Banková sústava – úver a dlh
Banková sústava – úver a dlh
Úvod
Bankovú sústavu (systém) tvorí obvykle
centrálna banka a sieť komerčných bánk. Organizačná schéma bankových sústav v jednotlivých krajinách môže byť rôzna – závisí to od
stupňa rozvoja a typu hospodárstva.
V jednostupňovej bankovej sústave (centralizovanej) všetky operácie vykonáva jediná
(centrálna) banka. Ostatné banky (ak existujú) sú veľmi úzko špecializované a úplne závislé od rozhodnutia centrálnej banky. Hlavnými
oblasťami špecializácie bývajú zahraničný obchod, sektor obyvateľstva a investičná výstavba. Takáto banková sústava bola
charakteristická pre bývalé centrálne plánované ekonomiky. U nás existovala v rokoch 1950 – 1990. Centrálnou bankou bola Štátna banka
československá (ŠBČS). Existovali aj ostatné banky v spomenutých oblastiach: zahraničný obchod – Československá obchodná banka, sektor
obyvateľstva – Česká štátna sporiteľňa a Slovenská štátna sporiteľňa, investičná výstavba – Investičná banka. Okrem nich
existovala ešte Živnostenská banka s pobočkou v Londýne, ktorá zabezpečovala cudzomenový styk pre domácnosti a neziskové organizácie.
Pre väčšinu vyspelých krajín je charakteristická dvojstupňová sústava, ktorá je založená na princípe oddelenia výkonu
funkcií centrálnej banky od výkonu funkcií komerčných bánk. Prvý stupeň tohto systému tvorí centrálna banka, ktorá predstavuje
makroekonomické centrum, zamerané na stabilitu cenovej hladiny a dohľad nad činnosťou komerčných bánk. Má osobitné – nadradené a
nezávislé – postavenie a nie je orientovaná komerčne (t. j. na maximalizáciu zisku). Druhý stupeň tvoria komerčné banky. Ich činnosť má
väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovať zisk. Medzi ne patria napríklad obchodné banky, sporiteľne, investičné banky,
hypotekárne banky atď. Banková sústava je zodpovedná za tvorbu peňazí.
Na Slovensku je dvojstupňová
banková sústava:
1.stupeň – NBS – pôsobí ako centrálna banka
2.stupeň – obchodné banky – vykonávajú
obchodnú činnosť
Národná banka Slovenska (NBS)
-nezávislá centrálna banka Slovenska, banka bánk,
banka štátu, emisná banka
-PO so sídlom v BA nezapisuje sa do OR
-postavenie v majetkovo-právnych vzťahoch pri nakladaní s
vlastným majetkom – ako podnikateľ, ale nie je komerčne orientovaná
-postavenie pri vydávaní všeobecne záväzných právnych noriem a
predpisov – ako ministerstvá a iné orgány štátnej správy
Hlavný cieľ NBS – udržiavanie cenovej stability. Na dosiahnutie
tohto cieľa plní ďalšie funkcie:
-vydáva bankovky a mince (vrátane pamätných bankoviek a mincí)
-riadi, koordinuje a zabezpečuje
platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku
-vykonáva dohľad nad fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových
činností
-ďalšie činnosti:
-vystupuje ako pokladnica štátneho rozpočtu (banka štátu)
-riadi devízové hospodárstvo
štátu, hospodárstvo vo vzťahu k zahraničiu, spravuje devízové rezervy, riadi medzinárodný platobný styk
-emituje štátne cenné
papiere
-zastupuje SR v menovej oblasti (v medzinárodných finančných inštitúciách a v operáciách na medzinárodných finančných
trhoch.)
Pri rešpektovaní svojho hlavného cieľa podporuje NBS hospodársku politiku vlády. Svoje úlohy zabezpečuje nezávisle od pokynov
štátnych orgánov, orgánov územnej správy a iných.
-najvyšším riadiacim orgánom je banková rada
-výkonným orgánom je
direktórium
-navonok NBS zastupuje guvernér
Obchody NBS
1.Obchody s bankami – sú obchody s bankami
-vedie účty bánk a prijíma ich vklady
-predáva bankám alebo nakupuje od nich vybrané cenné papiere
-poskytuje bankám úver na
dobu maximálne 6 mesiacov zabezpečený cennými papiermi a tiež môže takýto úver príjmať
-vo výnimočných prípadoch môže
poskytnúť bankám aj krátkodobý úver maximálne na dobu 3 mesiacov
-môže poskytnúť úver fondu ochrany vkladov
2.Obchody
so SR
-vedie príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu, účty štátnych finančných aktív a pasív, účty ďalších subjektov,
ktoré hospodária s prostriedkami poskytnutými so štátneho rozpočtu
-dáva do predaja štátne dlhopisy, prípadne vykonáva ďalšie
činnosti s nimi spojené
3.Iné obchody
-môže vydávať krátkodobé cenné papiere so splatnosťou do 1 roka a verejne
obchodovateľné cenné papiere a obchodovať s nimi
-môže viesť svojim klientom terminované vkladové účty
Právomoci NBS v devízovom hospodárstve
-vyhlasuje kurz k cudzím menám
-koordinuje a usmerňuje platobný styk so
zahraničím
-môže viesť účty svojim klientom v cudzej mene
-obchoduje so zlatom a ostatnými devízovými hodnotami a určuje
podmienky obchodovania
-vydáva cenné papiere znejúce na cudziu menu
Hospodárenie NBS
NBS hospodári
podľa rozpočtu, ktorý schvaľuje banková rada.
Ak je výsledok hospodárenia zisk: časť sa odvedie do rezervného fondu, časť do
ďalších fondov, časť na úhradu straty z minulých rokov a zostatok sa odvedie do štátneho rozpočtu.
Ak je výsledok hospodárenia
strata: hradí sa z rezervného fondu alebo iných fondov, prípadne sa prevedie do nasledujúceho ÚO.
Obchodné
banky
-je to PO založená ako a. s., o udelení bankového povolenia rozhoduje NBS v niektorých prípadoch po dohode s MF
SR.
-Základné imanie 17 mil. € v peňažnej forme
Činnosť banky:
1.prijímanie vkladov – peňažná suma,
ktorú vkladateľ za určitú náhradu (úrok) zapožičia banke. Vklady predstavujú záväzok banky voči vkladateľovi. Úrok je pre banku
nákladom.
2.poskytovanie úverov – je to dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov bankou za určitú náhradu (úrok). Predstavuje
záväzok klienta voči banke. Úrok je pre banku výnosom.
3.ďalšie činnosti – zmenárenská činnosť, platobný styk a zúčtovanie,
vydávanie cenných papierov, uloženie cenných papierov, prenájom bezpečnostných schránok, poradenské služby, finančný lízing a pod.
Nad činnosťou bánk a pobočiek zahraničných bánk vykonáva NBS tzv. bankový dohľad, ak zistí nedostatky ukladá opatrenia, najznámejším je
nútená správa.
NBS môže:
-pozastavuje výkon funkcií všetkých orgánov banky
-pôsobnosť
štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, ktorého vymenúva a odvoláva NBS
-zapisuje sa do OR (nútená správa)
Členenie obchodných bánk
1.podľa zamerania
-univerzálne – vykonávajú všetky druhy bankových
činností
-špecializované – zameriavajú sa na určitú geografickú oblasť, klientelu alebo určitý okruh činností
2.podľa
vlastníctva
-súkromné
-družstevné
-štátne
Pasívne operácie bánk
Podstata pasívnych
operácií:
-ide o sústreďovanie cudzích zdrojov, ktoré predstavujú rozhodujúcu časť bankového kapitálu, potrebného na podnikanie.
-banka tu vystupuje ako dlžník
Formy sústreďovania cudzieho kapitálu
Vklady
-v užšom
zmysle – vklady na požiadanie, úsporné vklady, termínové vklady
-v širšom zmysle – vkladové listy, bankové obligácie
Úvery a pôžičky – od centrálnej banky a od ostatných bánk
Faktory dôležité pre obchodnú banku pri
získaní cudzích zdrojov:
-štruktúra získaných zdrojov – podľa doby uloženia banka rozhodne o ďalšom použití týchto
prostriedkov
-výška úroku – ktorú sa banka zaväzuje zaplatiť
Úrok – je cena, za ktorú dáva veriteľ svoje
peňažné prostriedky dlžníkovi na používanie počas dohodnutej doby.
Vklady na požiadanie
-tzv. vklady na
vide, vista vklad, denné peniaze
-klienti vkladajú peniaze na svoj bežný účet a môžu nimi voľne disponovať
-ide o vklady bez
časovej viazanosti
-pre banku sú veľmi nákladným, najmenej stabilným cudzím zdrojom
-z hľadiska likvidity predstavujú pre banku
veľké riziko
-sú najmenej úročené
Vklady na požiadanie rozlišujeme podľa toho, kto ukladá peňažné prostriedky na
bežný účet v banke:
-vklady podnikateľských subjektov – tvoria najväčší podiel
-vklady obyvateľstva
-vklady vlády a
miestnych orgánov
-vklady bánk
-ostatné vklady
1.vklady na požiadanie podnikateľských subjektov
-predstavujú bežný účet podnikateľského subjektu
-môže byť bez úverového rámca alebo s úverovým rámcom
-na bežnom účte
bez úverového rámca musí byť určitý zostatok peňažného vkladu
-na bežnom účte s úverovým rámcom je možné prejsť do debetného
zostatku, ale len do výšky úverového rámca
-bežný účet je určený na ukladanie peňažných prostriedkov v Sk, na realizáciu
platobného styku pre PO a FO
2.vklady na požiadanie obyvateľstva
-podiel týchto vkladov rastie najmä s
rozširujúcim sa bezhotovostným platobným stykom
-obyvateľstvo využíva tieto vklady na úhradu svojich platobných záväzkov
-existujú rôzne podoby týchto vkladov, napr. sporožírový účet, osobný účet ...
3.vklady vlády a miestnych
orgánov
-predstavujú malý podiel na celkových vkladoch na požiadanie
-vznikajú v priebehu rozpočtového roka z
prechodného prebytku ich príjmov nad výdavkami
4.vklady bánk v iných bankách
-súvisia s technikou
vykonávania platobného styku a zúčtovania medzi bankami
-niekedy si malé banky ukladajú svoje prostriedky vo veľkých bankách z dôvodu
zachovania likvidity a stability, prípadne z iných dôvodov
-na obidvoch stranách dlžnícko-veriteľského vzťahu vystupujú banky
Úsporné vklady
-slúžia na dlhodobejšie uloženie prostriedkov klienta a nemožno ich využívať v platobnom
styku
-pre banku sú pomerne stabilným úverovým zdrojom
-banka pri úsporných vkladoch poskytuje vyšší úrok ako v prípade vkladov
na požiadanie
-najčastejším dokladom o vklade je vkladová knižka
Úsporné vklady môžu byť v bankách organizované na
týchto účtoch:
1.vkladové účty – najrozšírenejšie, sú spojené s vkladnou knižkou
2.účty majetkových sporení – nie sú
zatiaľ u nás rozšírené, na nich sa vkladajú vklady slúžiace na dlhodobé investovanie
3.účty stavebného sporenia – sú spojené so
štátnou prémiou, organizujú ich špecializované stavebné sporiteľne
4.účty poistného sporenia – predstavujú kombináciu úsporného
vkladu a životného poistenia
Termínové vklady
-sú to dlhodobejšie viazané vklady
-klient sa
dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s vkladom po určitý čas
-pre banku sú pomerne stabilným peňažným zdrojom
-sú úročené
vyššou úrokovou sadzbou, ktorá je odstupňovaná podľa výšky vkladu, doby splatnosti a trvania výpovednej lehoty
-termínové vklady sú
často spojené s výhodami, napr. výplata jednorázovej prémie
-môžu sa vybrať troma spôsobmi:
-určenie termínu splatnosti
-určenie výpovednej lehoty
-kombinovane – výber najskôr o rok, výpovedná lehota 2 mesiace vopred
V prípade výberu vkladu
pred stanoveným termínom výberu alebo pred uplynutím výpovednej lehoty banka uplatňuje voči klientovi sankčné poplatky. Na strane druhej
klient nemusí vklad vybrať po uplynutí termínu, môže požiadať o predĺženie (prolongácia) a stanovenie ďalšieho termínu výberu.
Členia sa:
-krátkodobé – výber je obmedzený od 1 do 12 mesiacov
-strednodobé – výber je obmedzený od 1
do 4 rokov
-dlhodobé – vklady uložené na viac ako 4 roky
Vkladové listy a bankové obligácie
-naštudovať z cenných papierov
Úvery a pôžičky od iných bánk
-od centrálnej banky a od iných
obchodných bánk
-môžu to byť napríklad úvery:
-eskont zmeniek (predaj zmeniek pred lehotou splatnosti banke)
-úver na
bežnom účte (na ktorom sa uskutočňuje medzibankový platobný styk)
Fond ochrany vkladov
-sústreďuje a
spravuje peňažné príspevky bánk a pobočiek zahraničných bánk na poskytovanie náhrad za vklady uložené v bankách
Aktívne operácie
obchodných bánk
Možno ich rozdeliť:
-úverové operácie
-investičné činnosti bánk
Úverové operácie
-banka vystupuje ako veriteľ, dostáva od dlžníka veriteľský úrok, ktorý je pre ňu výnosom
-pri zabezpečovaní a poskytovaní úveru by mali byť dodržané určité princípy:
1.zmluvný princíp – zmluva o úvere musí mať
písomnú formu a musia tu byť uvedené určité základné náležitosti (spôsob čerpania úveru, lehota splatnosti, spôsob ručenia, sankcie pri
nedodržaní zmluvy ...)
2.princíp účelovosti – pred podaním žiadosti o úver si žiadateľ preverí či mu banka bude financovať jeho
zámer
3.princíp návratnosti – banka posudzuje bonitu žiadateľa (dôveryhodnosť)
4.princíp zabezpečenia úveru – ide o
poskytnutie záruky prostredníctvom práva na veci dlžníka alebo osobným zabezpečením
5.princíp zúročiteľnosti – ide o povinnosť
dlžníka platiť úroky
6.princíp termínovanosti – úver musí byť splatený v dohodnutom termíne
Členenie
úverov:
-krátkodobé úvery
-strednodobé a dlhodobé úvery
Krátkodobé úvery
-sú to
úvery so splatnosťou do 1 roka. Patria sem:
1.kontokorentný úver
– základom je kontokorentný účet v
banke, ktorý je kombináciou vkladového a úverového účtu. Prichádzajú sem príjmy a uskutočňujú sa z neho platby a ak sú peňažné
výdavky väčšie ako peňažné príjmy účet prechádza do debetu. Debetné saldo na kontokorentnom účte predstavuje poskytnutie
kontokorentného úveru. Výhodou pre banku je, že si účtuje vyššiu úrokovú sadzbu, výhodou pre klienta je pružné čerpanie úveru v rámci
limitu a nemusí pri každej potrebe krátkodobých peňažných prostriedkov uzatvárať úverovú zmluvu.
2.eskontný úver
– banka odkupuje zmenky od ich majiteľa pred lehotou splatnosti za menovitú hodnotu zníženú o diskont. V čase splatnosti
predkladá banka zmenku zmenkovému dlžníkovi na úhradu.
3.lombardný úver
– je zabezpečený založením
hnuteľného majetku alebo práva dlžníka. Má presne dohodnutú lehotu splatnosti. Pri nedodržaní lehoty banka uplatní právo vyplývajúce zo
záložného práva. Výška úveru sa pohybuje od 60 až 90 % z hodnoty zálohy. Druhy lombardného úveru podľa predmetu zálohy – lombardný
úver na cenné papiere, na tovar, na pohľadávky, na drahé kovy a iné cennosti.
Strednodobé a dlhodobé
úvery
1.emisná pôžička
– úver je poskytnutý odkúpením dlhopisov, ktoré dlžník
(podnik) emituje za účelom obstarania finančných zdrojov. Emitent sa obracia s ponukou na odkúpenie dlhopisov na širokú verejnosť. Emisiu
dlhopisov zabezpečuje banka, pričom spravidla časť dlhopisov odkúpi a tým poskytne podniku emisnú pôžičku. Po uplynutí lehoty splatnosti
vyplatí podnik majiteľom dlhopisov ich menovitú hodnotu a úrok.
2.pôžička na úverový úpis
– dlžník
podpisuje banke záväzkovú listinu – úverový úpis. Úverový úpis je dôkazom pohľadávky banke.
3.hypotekárny úver
– je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti. Podnik nemôže z nehnuteľnosťou voľne disponovať, aj keď je
splatená prevažná časť úveru. V prípade nesplatenia úveru v stanovenej lehote sa založený majetok stáva vlastníctvom banky. Lehota
splatnosti je najmenej 4 roky a najviac 30 rokov. Financuje sa prevažne prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov
hypotekárnou bankou. Môže sa poskytnúť aj do výšky 100 % založenej nehnuteľnosti.
4.komunálny úver
–
je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti majetku obce. Je financovaný prevažne prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych
obligácií hypotekárnou bankou.
Hypotekárny úver a komunálny úver predstavujú hypotekárne bankovníctvo.
5.spotrebný úver
– poskytuje sa väčšinou jednotlivcovi napríklad na financovanie predmetov dlhodobej spotreby. Môže byť aj krátkodobý.
Bankové riziká
Externé
– vznikajú nezávisle od činnosti obchodných bánk. Patria sem:
1.politické riziko – súvisí so zmenou politického systému
2.teritoriálne riziko – súvisí s politikou napríklad v dôsledku vojny
poklesne podnikateľská aktivita na určitom území.
3.menové riziko – vzniká v dôsledku inflácie alebo devalvácie
4.kurzové
riziko – súvisí so zmenou kurzu zahraničných mien
5.úrokové riziko – spočíva v zmene úrokových sadzieb
Interné
- banka ich môže ovplyvňovať svojou činnosťou. Patria sem:
1.úverové riziko – riziko nesplatenia úveru,
závisí od bonity klientov
2.riziko majetkových účastí – súvisí so zlou investíciou pri nákupe cenných papierov
3.platobné
riziko – je to riziko, že platba nebude uskutočnená včas alebo vôbec
4.likvidné riziko – riziko ohrozenia likvidity banky
5.manažérske riziko – súvisí so zlou úrovňou riadenia
6.technické a technologické riziko – súvisí so zlyhaním hardvéru,
softvéru, chyby v práci zamestnancov
Aktíva a pasíva banky
Na strane aktív je uvedené celkové použitie
prostriedkov, ktoré banka získava od vkladateľov, kam banka peniaze vkladá. Aktíva delíme:
1.vlastný majetok – budovy, zariadenia,
hotovosť, nakúpené cenné papiere
2.pohľadávky – vklady v iných bankách, dlhopisy, poskytnuté úvery klientom
Na strane
pasív sú uvedené vlastné zdroje banky a prostriedky získané od vkladateľov. Pasíva delíme:
1.vlastné zdroje – základné imanie,
rezervy, nerozdelený zisk
2.cudzie zdroje – vklady a pôžičky od emisnej banky, vklady a pôžičky od iných peňažných ústavov, vklady
klientov, vydané dlhopisy
Likvidita banky
Pod pojmom likvidita banky rozumieme schopnosť banky vyplatiť
klientom na požiadanie ich vklady. Je preto nevyhnutné efektívne využívať kapitál, vykazovať nevyhnutnú mieru rentability a udržať
rovnováhu medzi aktívami a pasívami. Od pojmu likvidita je nutné rozlíšiť likvidnosť, je to vlastne schopnosť majetku premeniť sa v určitom
časovom období na peniaze. Najlikvidnejšie aktíva sú peniaze, menej likvidné sú zásoby a pohľadávky a najmenej likvidnými sú budovy,
inventár, umelecké diela. Likvidnosť majetku je úzko spojená s výnosovosťou jeho predaja, čím likvidnejšie sú aktíva tým menší výnos
prinášajú.
Zisk banky
Konečným zmyslom existencie banky je produkovať zisk. Výnosy banky tvoria:
1.prijaté úroky
2.prijaté poplatky a provízie
3.výnosy z cenných papierov
4.výnosy z devízových operácií
5.ostatné
výnosy
Podiel jednotlivých položiek na celkových výnosoch je v každej banke iný, závisí od zamerania banky a od jej cenovej
politiky. Náklady banky tvoria:
1.platené úroky
2.náklady na operácie s cennými papiermi
3.náklady na devízové operácie
4.osobné náklady
5.prevádzkové náklady
6.ostatné náklady
Rozdiel medzi platenými a prijatými úrokmi sa nazýva
čistý úrokový výnos. Rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou úverov a priemernou úrokovou sadzbou vkladov sa nazýva úrokové
rozpätie.
Záver:
Všetky činnosti, ktoré banky vykonávajú musia byť v súlade so
smernicou EÚ prispôsobenou na naše podmienky. (Smernica je právny akt, ktorý je pre členský štát záväzný vo vzťahu k výsledku, ktorý sa
má smernicou dosiahnuť. Formy a metódy, ktorými sa tento cieľ dosiahne, je ponechaný na členských štátoch. V Slovenskej republike sa
smernice transponujú prostredníctvom zákonov alebo nariadení vlády.) Banky pri svojej podnikateľskej činnosti musia dodržiavať opatrenia,
ktoré vyhlasuje NBS a publikuje ich v zbierke zákonov: informovať svojich klientov písomne a v slovenskom jazyku o podmienkach prijímania
vkladov, poskytovania úverov a iných činnostiach, dodržiavať pomer kapitálu a rezerv k aktívam, dodržiavať stanovenú výšku úverov, ktoré
sa poskytnú jednému klientovi a dodržiavať ďalšie rámcové opatrenia.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta