Zóny pre každého študenta

Nezamestnanosť v súčasnej ekonomike

NEZAMESTNANOSŤ V SÚČASNEJ EKONOMIKE

Práceschopné obyvateľstvo (16 – 62 rokov) sa delí na 3 základné skupiny:
1) Zamestnaní – tí, ktorí majú prácu, ale aj tí, ktorí nepracujú pre chorobu, štrajk alebo dovolenku
2) Nezamestnaní – ľudia bez práce, ktorí si však aktívne hľadajú prácu; zaregistrovaní na úrade práce SR
Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.
3) Všetci ostatní – nie súčasťou pracovnej sily; časť dospelého obyvateľstva, ktorá študuje, vedie domácnosť, je na invalidnom dôchodku alebo prácu nehľadá
 
Pracovná sila (L) – súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U)
L = E + U
Nezamestnanosť meriame mierou nezamestnanosti (u), v percentách
u =   . 100
 
Typy nezamestnanosti:
1) Dobrovoľná nezamestnanosť / Prirodzená miera nezamestnanosti – dobrovoľne nezamestnaní nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe. Uprednostňujú voľný čas, štúdium. Po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie alebo sa doma starajú o deti. Hľadajú lepšie platené pracovné miesto. Prirodzená miera nezamestnanosti je taká, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest.
2) Nedobrovoľná zamestnanosť – stav keď počet voľných pracovných síl je absolútne vyšší než počet voľných pracovných miest. Miera nezamestnanosti je vyššia ako prirodzená miera nezamestnanosti.
 
Formy nezamestnanosti:
1) Frikčná (dočasná) nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo etapami životného cyklu. V ekonomike vždy existujú ľudia, ktorí hľadajú zamestnanie, lebo ukončili vzdelanie alebo zmenili bydlisko.
2) Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká, keď existuje nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Dopyt po určitom druhu práce rastie, kým po inom druhu práce kledá a onuka sa nestačí pružne prispôsobiť. Nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch.
3) Cyklická (sezónna) nezamestnanosť – vzniká, keď je celkový dopyt po pracovníkoch nízky.
 
Rozlišovanie medzi cyklickou a inými typmi nezamestnanosti slúži na charakteristiku celkového stavu trhu práce. Ak je na trhu práce celková rovnováha, môže ísť len o štrukturálnu, resp. frikčnú nezamestnanosť.
 
Prirodzená miera nezamestnanosti:
Trhy práce a výrobkov sú v rovnováhe. Cenová i mzdová inflácia sú stabilné a nemajú tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Prirodzená miera predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez riskovania akcelerácie inflácie.
Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti (J. M. Keynes), ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovn prirodzenej miery nezamestnanosti. Percento vyjadrenia plnej zamestnanosti je obvykle v rozpätí 6 % – 12 %. Má tendenciu rásť v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest. Príčinami tohto vývoja sú demografické zmeny, vládna politika a štruktúrne zmeny.
 
Príčiny nezamestnanosti:
Dlhodobá nerovnováha medzi ponukou práce a dopytom po práci – ponuka prevyšuje dopyt, mzdy sú nepružné smerom nadol.
Dokonalý trh práce s pružnými mzdami, ktoré by zabezpečovali obnovovanie rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich by vyriešil veľkú časť problému už na trhu práce.
 
Vývoj v SR:
Prvé obdobie rastu nezamestnanosti na Slovensku – roky 1990 a 1991 – dôsledok nedostatočného agregátneho dopytu a prudkého poklesu počtu voľných pracovných miest. Z 0,07 % (feb. 1990) na 11,82 % (1991).
 
Nezamestnanosť a inflácia:
Na súvislosť medzi mierou zmeny miezd a nezamestnanosťou poukázal A. W. Phillips (1958).
Phillipsova krivka vyjadruje nepriamo úmerný vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou. Tvar krivky je daný
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/7097-nezamestnanost-v-sucasnej-ekonomike/