Hospodárska politika
HOSPODÁRSKA POLITIKA
Úloha štátu v modernej ekonomike
Hospodárska politika je súhrn opatrení štátu v určitom období. Vymedzuje sa ako
súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomiky.
Teoretickým základom hospodárskej politiky do 70. rokov 20. storočia bolo keynesovstvo, resp. neokeynesovstvo. Po tomto období
sa presadzuje neokonzervatívny myšlienkový prúd.
Subjekty hospodárskej politiky:
Hlavným subjektom je štát – parlament, vláda a orgány verejnej správy. Ďalej sú to všetky inštitúcie a orgány od
centrálnych až po miestne a nadnárodné orgány, medzinárodné organizácie. Medzi objekty, ktoré sú ovplyvňované patria podniky
(inštitúcie) a domácnosti (občania).
Ciele hospodárskej
politiky:
Z časového hľadiska
· krátkodobé (dni, týždne, mesiace)
· strednodobé (1
až 5 rokov)
· dlhodobé (5 až 20 rokov)
Z pohľadu jednotlivých koncepcií hospodárskej politiky
a počtu cieľov hovoríme o magickom štvoruholníku, resp. n-uholníku cieľov. Medzi najčastejšie sledované ciele
patria:
· zamestnanosť – nejde o dosiahnutie stopercentnej zamestnanosti, ale o udržanie nezamestnanosti na úrovni, ktorá sa
približuje k prirodzenej miere nezamestnanosti
· cenová stabilita – vláda sa usiluje minimalizovať zmeny cien
a zabraňovať neočakávaným cenovým šokom
· trvalo udržateľný ekonomický rast – rast reálneho
produktu (HDP), ktorý má byť rovnomerný a má rásť takým tempom, aby bola zaistená cenová stabilita a požadovaná zamestnanosť
· rovnováha platobnej bilancie – zabezpečenie rovnovážnosti vonkajších ekonomických vzťahov vládou;
štátna moc pôsobí na rovnováhu platovej bilancie a stabilitu menových kurzov (cieľ v oblasti medzinárodných ekonomických
vzťahov)
· spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov – zmierňovanie dôchodkovej nerovnosti; zmierňovanie sociálneho napätia v
spoločnosti
Tieto ciele sú v určitej miere protikladné, a teda realizovanie celého súboru cieľov je veľmi ťažké.
Niektorí ekonómovia navrhujú tzv. zjednodušený model cieľov hospodárskej politiky (plná zamestnanosť +
stabilizácie cien + znečistené životné prostredie )
Hospodárska politika zameraná na uvedené ciele sa nazýva aj
stabilizačná politika.
Magický štvoruholník:
Nicolas Kaldor vypracoval graf,
v ktorom sa v podobe štvoruholníka zobrazujú dosiahnuté makroekonomické ukazovatele krajiny vo vzťahu k uvedeným základným
stabilizačným cieľom za určité obdobie, obvykle jeden rok.
Vrcholy štvoruholníka predstavujú percentuálne dosahované
makroekonomické veličiny. Veličiny sa sledujú v určitých obdobiach (napr. obdobie fungovania vlády v porovnaní s tou predchádzajúcou).
Spojenie všetkých štyroch bodov vyjadruje účinnosť aplikovanej hospodárskej politiky a charakter stavu ekonomiky.
Čím je obsah väčší, tým je stabilizačná politika úspešnejšia. Tvar štvoruholníka ukazuje, v ktorých smeroch je politika úspešnejšia
– dlhšie strany, a v ktorých je menej úspešná – kratšie strany. Čím viac sa tvar a plocha štvoruholníka líši od ideálneho
štvorca, tým je hospodárska situácia krajiny horšia.
Nástroje hospodárskej politiky:
Štát
zasahuje do hospodárskeho života prostredníctvom nástrojov usporiadaných do systémových skupín, ktoré označujeme ako čiastkové
hospodárske politiky. Jednotlivé politiky sa odlišujú tým, ktoré faktory ovplyvňujú a aké konkrétne nástroje na to
využívajú.
· monetárna politika – peňažná a úverová politika (nástroje, ktoré súvisia so zmenou úrokovej sadzby, emisiou
peňazí, množstvom peňazí a úverom)
· fiškálna politika – rozpočtová politika (nástroje súvisiace so štátnym rozpočtom,
daňami, výdavkami)
· dôchodková politika (nástroje súvisiace so znovurozdeľovaním dôchodkov, vývojom dôchodkov a majetku)
· zahraničná hospodárska politika (nástroje súvisiace s medzinárodným obchodom, medzinárodnými platbami, pohybom kapitálu
a menovým kurzom)
K najčastejšie používaným ekonomickým nástrojom patria: množstvo peňazí, úroková miera, dane,
výdavky, menový kurz.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta