podnikania bánk a bezpečnej prevádzky všetkých dohliadaných právnických subjektov, vykonáva bankový dohľad. Význam bankového
dohľadu – je to nezávislá kontrola a usmerňovanie činnosti bánk, aby táto činnosť prebiehala v súlade s cieľom menovej politiky,
platných zákonov a v záujme veriteľov. Bankový dohľad sa vykonáva formou kontroly nad peňažnými inštitúciami na diaľku
prostredníctvom predložených výkazov o ich hospodárení, vyžiadaných dokumentov od peňažných ústavov, ako aj dohľadom na mieste. Kontrola
sa zameriava na sledovanie kapitálovej primeranosti, pravidiel likvidity, kvality úverového portfólia, ochranu údajov, na opatrenia proti
praniu špinavých peňazí a pod. Oprávnení pracovníci NBS zisťujú objektívny stav v kontrolovanom subjekte, zaznamenávajú prípadné
nedostatky v jeho činnosti, nedodržiavanie povinnosti bánk stanovených Zákonom o bankách, škodlivé dôsledky zistených nedostatkov na jeho
fungovanie a určia osoby, ktoré sú zodpovedné za tieto nedostatky. Pracovníci NBS poverení výkonom bankového dohľadu môžu vstupovať do
budov a na pozemky dohliadaného subjektu a vyžadovať od jeho zamestnancov predloženie originálov dokladov, dokumentácie a iných písomností,
ako aj informácií na technických nosičoch a pod.
Pracovníci vykonávajúci bankový dohľad sú povinní zabezpečiť ochranu
informácií a získaných podkladov takým spôsobom, aby sa zachovalo štátne, bankové, obchodné či daňové tajomstvo. NBS má právo
v prípade zistenia nedostatkov uvaliť na komerčné banky sankčné opatrenia: pokuta, nútená správa, odňatie povolenia pôsobiť ako banka,
príkaz ukončiť činnosť, iné opatrenia smerujúce k náprave zistených nedostatkov
c) Právne
normy upravujúce činnosti bánk
Zákon o Národnej banke Slovenska – č.566/1992 Zb. v zmysle
zmien a doplnení (posledná novelizácia č.519 /2005 Z. z.)
Zákon o bankách – č.483/2001 Z. z. v zmysle
zmien a doplnení (posledná novelizácia č.214 /2006 Z. z.)
d) Pracovná porada a
zápisnica
e) Porovnanie stredného kurzu s nákupným a jeho prepočet
Devízový kurz: cena menovej jednotky jednej krajiny vyjadrená v menovej jednotke inej
krajiny. Rozlišujeme:
- stredný kurz : stanovujú a používajú ho emisné banky a na základe neho si ostatné banky určujú odchýlku
pre nákup a predaj devízových prostriedkov
- nákupný kurz: ak banka devízové prostriedky nakupuje
- predajný kurz: ak banka
devízové prostriedky predáva
Na Slovensku stredný kurz vyhlasuje Národná banka Slovenska a zverejňuje ho v úradnom kurzovom lístku.
Kurz je vyjadrovaný priamou formou, t.j. je určené množstvo jednotiek vlastnej meny za 1 alebo 100 jednotiek cudzej meny.
Nákupné
a predajné kurzy si určuje každá komerčná banka, resp. zmenáreň sama na základe vlasnej obchodnej politiky, pričom musí byť
rešpektované pravidlo efektívnosti predaja prostriedkov cudzej meny:
nákupný kurz ≤ stredný kurz ≤ predajný kurz
· Vypočítajte kurzový prepočet pri nákupe prostriedkov v cudzej mene podľa zadania
Príklad: S pomocou kurzového lístka zo dňa ........... vypočítajte, koľko zaplatíte v komerčnej
banke pri nákupe 20.000 USD, ak banka upraví svoj nákupný aj predajný kurz o 0,5% od stredného kurzu a poplatok banky je 1%.
Riešenie: Pri kurzovom prepočte použijeme predajný kurz komerčnej banky.
Ak stredný kurz je 1 USD
= 1.2658, -EUR,
predajný kurz banky bude 1 USD = 1.2721 EUR, lebo 1.2658 * 1,005 = 1.2721
20 000 USD = 20 000 *
1.2721 = 25 442, - EUR
Poplatok 1% z celkovej sumy: 25.442 * 0,01 = 254.42, - EUR
Celkový poplatok za nákup prostriedkov
cudzej meny: 25.442 + 254.42 = 25.696,42 EUR
f) Vývoj základnej úrokovej sadzby
· Zhodnoťte vývoj ZÚS a jej vplyv na úrokovú politiku komerčných bánk
Základná úroková sadzba (ZÚS,
do 1.1.2003 názov diskontná sadzba) je základná úroková sadzba v ekonomike. Centrálna banka ju používa pri poskytovaní úverov
komerčným bankám. Od nej sa odvíjajú všetky úrokové sadzby. Ak ZÚS vzrastá, rastú aktívne úroky bánk. Zvýšená ZÚS znamená ťažší
prístup k peniazom a spomalenie, prípadne pokles ekonomického rastu. Jej zníženie zapríčiňuje zníženie úrokov ostatných bánk,
lacnejšie úverové zdroje, a teda dochádza k stimulácii rastu ekonomiky.
Dôležitou súčasťou diskontnej politiky centrálnej banky
je snaha o jej súlad s ostatnými nástrojmi menovej politiky a celkovej politiky štátu. V súčasnosti ovplyvňuje ZÚS ceny bankových zdrojov
nepriamo, je vodidlom pre ostatné úrokové sadzby.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta